Dovoz patentu na dôchodkovú „reformu“

To, čo sa na Slovensku nazýva dôchodková reforma, vôbec nie je až také originálne, ako by sa mohlo zdať zo silných rečí „reformátorov“. Presne taký istý „zreformovaný“ dôchodkový systém by sme síce v žiadnej inej krajine nenašli, ale o odvolávaní sa na príklady zo zahraničia a o inšpirácii modelmi vypracovanými medzinárodnými inštitúciami sa už dá hovoriť bez problémov. Významným zdrojom inšpirácie sa zdá byť predovšetkým Svetová banka (SB). Na svojej oficiálnej internetovej stránke v časti o pôsobení na Slovensku ako štvrtý bod uvádza, že „pomáha zaviesť na Slovensku moderný dôchodkový systém a pomohla zaviesť mechanizmy na zlepšenie výberu a správy príspevkov do viacpilierového systému.“ Svetová banka a slovenská dôchodková „reforma“ Prejavy záujmu Svetovej banky na uskutočnení našej „reformy“ možno pozorovať vo viacerých rovinách. V prvom rade sa SB o svojich predstavách zmieňuje vo vlastných materiáloch. V publikácii Slovenská republika – prístupový proces do EÚ napríklad píše, že „reforma je nevyhnutná a zavedenie druhého piliera vytvorí príležitosť pre vyššie dôchodkové dávky.“ Ďalším neklamným znakom zainteresovanosti banky na „reforme“ je poskytnutie úveru na tento účel vláde SR. V predkladacej správe Návrhu úverovej zmluvy a čiastkových zmlúv medzi Slovenskou republikou a Svetovou bankou k Projektu reformy správy sociálnych dávok sa uvádza: „Primárnym cieľom projektu je podpora plnenia úloh vlády ohľadom reformy dôchodkového poistenia.“ Účelom projektu je vypracovať plán reformy dôchodkového poistenia, ktorú vláda SR deklarovala ako prioritu. Ďalšími cieľmi projektu sú vytvorenie databázy individuálnych účtov klientov, zavedenie systému jednotného výberu príspevkov, ako aj „vybudovať viacpilierový systém dôchodkového poistenia.“ Požiadavky banky sa premietajú aj do slovenskej legislatívy, čoho dôkazom je napríklad nový zákon o sociálnom poistení. V jeho predkladacej správe sa dozvieme, že „s ohľadom na uplatnenie zásadných pripomienok bol návrh zákona prepracovaný, čím sa realizuje návrh Svetovej banky podmieňujúcej poskytnutie pôžičky do sociálnej oblasti.“ Z doteraz uvedeného jednoznačne vyplýva, že pri inšpirácii, príprave i implementácii slovenskej dôchodkovej „reformy“ bola Svetová banka dominantným a jedným z najdôležitejších aktérov. Pôžičky pre 30 krajín Pri mapovaní zahraničného pôsobenia banky v oblasti dôchodkovej „reformy“ si opäť možno pomôcť jej oficiálnou internetovou stránkou. V časti o dôchodkoch banka píše, že sú pre ňu pomerne novou oblasťou, výraznejšie sa jej venuje od roku 1990. Pôžičkovú a technickú pomoc na dôchodkovú reformu Svetová banka poskytuje v súčasnosti trom desiatkam krajín. Úsilie banky v tomto smere sa ešte viac zvýšilo v roku 1994, keď publikovala významnú prácu s názvom Ako odvrátiť starobnú krízu. Medzinárodná inštitúcia v tejto publikácii i v iných materiáloch obhajuje viacpilierový model. Podrobný opis netreba uvádzať, stačí sa pozrieť na „zreformovaný“ slovenský dôchodkový systém. Len pre rekapituláciu – prvý pilier je verejný, priebežne financovaný z daní resp. odvodov; druhý pilier je predfinancovaný, to znamená, že povinné príspevky jednotlivcov sú sporené a investované, neskôr sa z nich jednotlivcovi vypláca dôchodok; tretí pilier je dobrovoľný – kto môže a chce, sporí si peniaze, ktoré mu k dôchodku z predchádzajúcich pilierov pridajú ďalší. Takýto model pretláča Svetová banka bez ohľadu na národný kontext na celom svete – od Kazachstanu cez Slovinsko až po Latinskú Ameriku. Netešte sa na starobu Postoje prezentované v spomínanej publikácii SB majú mnohých kritikov. Niektorým prekáža, že banka berie dôchodcov ako bremeno. Ako ilustrácia takéhoto vulgárneho prístupu môže poslúžiť napríklad reklama na slovenskú DSS Aegon, kde rodičia doslova sedia na krku svojich detí. Takže podľa Svetovej banky sa nemáme o starých ľudí starať a tešiť sa, že sa dožívajú vysokého veku – sú prezentovaní jednoducho ako náklad, ktorý musí byť minimalizovaný v mene vyrovnanosti rozpočtu, rastu a produktivity. Iní kritici sa pre zmenu pozastavujú nad tým, že autori analýzy sa pokúsili vykresliť perspektívu budúceho vyššieho odvodového zaťaženia ako ekonomickú katastrofu, aj keby toto zaťaženie bolo sprevádzané vyšším príjmom po zdanení. Celosvetové starnutie populácie sa tak prezentuje ako kríza. Iróniou tohto prístupu je, že nárast podielu HDP potrebného na účely starobných dôchodkov, projektovaný na tridsať až štyridsať rokov po vydaní publikácie je až na drobné odchýlky rovnaký ako nárast za uplynulých tridsať až štyridsať rokov. Inými slovami, táto kniha mohla byť s rovnakou platnosťou vydaná v roku 1954 alebo 1964. Na záver nechajme prehovoriť odborníka na dôchodkové systémy Deana Bakera: „Skutočnosť, že inštitúcie ako Svetová banka, Medzinárodný menový fond a Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj tak horlivo považujú pokračovanie desaťročia trvajúceho trendu za ,krízu‘, vytvára vážne pochybnosti o ich objektivite v tejto otázke.“ Autor koordinuje spoločnú infokampaň Združenia sociálnej sebaobrany a Priateľov Zeme-CEPA o dôchodkovej „reforme“