Slovenskí výtvarníci v boji proti fašizmu
Dňa 3. mája 2005, v predvečer 60. výročia Májového povstania a osláv oslobodenia Prahy, v ktorej sa zavŕšila oslobodzujúca misia Červenej armády a vojsk protihitlerovskej koalície, avšak aj dňa 9. mája 2005, v ten deň, keď po šesťdesiatich rokoch Moskva slávila svoj Deň víťazstva, otvárali sa v týchto dvoch mestách výstavy venované odkazu protifašistických tradícií. Súbor podujatí doma a v zahraničí, koncipovaný ako spomienkové výstavy k téme boja proti fašizmu a jej podnetom, vznikol z iniciatívy bratislavského Klubu výtvarných umelcov a teoretikov, ktorý združuje všetkých žijúcich popredných predstaviteľov vývinu pokrokového slovenského výtvarného umenia – národných umelcov, výtvarných účastníkov odboja, nositeľov vývinu témy Povstania a protifašistického odboja. Obe výstavy spoluotvárali veľvyslanci SR – v Prahe Ladislav Ballek a v Moskve Augustín Čisár. Výstavu v Moskve osobne otvoril aj prezident SR Ivan Gašparovič. Pražský výstavný celok Slovenské výtvarné umenie proti fašizmu a vojne stavia na dielach autorov, ktorí boli aj v rokoch vojny spätí s pražským prostredím – F. Hoffstädtera, E. Nevana, V. Hložníka, J. Nemčíka. Mimoriadnou vzácnosťou výstav sú diela, ktoré priamo pertraktujú odkaz dejinných udalostí – v Prahe najmä jedno z mála diel, ktoré sa zachovalo ako dielo s podnetom Májového povstania – Nad hrobom – barikádnika F. Hoffstädtera. Obe výstavy prezentujú škice a kresbové štúdie Martina Benku z čias Povstania. Nemôže chýbať ani odkaz a hodnoty tvorby ďalších vynikajúcich autorských osobností – E. Lazinovskej, O. Dubaya, L. Snopka (autor pamätnej medaily SZPB k 60. výročiu), či I. Weinera Kráľa, ktorý bojoval vo Francúzsku a zobrazil spomienky na francúzskych partizánov pri Strečne. V cykle obrazov Vagóny vzdal hold obetiam holocaustu. Na výstavách sú zverejnené aj grafiky J. Jankoviča. Oba výstavné celky zdôrazňujú portrétnu podobu A. Dubčeka v diele T. Baníka. Portrétny part výstav dotvárajú diela M. Medúza, portréty L. Novomeského a V. Clementisa. Súčasť výstav tvorí medailérska a známková tvorba, ilustrácia, výtvarné riešenie symbolov slovenskej štátnosti, atď. Moskovská výstava pripomína ruské námetové vrstvenia – portrét Valjanského E. Lazinovskej, pozoruhodné dielo ruského partizána s krčahom (živej) vody v diele Ignáca Kolčáka, anabázu Čs. armádneho zboru v Buzuluku – dielo S. Brezinu, takmer neznámy, pozoruhodný farebný drevorez Ľ. Fullu s niekdajšou vlajkoslávou osláv oslobodenia, atď. Bolo by chybou nepripomenúť aj ďalšie známe mená, ktoré aktívne pôsobia výtvarnou hodnotou tvorby a inšpirácie – K. Patakiovej, F. Hložníka, A. Brunovského, V. Žilinčanovej, M. Jakabčica, J. Pavlíčkovej, I. Schurmanna, J. Ilavského, Š. Bubána. Posolstvo, kvalitu a hodnotu oboch výstavných celkov kompletizujú S. Harangozó, D. Kállay, M. Cipár, J. Cesnak, M. Rašla, M. Lettrich, M. Lukáč, M. Dúbravec, Z. Hložníková, Milo Gašpar, atď. Výstavy v Prahe a v Moskve trvajú do 24., resp. do 31. mája. Jubilujúca Praha a Moskva zaznamenali v exponovanom čase významného výročia reprezentatívny výber autorov a diel, ktoré hlbinne a s pietou aktualizujú bazálne, principiálne hodnoty pokroku a vývinu slovenského výtvarného umenia moderných čias. Išlo a ide v nich o demokraciu a humanitu, o ktorú dokonca museli bojovať. Slovenské výtvarné umenie nestráca teda dávno získaný a oslabovaný rozmer a tón – intelektivitu – dejinný rozhľad a cit. Autor je kurátor výstav a predseda Klubu výtvarných umelcov a teoretikov
