„Partajníctvo“ aj na miestnej úrovni

Parlamentnú demokraciu je možné vnímať z rôznych uhlov pohľadu. Svoju mienku o nej môžeme formovať pozorovaním vzťahov koalície a opozície, organizovaním verejných diskusií k dôležitým reformám alebo napríklad aj analýzou toho, čo robí parlamentnú demokraciu parlamentnou – teda analýzou práce parlamentu.
Počet zobrazení: 1231

Parlamentnú demokraciu je možné vnímať z rôznych uhlov pohľadu. Svoju mienku o nej môžeme formovať pozorovaním vzťahov koalície a opozície, organizovaním verejných diskusií k dôležitým reformám alebo napríklad aj analýzou toho, čo robí parlamentnú demokraciu parlamentnou – teda analýzou práce parlamentu. Bez pochopenia základov cudzieho jazyka je problematické narábať s lekciou určenou pre pokročilých. Bez pochopenia princípov komunálnej či lokálnej politiky je zase veľmi ťažké pochopiť podstatu „veľkej“ politiky. Práve mestské či krajské parlamenty, komunálni politici i politické strany na regionálnej úrovni vytvárajú ideálny priestor na prezentáciu samotnej podstaty politiky. Aktivity, agendu či ak chcete „politiku“ týchto častí politického života je preto vhodné porovnávať zo životom „veľkej“ politiky, ktorý sa v prostredí parlamentnej demokracie odvíja od práce najvyššieho zákonodarného zboru – parlamentu. Aspoň tak by to malo byť. Dokonca aj na Slovensku. Pravda je však trochu iná. Parlament vo vleku vlády V treťom volebnom období sa v priebehu rokov 2002 – 2003 Národná rada Slovenskej republiky zaoberala 155 vládnymi, ale iba 20 poslaneckými návrhmi zákonov. V roku 2004 to bola len trochu iná štatistika, ktorá opäť jasne poukazuje na to, že naša parlamentná demokracia je ohraničená pôsobnosťou a aktivitami členov vlády a samotnou exekutívou. V uplynulom roku zákonodarcovia prerokovali 161 vládnych a 96 poslaneckých návrhov zákonov. Vláda mala opäť navrch. Tak ako by v parlamentnej demokracii mal byť na centrálnej úrovni legislatívnym ťahúňom parlament, na úrovni samospráv by to mali byť obecné, resp. mestské a krajské zastupiteľstvá. V tejto súvislosti by však bolo nereálne získať či spracovať akúkoľvek štatistiku o počte spracovaných poslaneckých návrhov všeobecne záväzných nariadení ktoréhokoľvek mesta. Ideálnou odpoveďou bez akýchkoľvek čísel však môže byť samotná práca, resp. politická agenda politikov z našich regiónov. Tí sa často skrývajú za politické strany a skôr ako vlastnú agendu núkajú voličom „politické krytie“. V tejto súvislosti ako veľmi vhodný príklad pôsobenia politických strán na najnižšej úrovni môžu poslúžiť ich webstránky. Namiesto analýzy reálneho záujmu o regióny môžeme niekoľkými kliknutiami veľmi rýchlo zistiť skutočný záujem o lokálnu politiku a „dôležitosť“ ich lokálnych politikov. Spoliehanie sa na skalných Ďalšou paralelou vhodnou na porovnanie čŕt parlamentnej demokracie na viacerých úrovniach je volebný systém. Hoci v prostredí komunálnej politiky je uplatňovaný väčšinový volebný systém, pre parlamentné voľby máme pomerný. Na prvý pohľad sa tieto volebné systémy môžu javiť ako protichodné, no v našich podmienkach sa úspešne dopĺňajú. Vo „veľkých“ voľbách vnímame vládne koalície viacerých (rôznych) strán ako daň za demokraciu. Sme však dvakrát „zdaňovaní“, pretože širokospektrálne koalície sú súčasťou aj komunálnych volieb, kde sa uplatňuje väčšinový systém. Hoci práve tento systém má vytvoriť väčšiu prepojenosť občanov s politikmi, ešte stále to nie je výber spomedzi miestnych osobností, ale znovu len spomedzi straníckych tričiek. Aj na lokálnej a regionálnej úrovni stále udávajú „tempo“ politické strany a regionálne osobnosti ostávajú len zaujímavou frázou, ktorá sa využíva podľa aktuálnej potreby. Vzhľadom na blížiace sa voľby do krajských parlamentov máme možnosť sledovať vznik rôznych koalícií, kde majú navrch tie strany, ktorých devízou je „poctivá“ členská základňa. Politické špičky si veľmi dobre uvedomujú svoju reálnu pozíciu v regiónoch a veľmi dobre vedia, že pri nízkej volebnej účasti môže byť víťazom iba ten, koho podržia skalní. Inak povedané, devízou politických strán nie sú silné regionálne osobnosti, ktoré by mohli využiť ako ťahúňov k volebným urnám, ale disciplinovaná členská základňa. Teda v „malých“ voľbách sa neoplatí presviedčať. Stačí len utvrdzovať. Reálne stranícke záujmy Po parlamentných voľbách prechádza novovytvorená vládna koalícia prvou „skúškou správnosti“ vo chvíli, keď parlament schvaľuje programové vyhlásenie vlády. Jeho zámerom je prezentovanie spoločných krokov, ktorými koalícia plní spoločnú agendu. Aj krajské či mestské parlamenty dvíhajú ruky za plán sociálno-ekonomického rozvoja. Ten môžeme vnímať ako víziu, ktorú chcú komunálni politici dosiahnuť a na ktorú sa často odvolávajú. Ak sme už pripomenuli silu našich legislatívcov a „medzery“ volebných systémov, potom môžeme upútať pozornosť na to, čo v našich podmienkach robí politiku politikou. Sú to predovšetkým politické strany. Ich kalkulácie sú jasné. Hoci sa presunuli kompetencie a aj financie, a teda moc, zo štátneho aparátu na samosprávy. Tam „dole“ ešte stále nemajú takých ľudí, ktorí by dokázali svojou kvalitnou prácou pridať na reálnej sile. A tak sú strany zdržanlivé k svoje vlastnej vnútornej reforme, k svojmu priblíženiu sa k občanom. Skôr ako na experiment stavajú na istotu. Tou je (zatiaľ) úspešne pestovaný sekundárny analfabetizmus. Síce brzdí rast záujmu občanov o správu vecí verejných, ale robí stranícke záujmy reálnejšími. A politika je predovšetkým o tom. O úspechu v boji o moc. Autor je špecialista na verejnú správu

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984