AD: Verný svojmu pápežskému menu!? SLOVO č. 15/2005

Príspevok Karola Nandránského je rozsiahlejší a komplexnejší a aj v ňom prevažuje kritika. Pozitíva pontifikátu Karola Wojtylu sú bagatelizované a v podstate sa naznačuje, že Ján Pavol II. nedokázal prekročiť tieň tradičných postojov rímsko-katolíckej cirkvi. Myslím, že to nie je ani objektívne ani spravodlivé. Zosnulý pápež totiž nepopierateľne urobil viacero mimoriadne významných gest, ktoré nemajú v histórii obdobu, a preto bezpochyby znamenali prekročenie spomenutého tieňa. Zároveň sa od mnohých svojich predchodcom odlišoval veľkou pokorou, i vďaka ktorej sa vo svete tešil obrovskej autorite. Tento nedostatok objektivity ma trochu zarazil, hoci uznávam, že nie každý musí mať k náboženstvu a ku katolíckej cirkvi pozitívny vzťah. Napríklad ma prekvapilo, že príspevok sa ani okrajovo nezmienil o nekompromisne negatívnom postoji Karola Wojtylu k ekonomickému neoliberalizmu. Pápež pri mnohých príležitostiach odsúdil fakt, že moderná spoločnosť má tendenciu považovať peniaze a trh za najdôležitejšiu hodnotu. Vydanie sociálnej encykliky „Centensimmus annus“ podľa dobovej tlače vzbudil veľkú nevôľu v konzervatívnych kruhoch USA. (O tejto téme však písal Eduard Chmelár v 14. čísle Slova – pozn. red.) Článok nastoľuje provokatívnu otázku, čo by sa stalo, ak by katolícka cirkev bola jednoducho zrušená a rozpustená ako zbytočná organizácia, ktorú ľudia v modernom svete nepotrebujú. Odpoveď bola približne v tom zmysle, že okrem krátkodobého mediálneho rozruchu by sa nestalo nič zvláštne a život by bežal ďalej. Tento názor sa dá spochybniť závažnými argumentmi, ale z priestorových dôvodov sa tým zaoberať nebudem. Dovolím si iba citovať jednu zaujímavú poznámku z článku Jana Čulíka: „Ľudia v afrických krajinách bez zdravotníctva, ktorí sa musia spoliehať iba na zdravotnícku charitatívnu činnosť katolíckej cirkvi, prirodzene, bez prezervatívov a bez antikoncepcie...“ Nebudem tu hľadať odpoveď na logickú otázku, prečo tam nepôsobia i nenáboženské humanitárno-zdravotnícke organizácie, ktoré by mohli riešiť otázku používania prezervatívov. Ale ak je katolícka cirkev jediná, ktorá v niektorých krajinách poskytuje zdravotnícku starostlivosť, potom by jej zrušenie predsa len asi niekto ľutoval. Igor Šarmír, Bratislava