Reklama
Reklama

Dôchodca chudobný ako kostolná myš

Vo väčšine krajín v zahraničí i v našom dôchodkovom systéme pred „reformou“ existovala garancia minimálneho dôchodku, ktorá mala zabrániť vzniku dôchodcovskej chudoby. „Reforma“ túto garanciu ruší. V novembri minulého roka sa časť poslancov slovenského parlamentu snažila odhlasovať zavedenie minimálneho dôchodku vo výške životného minima.
Počet zobrazení: 670

Vo väčšine krajín v zahraničí i v našom dôchodkovom systéme pred „reformou“ existovala garancia minimálneho dôchodku, ktorá mala zabrániť vzniku dôchodcovskej chudoby. „Reforma“ túto garanciu ruší. V novembri minulého roka sa časť poslancov slovenského parlamentu snažila odhlasovať zavedenie minimálneho dôchodku vo výške životného minima. To sa im však nepodarilo. Hovorca rezortu práce Martin Danko sa v tejto súvislosti vyjadril: „Bolo by to nespravodlivé“. Hovorca ministerstva veľmi zrozumiteľne tlmočil filozofiu vedenia rezortu. Ľudia okolo ministra Ľudovíta Kaníka sa obávajú, že dnešní mladí produktívni ľudia sa budú hromadne vyhýbať práci, len aby sa nielen priživovali na dávkach v nezamestnanosti, ale aj spokojne spali s vidinou istého dôchodku. Umožniť im to by vraj bol „morálny hazard“ a tento luxus by išiel, samozrejme, „z našich daní“. Čo však táto paranoja prináša v praxi ? Riziko dôchodcovskej chudoby Neochota vlády zaviesť inštitút minimálneho dôchodku nemusí spočívať len v snahe posliniť motiváciu sporiteľov a predísť morálnemu hazardu. Existuje silné podozrenie, že vláda sa tomu bráni aj preto, lebo má (celkom opodstatnené) obavy, že skupina občanov, ktorým by vznikol nárok na minimálny dôchodok, bude veľká a výrazne by ohrozila výdavky štátneho rozpočtu. Toto sa týka najmä sociálne rizikových skupín, ako sú ľudia s nízkym príjmom, nezamestnaní, telesne alebo inak postihnutí a pod. Podľa Petra Staněka z Ústavu slovenskej a svetovej ekonomiky SAV sa v súčasnosti mzda prevažnej väčšiny občanov pohybuje pod hladinou priemernej mzdy a nedá sa predpokladať, že by sa to výraznejšie zmenilo. Podmienkou vstupu zahraničných investorov totiž je, aby bola mzdová hladina čo najnižšia. Ďalej, vyše 70 % občanov je v námezdnej práci, pričom reálna výška ich miezd nebude výrazne stúpať. Toto znamená, že nízkopríjmové skupiny obyvateľstva si jednoducho nebudú schopné nasporiť dostatočné množstvo prostriedkov na svoj dôchodok. Nezamestnaní na tom nebudú o nič lepšie. Staněk upozorňuje na dlhodobejší trend vnútorného zefektívňovania podnikov, v ktorého dôsledku v prevažnej väčšine firiem dochádza k znižovaniu rozsahu zamestnanosti minimálne o 10 % z celkového stavu pracovníkov. Navyše k tomu treba ešte dodať, že za nezamestnaných a rovnako ani za študentov stredných a vysokých škôl v zreformovanom systéme už štát nebude platiť odvody do žiadneho z tzv. pilierov. V systéme existuje možnosť platiť za seba odvody dobrovoľne alebo za obdobie štúdia a nezamestnanosti spätne poistné doplatiť. Otázkou však je, koľko ľudí a z čoho si bude môcť pri spomínanej úrovni zamestnanosti a výške miezd dovoliť túto možnosť využiť. Z uvedených dôvodov teda jasne vyplýva, že sociálne rizikové skupiny obyvateľstva budú mať vážne problémy s naakumulovaním dostatočného množstva zdrojov na dôchodok. Bez záruky minimálneho dôchodku to do budúcnosti predstavuje značné riziko výskytu javu dôchodcovskej chudoby. Ohrozené budú najmä ženy Rizikom dôchodcovskej chudoby budú po reforme obzvlášť ohrozené ženy. Dôvodom je zavedenie absolútnej zásluhovosti tak do „prvého“, ako aj do „druhého piliera“. Podľa tohto princípu bude výška dôchodku striktne závisieť od zárobku počas pracovného obdobia života. A keďže ženy na Slovensku zarábajú v priemere o 26 % menej než muži, budú celkom logicky aj ich dôchodky pri rovnakom percentuálnom odvode zo svojho príjmu nižšie. Iný dôvod nižších dôchodkov u žien je skutočnosť, že v prevažnej väčšine prípadov sú rodičmi na rodičovskej dovolenke matky. Za rodiča na rodičovskej dovolenke platí štát odvody, ako keby rodič zarábal 60 % z priemernej mzdy, a preto budú odvody, a tým pádom aj dôchodky žien, výrazne nižšie, než keby ostali zapojené v pracovnom procese. Problémy s výškou dôchodku sa pre ženy nekončia uplynutím doby sporenia – aj v období vyplácania budú znevýhodňované. Keďže očakávaná priemerná dĺžka života žien je u nás o sedem rokov vyššia ako u mužov, poisťovne vychádzajúce z rodových tabuliek rozrátajú nasporené prostriedky u žien na dlhšiu dobu. Výška dôchodku za jedno časové obdobie sa tým u žien podstatne zníži. Ďalším problémom je neplatená práca, akou je napríklad starostlivosť o dieťa a domácnosť. Napriek tomu, že z nej má prospech celá rodina, teda aj muži, čas a námahu jej venujú prevažne ženy. Muži majú preto viac času na oficiálnu prácu, čo sa, samozrejme, náležite prejaví aj na raste ich dôchodkových úspor. Na takto nadobudnutý rozdiel vo výške dôchodkového účtu mimoriadne doplatia ženy-matky po rozvode. Chýba ochrana proti inflácii Riziko dôchodcovskej chudoby bude pri sporení do „druhého piliera“ o to väčšie, že v ňom nefungujú mechanizmy obrany proti inflácii. Podľa právnej úpravy platnej v súčasnosti sa pri výpočte a vyplácaní doživotného starobného dôchodku, resp. predčasného doživotného starobného dôchodku z „druhého piliera“ nekalkuluje s parametrami, ako sú inflácia alebo rast mzdy. Pri predpokladanej rastúcej inflácii bude teda reálna kúpna sila dôchodku z „druhého piliera“ klesať. Dôchodky z „prvého piliera“ sú na rozdiel od nechránených dôchodkov z „druhého piliera“ upravované podľa rastu miezd. Autor koordinuje spoločnú infokampaň Združenia sociálnej sebaobrany a Priateľov Zeme-CEPA Viac sa o informačnej kampani Priateľov Zeme-CEPA a Združenia sociálnej sebaobrany o privatizácii dôchodkového zabezpečenia dozviete na internetovej adrese www.priateliazeme.sk/cepa/dochodky.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama
Reklama