Reklama
Reklama

Nič nové na juhu

Vládna kríza, ktorá začala podaním demisie talianskeho premiéra Silvia Berlusconiho, sa po niekoľkých dňoch vzápätí ukončila vymenovaním novej vlády Silvia Berlusconiho s tými istými koaličnými stranami, a len s nepatrným rozdielom štyroch ministrov a vynoveným vládnym programom.
Počet zobrazení: 1130

Vládna kríza, ktorá začala podaním demisie talianskeho premiéra Silvia Berlusconiho, sa po niekoľkých dňoch vzápätí ukončila vymenovaním novej vlády Silvia Berlusconiho s tými istými koaličnými stranami, a len s nepatrným rozdielom štyroch ministrov a vynoveným vládnym programom. Táto fraška mala rýchly spád a možno bude mať aj rýchly koniec. V podobe predčasných parlamentných volieb. Berlusconiho demisia, ktorú líder ľavicových demokratov Piero Fassino nazval „neprípustnou hanbou“, bola reakciou na katastrofálny neúspech koaličných pravicových strán v talianskych regionálnych voľbách začiatkom apríla, kde konzervatívna koalícia prehrala v jedenástich z trinástich regiónov. Veľmi skoro sa tak rozplynul Berlusconiho sen o zotrvaní v kresle predsedu vlády nepretržite počas piatich rokov až do konca volebného obdobia, čo by bol taliansky rekord od druhej svetovej vojny. Napriek tomu sa mu však jedno prvenstvo dosiahnuť podarilo. Je najdlhšie vládnucim premiérom v histórii povojnového Talianska. Vládne rošády Podľa talianskej ústavy musí premiér v prípade zámeru uskutočniť väčšie personálne zmeny vo vláde podať demisiu. To bol dôvod, prečo mediálny magnát Berlusconi po viacerých okolkoch nakoniec podľahol svojim partnerom v koalícii, najmä Kresťanskodemokratickej únii a postfašistickej Národnej aliancii, a z postu premiéra odstúpil. Tí okrem radikálnych strategických zmien vo vláde požadovali aj zmenšenie vplyvu štvrtého koaličného partnera, autonomistickej a nacionalistickej Ligy severu vedenej Umbertom Bossim. Nič také ako radikálne strategické zmeny sa však napokon nedialo. Nová Berlusconiho vláda má len štyroch nových ministrov – ministra zdravotníctva, spojov, priemyslu a kultúry. Hlavné rezorty – financie a zahraničie – zostanú pod taktovkou doterajších ministrov. Nový kabinet je tak len kópiou toho predchádzajúceho. „Aká to novota,” neodpustil si ironickú poznámku na takúto rošádu ani líder stredopravej opozície Romano Prodi. Hospodárske problémy Vládna kríza sa v Taliansku udiala v čase, keď sa krajina pasuje s hospodárskymi problémami. Premiérovi, ktorého ľudovo prezývajú aj „Il cavaliere“, sa nepodarilo naplniť „zmluvu s Talianmi“, volebný manifest, ktorý podpísal v priamom televíznom prenose, pri ktorom sľuboval svetlejšiu a prosperujúcu budúcnosť. Hospodársky rast krajiny v minulom roku bol pomalší ako takmer vo všetkých ostatných členských krajinách EÚ. Európska komisia chce proti Taliansku uplatniť sankcie za prekročenie rozpočtového deficitu, ktorý by mal tento rok dosiahnuť 3,6 percenta a budúci rok 4,6 percenta. Krajinou zmieta aj inflácia a ľudia prejavujú nespokojnosť s rastom nepriamych daní. Nie je preto prekvapujúce, že na predčasné voľby okrem ľavicových strán vyzýva aj zväz zamestnávateľov, ktorý si želá zastavenie poklesu ekonomiky. Možno aj preto sa nový program Berlusconiho vlády – na nátlak koaličných partnerov, s výnimkou Ligy severu – viac zameriava na hospodársky rozvoj chudobnejších južných oblastí, sociálnu a rodinnú politiku. V prejave v talianskom Senáte Berlusconi prisľúbil zníženie daní pre podnikateľov i pomoc rodinám, ktorých kúpna sila sa od zavedenia eura znížila. Za zlú hospodársku situáciu však nepriznával vinu sebe, ale zvaľoval ju na globálne trendy a na Európsku centrálnu banku. Tá by mala podľa neho revidovať svoju menovú politiku. „Politika Európskej centrálnej banky má zničujúce dôsledky pre konkurencieschopnosť všetkých podnikov v Európe.” Nijako už však nereagoval na tlak, ktorý je naňho vyvíjaný v súvislosti so žiadosťou o stiahnutie troch tisícok talianskych vojakov z Iraku, a nijako nespomenul ani marcovú streľbu na talianskeho agenta Nicolu Calipariho v Iraku, ktorá spôsobila konflikt medzi Talianskom a USA a vo verejnosti vyvolala veľké pobúrenie. Zrátané dni vládnej pravice Na Berlusconiho chrbát začína dýchať vyslúžilý predseda Európskej komisie a v súčasnosti líder stredoľavých síl Romano Prodi. Nedávne prieskumy verejnej mienky ukázali, že pokiaľ by prišlo k predčasným parlamentným voľbám, terajší premiér Bersluconi by získal 39 percent hlasov, kým šéf opozície Romano Prodi by mohol rátať so ziskom až 61 percent hlasov. Berlusconiho šance na úspech znižuje aj skutočnosť, že sa mu nedarí zjednotiť roztrieštenú pravicu a vytvoriť jednu veľkú stranu. On sám vyhlásil, že v prípade neúspechu tohto projektu už nebude viac kandidovať. „Prečo by mali voliči veriť tímu, ktorý nevie držať pokope?“ Staronový premiér má teraz rok na to, aby presvedčil voličov, keďže riadne parlamentné voľby sú plánované na máj budúceho roka. Berlusconiho pozícia je však natoľko krehká, že je viac než pravdepodobné, že dôjde k predčasným voľbám. Tento mediálny magnát navyše čelí súdnej žalobe za korupciu okolo televízneho impéria Mediaset, ktoré vlastní jeho rodina. Žaloba je vyvrcholením štvorročného vyšetrovania falošného účtovníctva, daňového úniku a prania špinavých peňazí v Berlusconiho televíznej spoločnosti pri nákupe filmových práv zo zahraničia. Po tomto kroku milánskej prokuratúry to už bude mať Berlusconi definitívne zrátané. A nepomôže mu už ani jeho legendárna charizma.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama
Reklama