Reklama
Reklama

Trkotárium

Ešte v polospánku, pri začínajúcom vrení vody na kávu som automaticky pustil televíziu. Tak ako obyčajne. Uvarím si kávu, postupne sa preberiem, trochu poraňajkujem, pozriem si pri tom všetky raňajkové vysielania a bežím. Pozerám tiež preto, či sa mi oplatí ešte niekam bežať.
Počet zobrazení: 623

Ešte v polospánku, pri začínajúcom vrení vody na kávu som automaticky pustil televíziu. Tak ako obyčajne. Uvarím si kávu, postupne sa preberiem, trochu poraňajkujem, pozriem si pri tom všetky raňajkové vysielania a bežím. Pozerám tiež preto, či sa mi oplatí ešte niekam bežať. Náhodou nejaká kalamita, svetová katastrofa alebo čokoľvek, čo ma upozorní, aby som zbytočne nikam nechodil. Stačil by bežiaci titulok cez nejaký videoklip: Hlavný veliteľ vyhlásil zákaz vychádzania. Je mi vlastne jedno kvôli čomu. Väčšinou však nič. Iba občas neprejazdný most alebo iná malichernosť. Teraz sa mi podarilo zapnúť televízor v okamihu, keď bola upútavka na SuperStar. Revali na mňa, že je to MEGAŠOU. Táto realita ide akosi mimo mňa. Vlastne by som chcel, aby bola mimo mňa. Hudba ma fascinuje, počúvam veľa, ale táto reality show nie je o hudbe, je o ziskoch z reklamy a esemesiek. A z cédéčok naspievaných superstarmi. Tie tiež nepotrebujem. Pred rokom mi rozprával jeden známy, ktorý strávil istý čas v Prahe, ako všetci všade a stále rozprávali o vtedy prebiehajúcej českej verzii SuperStar. Patrilo to k slušnosti, kto nereagoval patričným spôsobom, sám sa vyčlenil zo spoločnosti. Myslel som si, že reality show je zábavné (show) zobrazenie skutočnosti (reality). Lenže toto je zdeformovanie a vytvorenie novej reality. A kde je skutočná realita? Naozaj sa nedá inak žiť? Pred rokom som si myslel, že by sa azda aj mohlo dať. Nedá. Väčšina rozhovorov v poslednom období neúprosne skončila pri debate o tom, kto vypadne a podobne. Tu ma zachraňovalo to, že som bol prinútený vypočuť si túto realitu. Nie vždy je človek vládcom televízneho ovládača. Zapamätal som si jedného mediálne šikovného mladíka, ktorý sa štylizoval ako homosexuál prichádzajúci z Izraela. Bez pocitu porušenia korektnosti som odpovedal: „Teplý Žid.“ (On nám to predsa vnútil, aby sa odlíšil a aby sme si ho práve takto zapamätali). Všetci vedeli, o koho ide, mal som imidž znalca a predovšetkým pokoj od ďalšieho vysvetľovania. Tak som si žil pokojne až do Veľkonočnej nedele. Po dlhšom čase sme sa stretli u rodičov. Slávnostný nedeľný obed širšej rodiny. Konečne sa môžeme všetci porozprávať. Už pri naberaní polievky sa ma sestra pýta, koho tipujem na víťaza SuperStar. Odpovedám tak, ako som už dlhší čas zvyknutý: „Teplý Žid.“ Prekvapená mi odpovedá: „Ten už vypadol!“ Nemám jej čo povedať, skúša udržať rozhovor: „Spoločná skladba všetkých finalistov sa ti ako páči?“ Nechcem byť pokrytec, odpovedám pravdivo: „Je to gýč na úrovni trestného činu!“ „Ale veď sa predalo stotisíc cédéčok!“ – odpovedá šokovaná sestra. V situácii, keď sa aj predaj CD svetových hviezd počíta na desiatky, je to naozaj veľa. Prekvapený odpovedám: „Čo za ľudí to, preboha, kupuje?!“ „Frontu som vystála!“ počujem odpoveď. Takáto bola nakoniec reality show rodinného nedeľného obeda.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama
Reklama