Vzývanie Tisovho odkazu
Aktuálne dianie na Slovensku nás núti stále sa vracať do obdobia vojnového slovenského štátu. Jeho stúpenci sa opäť ozývajú a nachádzajú podporu najmä medzi vyšším katolíckym klérom. Dôkazov pre toto tvrdenie je, žiaľ, viac ako dosť. Dnes si už iba hŕstka pamätníkov spomenie, čo všetko 14. marec 1939 priniesol. HSĽS sa stala „štátnou politickou stranou“, ostatné boli zrušené. Podľa vzoru Hitlerovej „funkcie vodcu“ aj prezident Jozef Tiso bol parlamentom „menovaný vodcom národa“. Všetkých verejných činiteľov vymenili za „režimu oddané“ osobnosti. Hlinkova garda (HG) bola zrkadlovým obrazom Hitlerovej organizácie jednotiek SA, s hlavným cieľom potlačiť disidentov za každú cenu. Neskoršie Pohotovostné oddiely HG sa zase podobali na nemecké SS. Fašizmus a katolícky klérus Špecifickou črtou režimu bolo splynutie fašistickej štátnej moci s katolíckym klérom. Toto viedlo Goebelsa k tomu, že sa vyjadril o Slovensku ako o „fašizme dobrého Pána Boha“ (Libre penseur 23:94, str. 1 – 4, 1997). Katolícka hierarchia zasa hovorila o „vzácnom Božom dare... vtelení ideálnej formy ľudskej spoločnosti“ (F. Vašečka: Nové slovo, 7, 22, 34 – 37, 1998). 7. novembra Katolícke noviny napísali: „1. Slovenskí katolícki kňazi boli skoro výhradne vždy v prvých bojových šíkoch Hlinkových. 2. Slovenskí katolícki kňazi zo svojich peňazí z veľkej časti udržiavali Hlinkove časopisy: Slováka a Slovenskú pravdu. 3. Slovenské katolícke fary boli vždy útulkom Hlinkových poslancov a obvodných tajomníkov. 4. Slovenskí katolícki kňazi boli dušou miestnych organizácií HSĽS po obciach ako predsedovia alebo aktívni členovia. 5. Slovenskí katolícki kňazi za HSĽS rečnili a písali články. 6. Slovenskí katolícki kňazi za HSĽS trpeli. 7. Slovenskí katolícki kňazi prví bojovali u nás proti židomarxizmu a červenému komunizmu. 8. Slovenskí katolícki kňazi viedli baštu HSĽS, Katolícku jednotu žien a Orla. 9. Slovenskí katolícki kňazi viedli ľud mravne a bránili ho pred každým zhubným cudzím vplyvom. 10. Slovenskí katolícki kňazi sa obetovali aspoň v rovnakej miere ako druhí pre hospodársku obrodu štátu. 11 Slovenskí katolícki kňazi s najväčšou radosťou slovenský štát uvítali a prví sa do jeho budovania zapojili. 12. Slovenskí katolícki kňazi sú i v novom štáte prvými pracovníkmi HSĽS. 13. Slovenskí katolícki kňazi stoja otvorene na strane vlády.“ Zaujímavé sú aj údaje svedčiace o infiltrácii štátnej správy katolíckym klérom. Prezident štátu a súčasne hlava jedinej všemocnej politickej strany bol katolícky kňaz Jozef Tiso. Zo 63 členov parlamentu bolo 16 katolíckych kňazov. Podpredsedom Štátnej rady bol katolícky biskup. Z celkového počtu šiestich predsedov krajských organizácií HSĽS boli dvaja katolícki kňazi. Zo šesťdesiatych okresných organizácií HSĽS bolo 13 katolíckych kňazov. Nečudo teda, že si tento štát právom vyslúžil meno Farská republika. Druhá farská republika To všetko by sme mohli považovať za históriu, keby sme po roku 1989 neboli svedkami nezriedkavých pokusov viac či menej nápadne rehabilitovať Tisov režim aspoň v očiach verejnosti. Tie sa objavovali a objavujú najmä v tlači a v knihách. Ich autori pritom používajú rôzne metódy. Bagatelizujú alebo sa dokonca usilujú vyvracať zločiny slovenského vojnového štátu. Bagatelizujú alebo spochybňujú úlohu katolíckeho kléru počas vojny na Slovensku. Očierňujú oponentov a najmä vedú frontálny útok proti Slovenskému národnému povstaniu a jeho účastníkom. Spochybňuje sa opodstatnenie SNP i vlastenectvo ľudí, ktorí v ňom bojovali proti fašizmu. Závažnými krokmi sa stalo aj ničenie pamätníkov SNP či holokaustu (napríklad pamätník zavraždených obetí v Kremničke, hroby vojakov Červenej armády vo Zvolene) alebo ich premiestňovanie (Prešov, Banská Bystrica). Obavy z budovania „druhej farskej republiky“ nevyvoláva len agresívny prienik klerikalizmu do spoločnosti, ale aj post súčasnej katolíckej hierarchie na Slovensku k Jozefovi Tisovi i jeho režimu. Napríklad biskup Alojz Tkáč žiadal, by sa Česi ospravedlnili za popravu prezidenta Tisa. Kardinál Korec tvrdil, že Tiso nepodpísal počas svojej funkcie ani jeden rozsudok smrti. Historička právnička Katarína Závacká 19. októbra 1993 v Pravde odhalila nelogickosť tohto argumentu. Prezidenti nikde na svete totiž nemajú kompetenciu podpisovať alebo nepodpisovať takéto rozsudky, môžu iba udeľovať milosť. Takže sa môžeme iba opýtať, prečo prezident Tiso neudelil milosť tým 5 304 občanom, medzi ktorými boli aj ženy a deti, ktorých hádzali za živa do ohňa a ktorých mŕtvoly sa objavili v 211 masových hroboch po celom Slovensku. Kňaz Jozef Tiso ich nechal surovo povraždiť a navyše verejne odovzdával vyznamenania páchateľom týchto masových zločinov. Ba dokonca katolícky kňaz Albert Hadera vo vápenke v Rástockej doline, kde sa vykonávali popravy, dával vrahom svoje požehnanie a po vraždách ich vyspovedal a dával im rozhrešenie. Vtedajší predseda Biskupskej konferencie biskup Rudolf Baláž na verejnej tlačovej konferencii vyhlásil, že „Tiso bol výnimočná a vynikajúca osobnosť“. Keď mu v apríli 1996 vyčítali, že by mal uvážiť takéto svoje výroky, vyjadril sa takto: „Biskup nehovorí za seba, hovorí v mene Pána Boha.“ Platný Tisov výrok (?) Sympatie v mene biskupov s „občianskymi iniciatívami“ na oslavovanie Jozefa Tisu boli písomne vyjadrené v liste Biskupskej konferencie podpísanom biskupom Petrom Dubovským. Tento list potvrdzoval, že biskupi túto iniciatívu podporovali. Takéto činy idú aj za hranice katolíckej cirkvi, čoho dôkazom je, že prezident vyznamenal Pribinovým krížom prvej triedy Dr. Jozefa Mikuša, blízkeho spolupracovníka nebohého vojnového zločinca Ferdinanda Ďurčanského. Fakt, že slovenský katolícky klérus má k Tisovmu režimu blízko, dokazuje aj vydávanie kníh, ktoré ospevujú fašistický režim vojnového Slovenska. Viaceré z nich totiž vychádzajú v katolíckych vydavateľstvách a pozitívne recenzie zasa uverejňujú katolícky orientované periodiká. Príkladom je článok J. M. Rydla v katolíckom časopise Kultúra č. 11 z roku 2003. A pokiaľ ide o knihy, sú to napríklad Svedectvá pravdy o Slovensku – diel I, Vojnový zločinec alebo Svätec, diel II, Zamlčaná Pravda o Slovensku, História Slovenska a Slovákov (3. vydanie!) pod autorstvom notoricky známeho obhajcu nedemokratického Tisovho režimu Milana Ďuricu, ktorý má základné vzdelanie katolíckeho kňaza. Takéto „veľdiela“ vydáva katolícke vydavateľstvo Lúč. Treba tu spomenúť aj leták s modlitbou napísanou biskupom Sokolom s „modlitbou pre slovenského mučeníka kňaza Jozefa“, ako aj rozdávanie knihy Ako vznikol slovenský štát od Sidora v kostole (Kultúra 2003). Luxusné vydanie prejavov Jozefa Tisu je v predaji. Zdá sa, že aj pre dnešnú vrchnosť katolíckej cirkvi na Slovensku platí dávny výrok Jozefa Tisu: „Katolicizmus a nacionálny socializmus majú mnoho vecí spoločných a pracujú ruka v ruke, aby zreformovali svet.“ Autor je lekár na dôchodku a publicista
