Zaručí mierová dohoda stabilitu a bezpečnosť?
Britské ministerstvo zahraničných vecí odporučilo začiatkom mesiaca svojim občanom žijúcim na Pobreží Slonoviny, aby okamžite opustili túto západoafrickú krajinu. Štvrtého apríla vypršal mandát OSN a francúzskych mierových síl Licorne, ktorí strážili zónu medzi severnou a južnou časťou Pobrežia Slonoviny. Briti sa obávali, že po niekoľkých mesiacoch mieru by mohlo dôjsť k obnoveniu občianskej vojny, a pre istotu zatvorili svoje veľvyslanectvo v Abidžane. Mandát bol predĺžený o mesiac, to však iba o pár dní odložilo riešenie komplikovanej situácie, v akej sa Pobrežie Slonoviny nachádza. Pobrežie Slonoviny sa už niekoľko rokov neúspešne snaží urovnať spor medzi rebelmi a vládou, čo je typickým modelom konfliktov v afrických štátoch založených na etnických či náboženských rozdieloch. Obyvatelia severných častí Pobrežia Slonoviny sú moslimovia a majú národnostne a kultúrne bližšie k susedným štátom Mali a Guinea ako ku kresťanskému juhu vlastnej krajiny, kde sídli vláda. Najpoužívanejším jazykom severu je Dioula, ktorý pochádza z rovnakej jazykovej skupiny ako Bambara, hlavný jazyk v Mali. Druhým v poradí je Malinke, rozšírený aj v severovýchodnej Guinei. V polovici deväťdesiatych rokov začala vláda Demokratickej strany na juhu propagovať koncept vlastenectva, čo mnohí chápali ako prejav xenofóbie namierený proti ľuďom, ktorí pochádzali so severu. Často dochádzalo k porušovaniu ľudských práv a diskriminácii príslušníkov severných etník. Kritickým momentom boli prezidentské voľby v roku 2000, keď líder Republikánskej strany Alassane Outtara nemohol kandidovať, pretože sa objavili pochybnosti o jeho štátnej príslušnosti, keďže obaja jeho rodičia neboli pôvodom z Pobrežia Slonoviny. Zákaz vyvolal vlnu násilia, počas ktorého bolo zabitých mnoho Ouattarových prívržencov. Dve najvýznamnejšie etnické skupiny severu – Dioula a Senoufo – sa pridali k rebelom, pretože sa im nepáčila politická diskriminácia severu. V roku 2002 jednotky rebelov Hnutie Nových Síl prevzali kontrolu nad severnými oblasťami a na Pobreží Slonoviny vypukla občianska vojna. Boje sa skončili v máji 2003, keď sa znepriatelené strany dohodli na rozdelení moci v parlamente. Už v nasledujúcom roku sa však nepokoje obnovili, pretože rebeli obviňovali prezidenta Gbagba, že narúša mierový proces a snaží sa prekaziť deľbu moci. Prezident zase tvrdil, že rebeli nikdy nechceli zložiť zbrane. Odmietli dodržať októbrový termín odzbrojenia, a tak začiatkom novembra 2004 zaútočili vládne ozbrojené zložky na oblasti ovládané rebelmi. Pri bombardovaní severu však zabili deviatich vojakov francúzskych mierových síl. Francúzsko, ktoré dovtedy hralo úlohu sprostredkovateľa mieru medzi oboma stranami, odpovedalo útokmi na vojenské letectvo Pobrežia Slonoviny, čo viedlo k protifrancúzskym demonštráciám a zvýšenému násiliu v uliciach Abidžanu. Francúzski civilisti a aj ďalší cudzinci koncom roka 2004 z Pobrežia Slonoviny hromadne odchádzali. Problémom zostáva otázka, kto môže byť podľa ústavy zvolený za prezidenta. Prezident Gbagbo tvrdí, že podporí debatu a referendum ohľadne príslušného článku 35 ústavy, až keď bude krajina znovu jednotná, teda rebeli odzbrojení a štát opäť získa kontrolu nad severom. Hnutie Nových Síl naproti tomu vyhlasuje, že sa odzbroja iba vtedy, keď dôjde k pozmeneniu článku 35. Už pred niekoľkými mesiacmi sa ukázalo, že podpísanie mierovej dohody nezaručilo pre Pobrežie Slonoviny skutočný mier a obe strany obnovili konflikt. Preto je súčasný stav v krajine veľmi napätý a predĺžený mandát len odložil vyústenie sporu. Rebeli chcú, aby francúzske jednotky zostali a stúpenci prezidenta si želajú odchod Francúzov z Pobrežia Slonoviny. Francúzsko však už raz narušilo svoju neutralitu sprostredkovateľa mieru a znepriatelilo si vládu. Smerodajnejšie by mohlo byť to, aký postoj zaujme o mesiac OSN. Ak sa francúzsky Licorne stiahne, OSN bude musieť zohrať v mierovom procese aktívnejšiu úlohu, alebo sa Pobrežie Slonoviny bude spoliehať len na čerstvú mierovú zmluvu zo začiatku apríla 2005. Dohoda bola výsledkom štvordňových rokovaní v Juhoafrickej republike, kde vláda a rebeli súhlasili okamžite ukončiť konflikt. Otázkou však zostáva, či tento krehký mier poskytne Pobrežiu Slonoviny záruku skutočného pokoja a stability. Autorka pôsobí v organizácii Amnesty International
