Rozhodnutie o budúcnosti služieb až nabudúce II.

„Stop Bolkenstein!“ Návrh vyvolal negatívne reakcie niektorých členských krajín, ako aj mnohých politických a občianskych organizácií (okrem iného ETUC – Európskej konfederácie odborových zväzov). Tlaku musela ustúpiť Komisia, ale aj európski lídri na Jarnom summite.
Počet zobrazení: 1166

(Dokončenie z minulého čísla) „Stop Bolkenstein!“ Návrh vyvolal negatívne reakcie niektorých členských krajín, ako aj mnohých politických a občianskych organizácií (okrem iného ETUC – Európskej konfederácie odborových zväzov). Tlaku musela ustúpiť Komisia, ale aj európski lídri na Jarnom summite. Návrh smernice, ktorý je momentálne v prvom čítaní v Európskom parlamente, tak bude čiastočne prepracovaný, aby, ako hovoria závery summitu, rešpektoval aj požiadavku zachovania „sociálneho štátu“. Zo strany niektorých komentátorov sa ozvali výčitky: Financial Times označil za zbabelosť to, že Komisia sa ani nepokúsila bojovať za návrh smernice v Parlamente a proti nesúhlasiacim členským štátom v Rade. Na druhej sa zas objavujú varovania, že závery Jarného summitu nemusia byť nič viac, než len politická deklarácia, a skutočne dôležitá bude definitívna podoba prepracovaného návrhu. Ako dôvody stiahnutia smernice sa uvádza predovšetkým dlhodobý nesúhlas dvoch veľkých členských štátov – Francúzska a Nemecka, ktoré neskôr podporili aj Rakúsko, Belgicko a Švédsko. Obávajú sa predovšetkým toho, že účinnosť smernice by spôsobila „migráciu“ poskytovateľov služieb z nových členských štátov k nim, čo by malo negatívny dosah na práva pracujúcich v týchto sektorov a negatívne by vplývalo na systémy sociálnej ochrany, penzie a minimálne mzdy, a v konečnom dôsledku by zhoršila kvalitu služieb. Podobnú pozíciu zastáva aj frakcia socialistov v Európskom parlamente a požaduje špeciálnu ochranu služieb vo všeobecnom záujme, ako aj zmiernenie princípu krajiny pôvodu, aby sa predišlo sociálnemu dumpingu. Nejednotná Komisia Po tlačovej konferencii, na ktorej súčasný komisár pre vnútorný trh Charlie McCreevy oznámil prepracovanie návrhu smernice, sa na verejnosť dostali informácie o vnútornom nesúlade komisárov. McCreevy spomenul, že niektorí komisári o tejto smernici „hovoria oboma stranami úst“. Aj keď nikoho nemenoval, myslel tým nemeckého komisára pre priemysel Verheugena, ktorý sa v poslednej dobe viackrát vyjadril proti smernici. Podporuje ju, ale len pokiaľ nepovedie k sociálnemu dumpingu. McCreevy pred poslancami Európskeho parlamentu ešte minulý týždeň obhajoval svoje rozhodnutie prepracovať smernicu tým, že v žiadnom prípade nedôjde k stiahnutiu návrhu ako takého, pretože prešľapovanie na jednom mieste je nemysliteľnou možnosťou. Zmeny by sa mali týkať predovšetkým garantovania štandardov, ktoré by nadobro zastavili reči o sociálnom dumpingu, vylúčenie niektorých služieb vo všeobecnom záujme z rámca smernice a úvahy o modifikácii pravidla krajiny pôvodu. Po prepracovaní sa smernica vráti opätovne do legislatívneho procesu a politických bojov. S vlastnou predstavou o smernici vystúpi v polovici apríla europoslankyňa Evelyne Gebhardtová, ktorá pripravila správu pre Výbor Európskeho parlamentu pre vnútorný trh. Podľa nej je potrebné úplne zamietnuť princíp krajiny pôvodu a nahradiť ho vzájomným uznávaním na báze jednotlivých členských krajín. Tie by sa dohodli, za akých podmienok sú si navzájom ochotné otvoriť jednotlivé sektory. Gebhardtovej návrh teda nutne povedie k postupnej harmonizácii pravidiel v sektore. To samo osebe nie je zlá myšlienka (a určite je v zhode s budovaním jednotného trhu), no postoj európskej pravice a skupiny „liberálnejšie“ orientovaných členských štátov voči harmonizácii znamenajúcej vyššiu úroveň pravidiel či štandardov robí jej návrh politicky nerealistickým. Politika v pozadí No návrh smernice je na svete už vyše roka, a tak vzniká priestor na špekulácie, čo bolo bezprostrednou príčinou rozhodnutia. Možným vysvetlením je vzťah smernice a procesu ratifikácie ústavnej zmluvy EÚ vo Francúzsku, kde sa o ústave bude rozhodovať v referende 29. mája a súčasné vyhliadky nie sú najlepšie – podľa niekoľkých posledných prieskumov vedie tábor odporcov. A v ňom sú mnohí stúpenci ľavicových strán, ktorých hlavným dôvodom odmietania ústavy je domnienka, že dáva Únii príliš neoliberálne smerovanie. Bez ohľadu na postoj k Bolkensteinovej smernici, mimoriadne živý odpor voči nej a rozhodnutie jarného summitu, že lídri EÚ si uvedomujú jeden vážny problém Únie. Povedané slovami Johna Palmera, riaditeľa inštitútu EPC: „Duch, ktorý visel nad jarným summitom EÚ, sa nedal pomýliť. Zhromaždených 25 hláv štátov a šéfov vlád nemohlo ignorovať zlovestnú prítomnosť európskej verejnej mienky, ktorá sa cíti čoraz viac vzdialená od kľúčových aspektov európskeho integračného projektu. Nedávne prieskumy verejnej mienky vo Francúzsku, ktoré hrozia možným odmietnutím navrhovanej Ústavnej zmluvy Európskej únie v máji, poslúžili ako hlasné pripomenutie Európskej rade, aby sa zmerala na problém „sŕdc a myslí“ európskych občanov.“

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984