Vládny návrh: študenti v rukách výpalníkov?

Ďalšie milióny, o ktorých minister školstva Martin Fronc nehovorí, budú stáť pôžičky na splácanie poplatkov za vysokoškolské štúdium. Táto suma sa navyše v priebehu niekoľkých rokov môže prudko zvýšiť. Nikto totiž doteraz nezverejnil, koľko bude stáť administratíva okolo pôžičiek na poplatky. A skúsenosti ukazujú, že to nebude málo.
Počet zobrazení: 1023
2-m.jpg

Ďalšie milióny, o ktorých minister školstva Martin Fronc nehovorí, budú stáť pôžičky na splácanie poplatkov za vysokoškolské štúdium. Táto suma sa navyše v priebehu niekoľkých rokov môže prudko zvýšiť. Nikto totiž doteraz nezverejnil, koľko bude stáť administratíva okolo pôžičiek na poplatky. A skúsenosti ukazujú, že to nebude málo. Návrh zákona o študentských pôžičkách vytvára nový štátny fond. Pôžičkový fond pre študentov má poskytovať pôžičky iba na zaplatenie poplatkov za štúdium. Nárok na ne bude mať každý vysokoškolák, čo je dnes asi 150tisíc ľudí. Nárast administratívy Samotný fond bude podľa hlavného radcu na odbore vysokoškolského vzdelávania MŠ SR Jozefa Jurkoviča iba „súhrnom finančných zdrojov, vedeným na osobitnom účte ministerstva podľa zákona o štátnej pokladnici“. V skutočnosti je však s fungovaním fondu spojená rozsiahla administratíva, ktorú bude musieť niekto vykonávať. Každý študent, ktorý bude chcieť pôžičku získať, totiž musí podať žiadosť. Na jej základe podpíše zmluvu. Následne mu niekto bude pôžičku vyplácať. Počas celého štúdia bude musieť každý rok predložiť doklad, že v ňom pokračuje, ak bude chcieť splátky odložiť. Medzitým môže požiadať o zvýšenie pôžičky. Ak neskôr budú splátky nad jeho sily, môže požiadať o ich zníženie. Niekto musí evidovať, koľko sa už z pôžičky splatilo. Množstvo komunikácie, množstvo tlačív, potvrdení, listov, telefonátov. Bude to vybavovať „súhrn finančných zdrojov na osobitnom účte ministerstva“? Nie. Toto všetko budú musieť vybavovať ľudia. „Fond nepotrebuje žiadne sídlo,“ tvrdí J. Jurkovič, lenže ľudia, ktorí budú zabezpečovať túto administratívu, nejaké kancelárie, telefóny, počítače, stoly, stoličky a skrine potrebovať budú. O tom sa však ani v zákone ani v dôvodovej správe k nemu nedozviete nič. Záhadný správca Časť administratívnej práce má spočinúť na pleciach vysokých škôl. Študent slovenskej verejnej a štátnej univerzity predloží žiadosti „spolu s návrhom zmluvy na vysokej škole, na ktorej študuje“. Tá žiadosti zosumarizuje do 20. októbra a potom dostane na účet „objem finančných prostriedkov zodpovedajúci celkovej výške poskytnutých pôžičiek“. Takže výplatu pôžičiek samotným študentom zabezpečí opäť príslušná univezita. Na vysokých školách nám nevedeli povedať, aká náročná administratíva ich v tejto súvislosti čaká a aké dodatočné náklady si vyžiada. Pravdepodobne ju budú vykonávať na študijných oddeleniach tak, ako aj administratívu okolo sociálnych štipendií. Štát sa takýmto elegantným spôsobom zbaví časti nákladov, hoci v dotáciách pre univerzity s ich uhradením nepočíta. Zvyšok administratívnej činnosti, rovnako vôbec nie malý, preberie záhadný správca fondu. Keďže samotný fond je len „súhrn finančných zdrojov na osobitnom účte ministerstva“, niekto ich musí spravovať. Mladí ľudia študujúci v zahraničí a na slovenských súkromných školách budú žiadosti predkladať priamo správcovi, čím zákon nenápadne a nespravodlivo zvýhodňuje súkromné univerzity oproti verejným a štátnym. Navyše po skončení štúdia už nebude bývalý študent komunikovať so svojou bývalou alma mater, ale priamo so správcom fondu. Samotný fond teda zamestnancov a kancelárie mať nebude, ale jeho správca ich rozhodne potrebovať bude. To však J. Jurkovič v odpovediach pre SLOVO zamlčal. (Ne)Funkčná dozorná rada „Fond spravuje právnická osoba založená štátom,“ hovorí § 4 zákona. „Správca spravuje fond na základe zmluvy o správe fondu.“ Inými slovami, Martin Fronc navrhuje, aby štát založil nejakú organizáciu (firmu), ktorá bude spravovať štátny fond, a s ňou potom „uzavrie MŠ SR v mene štátu zmluvu o správe fondu“. Ak sa vám teraz motá hlava, ste v poriadku. Na kolotoči „štát založí štátnu firmu, s ktorou potom ten istý štát bude uzatvárať zmluvu o správe štátnych peňazí“ je to prirodzené. Správca bude mať rozsiahle právomoci, bude určovať „všeobecné obchodné podmienky“, výšku úrokov, bude rozhodovať o rozložení splácania na dlhšie obdobie a dokonca aj o odstúpení pohľadávok voči dlžníkom. „O správcovi nevieme vôbec nič,“ komentuje to poslanec NR SR za Smer Róbert Madej. „Je okolo neho obrovská neistota a úplný nedostatok informácií. Naozaj máme z jeho fungovania strach.“ Nič viac, než je v zákone, nevedia ani študentskí zástupcovia ani aktivisti, ktorí sa problematike venujú roky. „Ministerstvo sa k tomu správcovi nevyjadruje,“ hovorí Michal Feik, ktorý donedávna viedol Sociálnu komisiu Rady študentov vysokých škôl. „Samotný zákon okolo neho vytvára viac otázok ako odpovedí.“ Zákon napríklad hovorí o dozornej rade, ale nie je jasné, či to bude dozorná rada správcu, alebo samotného fondu. O jej právomociach sa čosi píše v dôvodovej správe, ale nie v samotnom zákone. Pochybnosti však vyvoláva najmä fakt, že celú dozornú radu má menovať minister školstva. Martin Fronc pritom po svojom nástupe povýšil do funkcie riaditeľa služobného úradu ministerstva (druhý človek v rezorte) dovtedajšieho šéfa sekcie vysokých škôl Petra Mederlyho. Tento muž pritom totálne zlyhal ako predseda dozornej rady na jednej z bratislavských umeleckých vysokých škôl. Za niekoľko rokov sa nezúčastnil na žiadnom z jej zasadaní a práve v tom čase ľudia z vedenia školy rozkradli niekoľko miliónov. Akú záruku môže dať M. Fronc pri takejto personálnej politike, že vyberie správnych ľudí? V rukách vymáhačov dlhov V každom prípade bude mať správca na svoju činnosť čoraz väčšie výdavky. Budú to milióny, postupne možno aj desiatky miliónov korún. „To vám nikto nevie povedať, nemáme o tom žiadne informácie, aj keď sme poslanci,“ upozorňuje R. Madej. „Odhaduje sa, že v prvej fáze môže o pôžičky požiadať asi 30tisíc študentov,“ vysvetľuje M. Feik. „Ak ich ročne pribudne len 20tisíc, tak už za štyri roky bude mať správca takmer stotisíc zmlúv!“ Podľa zákona bude náklady na správu fondu hradiť štátny rozpočet. Zo zákona pritom nie je jasné, koľko a akým spôsobom bude štát platiť správcovi za jeho činnosť. Róbert Madej upozorňuje aj na ďalší „háčik“. Minister Fronc sľúbil, že fond bude požičiavať tak výhodne, ako si požičiava štát. Lenže zákon hovorí o určení úrokov „na základe nákladov štátu na získanie finančných prostriedkov na poskytnutie týchto pôžičiek“. Podľa Madeja „táto formulácia nedáva žiadnu právnu istotu, že sa splní ministrov sľub“. RŠVŠ pritom práve tento fakt označila za svoj úspech. Zdá sa, že si jej predstavitelia zákon neprečítali poriadne. Zákon obsahuje viacero takýchto „záludností“. Asi najšokujúcejšou je, že sa bývalý študent môže stať dlžníkom vymáhačov peňazí. Podľa § 11, ods. 5 „ak je dlžník v omeškaní so zaplatením viac než troch splátok, môže správca žiadať zaplatenie celej nesplatenej časti pôžičky“. Vo finančníctve sa tomu hovorí cross-default. Je isté, že ak niekto nie je schopný splácať pôžičku po častiach, už vôbec ju nedokáže splatiť naraz celú. Takúto pohľadávku „môže správca so súhlasom ministerstva a ministerstva financií postúpiť tretej osobe“. O „tretej osobe“ však už zákon nehovorí nič. Môže to byť hocikto, takže bez možnosti čo i len sa vyjadriť sa takto bývalý študent môže ocitnúť v moci ľudí, ktorí sa pri vymáhaní peňazí s nikým „nemaznajú“. Zdá sa, že Martin Fronc, Mikuláš Dzurinda a Ivan Mikloš, ktorí sú pod návrhom podpísaní, opäť pripravujú pôdu pre podozrivé indivíduá. Paradoxne je po zrátaní všetkých nákladov, ktoré prinášajú opatrenia, ako sociálne štipendiá, študentské pôžičky či nové administratívne náklady, celkom reálne, že všetko, čo sa na poplatkoch za štúdium vyberie, sa len v súvislosti s nimi aj minie. Na kvalitnejšie školstvo teda nezostane ani koruna. Je čoraz jasnejšie, že o to tu ani nejde.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984