Reklama
Reklama

Staré v novom na dva spôsoby

Prírodné národy využívajú v medzikultúrnej komunikácii jednoduchý princíp „call and response“ – „zvolanie a odpoveď“. Skupine vyvolávačov odpovedá druhá skupina. Priama reakcia odkazuje na vzájomnú bezprostrednosť a naviazanosť.
Počet zobrazení: 662
16-m.jpg

Horace Parlan: Relaxin´ with Horace, Stunt 2004 / Hevhetia Vijay Iyer & Mike Ladd: In What Language?, PI Recordings 2004 / Hevhetia Prírodné národy využívajú v medzikultúrnej komunikácii jednoduchý princíp „call and response“ – „zvolanie a odpoveď“. Skupine vyvolávačov odpovedá druhá skupina. Priama reakcia odkazuje na vzájomnú bezprostrednosť a naviazanosť. Pokiaľ dané spoločenstvá vnímame ako za sebou nasledujúce generácie, súčasná generácia reaguje (či už priamo alebo nepriamo) na svojich predchodcov. Variabilita recyklovanej interpretácie môže byť dôsledkom trebárs nedokonalosti pamäti. Interpreti prispievajú osobitým vkladom, ale zároveň ostávajú priamymi pokračovateľmi tradície. Tradičná domáca kuchyňa „funguje“ na niekoľko spôsobov. Variabilita ingrediencií závisí len na šéfkuchárovi, no ani zaručený pomer nezaisťuje kulinársky zážitok. Dnešný náhľad ponúkne dvojicu čiastočne hraničných receptov. Čiernym hudobníkom Horace Parlanovi a Ed Thigpenovi „ťahá“ na osemdesiatku. Parlan začínal na klavíri v rodnom Pittsburghu, po detskej obrne však zostal čiastočne ochrnutý. Neochota opustiť hudbu a podnet okolia ho prinútili vynájsť unikátny spôsob techniky s dominanciou ľavej ruky. Experiment priniesol Parlanovi slávu a zaručenú pozíciu sidemana v prvotriednych súboroch. V sedemdesiatych rokoch sa sťahuje do Škandinávie a svojej jazzovej misii ostáva verný. Relax poníma osobitým spôsobom. Spolu s bubeníkom Edom a o dve generácie mladším Dánom – kontrabasistom Jesperom Lundgaardom – sa vyberá do štúdia. Princíp nadväznosti „call and response“ vníma miešaná trojica dôsledne. Pretavené modálne postupy čiastočne konzervuje a pre svojich nasledovníkov vytvára „databanku“ drobných nápadov. Mnohokrát pokúšané štandardy znejú skutočne staromilsky, potešiteľne sa nejedná o archaickú recykláciu. Radosť a blues výrazovo spájané v klasike Nobody Knows When You Are Down And Out, či v autorskej Blues for HP. Páni už v názve prezradili, že pátranie po neprebádaných harmonických končinách prenechávajú mladším. Teraz predovšetkým relaxujú. A to skutočne dôstojne! Odlišným spôsobom reaguje na predchodcov dvojica intelektuálov Mike Ladd a Vijay Iyer. Ladd sa na Bostonskej Univerzite zaoberal problémom utečencov a emigrantov, hrával punk rock, cez hip hop sa dostal k elektronike, ambientu a jazzu. Syn indických imigrantov Iyer je doktorom fyziky na Berkeley University a zároveň klavíristom s inovatívne perkusijnou technikou. Úspešný projekt In What Language? čerpá z predchádzajúcich aktivít oboch: Iyerových sónických experimentov a Laddových univerzitných výskumov emigrantských dejín. Titul vychádza z trpkej skúsenosti Iránskeho režiséra Jafara Panahiho a jeho problémov s imigračným úradom na newyorskom letisku. Napriek márnemu vysvetľovaniu poslali Panahiho v putách obratom späť do Hong Kongu. Letisko tu slúži ako kontaktná zóna spojenia pre tých, ktorí sa cítia vládnucimi, alebo podmanenými. Je centrom obchodu a spojnicou kultúr. Sedemdesiatminútový projekt je kolážou miniatúrnych kompozícií, hovoreného slova a zbierkou cestovateľských príbehov. Ladd volí charakter irackého obchodníka, obyvateľa Kalkaty, dievčiny z Pobrežia Slonoviny žijúcej v Paríži. Ťažiskom je štvorčasťová suita The Color of my Circumference. „Farba môjho obmedzenia“ predstavuje človeka vo svojich predsudkoch voči odlišnému etniku. Jednotiacu líniu zachováva minimalistická klavírna figúra a neustála repetícia transponujúceho motívu. Pretavený minimalizmus vníma poslucháč ako prostriedok na zvýraznenie hraničného napätia. Ladov naliehavo prosiaci hlas je upriamený k jednotlivcovi: „I am a citizen of the world; – Som občanom tohoto sveta!“. Vo finálnej časti suity prechádza intro zahmleného hlasu trúbky do prvotného motívu, gradáciou sa stupňuje naliehavosť a zvýrazňuje monotématickosť samotného príbehu. Podľa zvolených ingrediencií možno tvrdiť, že jednotlivé sónické miniatúry tvoria heterogénny piesňový cyklus. Spĺňajú kritériá jednotiacej línie textovej zložky a vyjadrovacích prostriedkov. Nie však celkom, pretože tematická problematika posúva tento ojedinelý novátorský projekt do celkom odlišných dimenzií.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama
Reklama