Knihy
Kapitoly z dejín designu (VYSOKÁ ŠKOLA UMELECKO-PRIEMYSELNÁ V PRAHE) sú rozšírenou a aktualizovanou verziou pôvodne dvojdielnej publikácie, ktorú v rokoch 1998 – 2000 vydalo Slovenské centrum designu v Bratislave. Autor Zdeno Kolesár hľadá počiatky designu už v prehistorickom období a jeho vývoj mapuje až do začiatkov 21. storočia. Publikácia však neponúka pohľad na celú históriu designu, venuje sa určitým vybraným kapitolám. Taktiež nebolo možné postihnúť všetky odvetia designu (ako napr. grafický design, ktorý je natoľko špecifický, že by narušil metodológiu predkladanej práce), pozornosť sa zameriava predovšetkým na tzv. „trojrozmerný design“. „Súčasný design zahŕňa obsiahlu oblasť tvorby úžitkových artefaktov od drobných dekoratívnych predmetov po veľké architektonické systémy, od výrobkov naväzujúcich na tradície remeselných techník po produkty na báze technológií a materiálov nového tisícročia. Sme svedkami narušovania tradičných obmedzení designu viazaného na vžité technologicko-ekonomické stereotypy (...) Dejiny designu nás presviedčajú o tom, že rad problémov, ktorým musia čeliť súčasní designéri, je iba modifikovanou podobou tých, s ktorými sa potýkali ich predchodcovia.“ Doc. PhDr. Zdeno Kolesár, PhD. (1960) vyštudoval odbor veda o výtvarnom umení. Pôsobí na Katedre teórie a dejín výtvarného umenia VŠVU v Bratislave. Externe prednáša na Katedre designu VŠUP Praha v Zlíne, na Fakulte multimediálnych komunikácií Univerzity Tomáša Baťu v Zlíne a Fakulte výtvarných umení Vysokého učenia technického v Brne. Súbor portrétov francúzskych panovníkov 15. – 19. storočia pod názvom Francouzští králové a císařové v období novověku (ARGO) nadväzuje na súbornú prácu Francouzští králové v období středověku a uvádza nás do obdobia, keď sa Francúzsko stalo skutočnou svetovou veľmocou. Na počiatku stála expanzívna politika Františka I., ktorý sa snažil využiť oslabenie habsburských panovníkov v Ríši, spôsobené stretom medzi reformáciou a protireformáciou. Nakoniec však museli rovnaké problémy riešiť aj jeho potomkovia a samotné Francúzsko sa dostalo v dobe bratovražedných náboženských vojen do ťažko riešiteľnej situácie. Nový lesk dosiahlo za vlády Ľudovíta XIV., za vlády kráľa Slnko, ktorý síce upevnil mocenské postavenie štátu, zároveň ho však zadĺžil. Tým svojim nasledovníkom odovzdal problém, ktorý neboli schopní vyriešiť až do Francúzskej revolúcie. Autori, ktorí do tejto knihy prispeli, sa tak tu s väčším, tu s menším úspechom snažili vykresliť portréty panovníkov, u ktorých už oproti stredoveku môžeme nahliadnuť do ich súkromného života a individuálnych predstáv, avšak vždy v širokom politickom či sociálnom kontexte. Darwinova evolučná teória položila základy modernej biológie, ale povedala veľmi málo o vzniku druhov. Darwin a jeho moderní nasledovníci presvedčivo dokazujú, ako sú zmeny zdedených vlastností dané prírodným výberom, ale ponechávajú bez odpovede otázku, ako rôzne organizmy vlastne vznikli. Lynn Margulisová, jedna z najznámejších osobností súčasnej vedy, v knihe Symbiotická planeta - Nový pohled na evoluci (ACADEMIA) ukazuje, že symbióza je zásadná pre zrod evolučnej novosti. Na širokom spektre organizmov – od baktérií až k tým najväčším vysvetľuje vznik najdôležitejších evolučných noviniek práve pomocou symbiózy. Mnohé bunky vznikli zo symbiotického spojenia rôznych druhov baktérií. Sex – a jeho nevyhnutný dôsledok, smrť – vznikol, keď nevydarený pokus o kanibalizmus vyústil v opakované zlučovanie našich najmenších predkov. Suchozem bola pokrytá vegetáciou až ako dôsledok symbiózy rias a húb, ktorá vyústila v evolúciu rastlinstva. Lynn Margulisová mimo to popisuje svoj vstup do sveta vedy a svoje prvé kroky pri práci na teórii symbiózy, ktorá spôsobila revolúciu v evolučnej biológii. Kniha vychádza v edícii Mistři vědy.
