Erotopaegnia

Edoardo Sanguineti: Erotopaegnia XVII básní, 1956 - 1959 3. zastav tú ortuť, to chladné ďasno, ten med, tú guľu zo suchého skla; pozorne meraj hlavu nášho dieťaťa a neohýnaj mu chodilo, teraz nevnímateľné: vo svojej bradavke už musíš premeniť predĺžený lampášový svetadiel, posadnutý dych kritických záhrad, lenivé veľryby brucha, bodliaky a víno, a hnus a hrdzu; pretože každá cesta mu hneď bude chcieť vybehnúť naproti, pupočný pruh vtlačiť svoj dymový profil, nejaký hroch darovať svoje zuby z lupín a čierneho fosforu: zastav vietor, miesta preplnené ľuďmi, kúzelníkov, hmyz; a on v šiestom mesiaci bude môcť zdvojnásobiť svoju hmotnosť, uvidieť hus zovrieť župan, zúčastniť sa padania závaží; vytrhni ho teda z jeho života rias a krviniek, malých uzlov, nerozhodných lalôčkov: jeho vzdychanie dobyje tvoje tekuté rany a jeho oči z dvojznačného masla napravia tieto bezmenné storočia! 4. v tebe spal ako suché vlákno, ako chudá pásomnica, sen; teraz drví štrk, teraz trhá vlastný tieň; teraz škrípe, prehĺta, močí, pretože vždy očakával chuť harmančeka, teplotu zajaca, hluk krupobitia, tvar strechy, farbu prútia: čas sa neodkladne nasmeroval k jeho dňom; zem ponúka zmätené obrazy; dokáže rozpoznať kozu, kováča, kanón? v skutočnosti nedúfal v tieto nožnice, nie v túto hrušku, keď sa triasol v tom tvojom vreci z nepriesvitných membrán. 6. teraz požíva vo svojom palci podväzky a skriňu: jeho nos je holubom; jeho viečko je kockou; v tvojej nohe už hryzie koč a zeler: sklo nevydrží, ani páska; nebo je jeho jemnou pleťou; no v tvrdosti jeho kostí ho prekvapujeme pri živote, a v jeho nechtoch vidíme rásť našu smrť. 9. a za sklenenými dverami, nečakaný bazén; a ona, a v hmle, ešte raz, stratená! pozoroval som teda (a z jedného z tých okien) prázdne námestie, zdeformované budovy, na spadnutie: ešte som počúval, ešte to ticho; a vdychoval som ten vzduch, a nehybný; a teda ja sám, a stratený, ešte; ale za oknami vidíš šedivejúcu vodu; vidíš chvejúce sa chumáče nahých spálenísk, a ešte: ešte želajúc si jej čistý dych; a teda ja sám, a v tej vode úboho, a stratený; a jej hrdlo, a ešte, a čisté, jej, teda, hrdlo! z vody, v singultio, výbušní, nesmierni, keď sa hýbeme, nahí! vlažný, ach vlažný chór, ach mäkký, keď spieva, chór, to čo spomenuli; chór, ešte: testibus (keď kričia výbušniny)! testibus (keď hrajú zdeformované)! testibus (zdeformované semenníky!)! et praesentibus, ach! a prenikala hmlou; a jasná; a chvejúca sa, teda, pramenistá, voda; a v teplých čašiach, spojení; v škrípajúcich vaniach, krútiacich sa; kričiac, vriaci: v tomto bruchu (tak teda kričiac!) tlačiac! stlačení, teda, keď si kričala, keď si padala, vytlačení: ach, krehkí (povedal som); a videl som ju, vzbĺknutú, keď sa liala, ach! (praesentibus testibus vidi); videl som ju chvieť sa; chvejúcu sa; práve ju; stlačenú. 11. pevný chvost! chladný bič! ach sval! ach päsť! prenikajúci: vypil si toho dosť (také upozornenie); hral si, potil si sa (takú hru si hral, beštia!); (takú, netvor!); žer svoj jačmeň! šliap po svojom prúte! a odhaľ ma, teraz, zviera! (a odniesla som ho do tichej maštale); ale kým sme utrápení šli cez temnú hlavnú aulu, ako si sa rehotal, môj rýľ; ako, moja pyramída, si slzil! šťastná obluda (povedal si); ale čo za zmije nám prichádzajú naproti? a raky? a muchy? vidíš krokodíla! vidíš škorpióna! uväznime sa! ach táto živá záhrada! a ach tieto huby, ako páchnu! pozbierajme tieto huby! krásne! vidíš vajíčka! aké rozšírené! plodné! tu dobre praskajú naše suché kôrky; paprade kvitnú v hrozných nosných dierkach; pošúchaj tenký mach nad lesknúcim sa žltkastým podnebím; už si svetlou jedovatou stonožkou; si jej zvráskavenou žľazou; ach vynikajúca zrazenina, strať sa! ach strať sa, zrazenina! tekutý pás! astmatický atóm! ach škvrna! ach bod! pichľavý. Preklad Peter Bilý Edoardo Sanguineti, taliansky spisovateľ, básnik, politik, univerzitný profesor, prekladateľ, sa narodil v roku 1930 v Genes. V šesťdesiatych rokoch stál na čele neoavantgardistickej talianskej skupiny „Gruppo 63“, v roku 2001 sa stal členom patafyzického kolégia. V Taliansku je jedným z najrešpektovanejších mysliteľov svojej doby. V súčasnosti vyučuje literatúru na Univerzite v Genoa.