Komplikovaný, neefektívny a byrokratický sociálny systém

Parlament v prvom čítaní schválil návrh zákona o študentských pôžičkách. Oproti predchádzajúcim návrhom prináša ten súčasný iba kozmetické zmeny. Minister školstva síce akceptoval požiadavku rektorov, aby bola spodná hranica poplatkov nulová, ale iba na prechodné obdobie dvoch rokov.
Počet zobrazení: 1273
6-m.JPG

Parlament v prvom čítaní schválil návrh zákona o študentských pôžičkách. Oproti predchádzajúcim návrhom prináša ten súčasný iba kozmetické zmeny. Minister školstva síce akceptoval požiadavku rektorov, aby bola spodná hranica poplatkov nulová, ale iba na prechodné obdobie dvoch rokov. Po tomto dátume budú musieť všetky školy začať vyberať poplatky v rozmedzí 0,5- až 3-násobku základu (na akademický rok 2005/2006 je základ určený vo výške 8 600 Sk). Ďalej navrhuje zrovnoprávniť financovanie súkromných a verejných vysokých škôl, ak vyberajú poplatky neprekračujúce stanovenú výšku. Ani dnes nikto neštuduje zadarmo. Náklady zahŕňajú výdavky na cestovné, ubytovanie, stravu, študijnú literatúru atď. Priemerný študent mesačne potrebuje vyše 5 500 korún. V budúcom roku táto suma presiahne úroveň 6 000 Sk. Takže hoci je samotné štúdium bezplatné, takmer 60 percent študentov musí pracovať popri štúdiu. Sociálny aspekt Dnes je sociálna podpora študentov zabezpečovaná prostredníctvom systému sociálnych štipendií a dotáciou pre študentské domovy a jedálne. Podľa ministerstva školstva sociálne štipendium poberalo v zimnom semestri akademického roka 2004/2005 10,45 percenta študentov denného štúdia. Jeho výška závisí od príjmu spoločne posudzovaných osôb, nepresahuje však 2 000 korún. Priemerná výška poskytnutých štipendií sa v roku 2003 priblížila k tejto sume. Počet ubytovaných v študentských domovoch bol v minulom školskom roku 46 percent zo 100 000 študentov denného štúdia. Štát dotuje jedného ubytovaného sumou približne 1 100 Sk, takže podpora jedného študenta predstavuje maximálne 3 100 korún mesačne. Z dokumentu Sociálne postavenie študentov denného štúdia vysokých škôl na Slovensku, ktorý vlani vypracoval Odboru vysokých škôl Ústavu informácií a prognóz školstva (ÚIPŠ), z roku 2004 vyplynulo, že približne 15 000 študentov bude mať kvôli poplatkom takmer znemožnený prístup k vysokoškolskému vzdelaniu. Po zvýšení nepriamych daní, zavedení poplatkov v zdravotníctve či zvýšení cestovného je pravdepodobné, že počet študentov, ktorí si po zavedení školného štúdium nebudú môcť dovoliť, ešte vzrastie. Podľa ÚIPŠ pritom „už v súčasnosti existuje istá nerovnosť v prístupe k štúdiu, ktorá súvisí s nedostatočným systémom finančnej podpory pre študentov s nepriaznivou sociálno-ekonomickou situáciou.“ Otázna je aj primeranosť výšky poplatkov. Horná hranica školného (na rok 2005/2006 ide o 25 800 korún) totiž presahuje priemernú mesačnú mzdu v národnom hospodárstve takmer o dve tretiny. Preto sa stále viac ozývajú hlasy varujúce pred neúmerným zaťažením domácností študentov. Vysoko zadlžení študenti Mnohým študentom a ich rodinám už dnes robí vrásky na tvári zrušenie dotácií pre vysokoškolské internáty a použitie takto získaných finančných prostriedkov na vyplácanie sociálnych štipendií. Takýto krok spôsobí, že študenti zaplatia za ubytovanie viac bez toho, aby sa zvýšila jeho kvalita. Pritom už dnes chýbajú prostriedky na rekonštrukciu internátov, z ktorých mnohé sú v havarijnom stave a ich kapacity sú vzhľadom na zvyšujúci sa počet študentov nedostačujúce. Takže skôr treba objem financií na internáty výrazne zvýšiť a vyčleniť aj prostriedky na výstavbu nových. Rovnako aj systém študentských pôžičiek so sebou prináša niekoľko rizík. Študenti budú vstupovať do života neprimerane zadlžení. Momentálna situácia na Slovensku, bohužiaľ, nedáva mladým ľuďom nijaké garancie, že si po skončení štúdia nájdu prácu a byt. Zadlženie vo výške až 200tisíc korún môže ešte zhoršiť ich vyhliadky do budúcnosti. Aj samotný mechanizmus vyberania poplatkov a vyplácania štipendií je pomerne komplikovaný a zbyrokratizovaný. V súvislosti s tým sa ako vážny problém môže prejaviť administratívna nepripravenosť škôl na zavedenie poplatkov. Zisťovanie sociálnej situácie, vyberanie poplatkov, vyplácanie štipendií a pôžičiek bude znamenať vysoké nároky na pracovníkov a náklady s tým spojené, ktoré podľa niektorých odhadov môžu dosahovať desiatky miliónov korún. Miliarda bez efektu Ak predpokladáme, že priemerná výška školného bude 14 000 korún za rok, vysoké školy vyberú na poplatkoch asi 2,1 mld. Z tejto sumy musia dať najmenej 35 percent (približne 735 mil.) na štipendiá, takže im zostane asi 1,365 mld. Vážnym nedostatkom návrhu je fakt, že zvýhodňuje školy s menšími nákladmi. Môžeme to ukázať porovnaním dvoch škôl. Prvá fakulta má priemerné ročné náklady na jedného denného študenta 30 000 Sk a na externého asi 10 000 Sk. Keďže ide o pomerne atraktívny odbor, môže si škola dovoliť vyberať poplatky vo výške 25 800 korún. Náklady na 400 denných a 200 externých študentov budú 14 mil. a príjmy zo školného asi 15,48 mil. Sk. Oproti tomu druhá fakulta je technického zamerania, má teda vyššie náklady na študenta, povedzme 80 000 Sk, ale zároveň je nútená vyberať poplatky v minimálnej výške, čiže 4 580 Sk. Škola má 600 denných študentov a žiadnych externistov, pretože to neumožňuje charakter štúdia. Náklady fakulty tak dosahujú výšku 48 mil. Sk, kým výnosy z poplatkov iba 2,75 mil. Sk, čo je iba 5,7 percenta nákladov. Do nového systému však budú musieť pribudnúť aj ďalšie zdroje. Vláda plánuje na štipendiá použiť 900 miliónov, pričom pol miliardy chce získať z dotácií na ubytovanie v internátoch. Takže na sociálne štipendiá bude musieť štát uvoľniť ešte 400 miliónov. V prípade, že o pôžičku požiada polovica študentov denného štúdia, t. j. 60 000, bude treba nájsť v štátnom rozpočte na ich krytie každoročne 840 mil. korún. Tieto peniaze sa pritom začnú vracať najskôr o desať rokov. Celkovo teda bude treba dať 1,24 mld Sk navyše, pričom tieto prostriedky nebudú použité na rozvoj vysokých škôl, vedu a výskum a ani na zvyšovanie kvality vzdelávania, ale iba na (aj tak nedostatočné) kompenzácie negatívnych dôsledkov spoplatnenia štúdia. 85 % študentov bude na tom horšie Keby štát dal túto sumu priamo univerzitám, finančný efekt by bol približne rovnaký ako v prípade zavedenia školného (1,365 mld Sk), tieto peniaze by mohli byť využité na rozvoj, nebolo by treba spoplatniť štúdium, zostali by zachované dotácie pre internáty a prerozdelením by sa predišlo rozdielom vo financovaní jednotlivých škôl v závislosti od atraktivity a finančnej náročnosti jednotlivých študijných programov. Hoci sa zavedením poplatkov získa približne 2,1 mld Sk, na nové sociálne štipendiá, štipendiá vysokých škôl a nárokovateľné pôžičky bude treba vynaložiť dohromady asi 2,475 mld Sk. Ak od tejto sumy odrátame 500 mil., ktoré sa vezmú internátom, dostaneme výsledok 1,975 mld Sk. To je iba o 150 mil. menej ako predpokladaný príjem zo školného, čo je iba nepatrný zlomok reálnych potrieb vysokých škôl. Možno teda konštatovať, že celkový finančný efekt pripravovaných zmien bude zanedbateľný. Minister financií Ivan Mikloš s obľubou operuje štatistickými údajmi, ktoré majú za cieľ potvrdiť zlepšujúcu sa životnú úroveň. Čo teda hovoria čísla v prípade navrhovaných zmien v oblasti sociálnej podpory študentov? Na sociálne štipendiá sa plánuje vynaložiť celkovo 900 mil. Sk, pričom predpokladaný počet poberateľov by mal byť 36tisíc. Priemerná výška sociálneho štipendia bude teda 2 500 Sk. Študent bude musieť mesačne zaplatiť o 1 100 Sk viac za ubytovanie a navyše aj školné 1 400 Sk, teda spolu o 2 500 viac ako dnes. Situácia priemerného poberateľa sociálneho štipendia sa teda nezmení. Môžeme sa domnievať, že polovica štipendistov dostane viac ako 2 500 Sk a polovica menej. Štipendiá má poberať údajne 30 percent študentov dennej formy štúdia. To znamená, že finančná situácia sa zlepší 15 percentám denných študentov (t. j. 12 percent všetkých študentov VŠ), naopak, zvyšných 85 percent bude na tom horšie. Sociálne najslabší študenti dostávajú dnes priamo alebo nepriamo finančnú podporu v celkovej výške 3 100 Sk. Po novom by to malo byť 6 870 Sk, teda o 3 770 Sk viac. Ibaže životné náklady sa zvýšia o 2 500 Sk, a tak reálne zvýšenie štipendií pre tých najchudobnejších bude priemerne iba 1 270 Sk. Únik mozgov a znížený prístup ku vzdelaniu Navrhované opatrenia s najväčšou pravde- podobnosťou spôsobia pokles počtu študentov vysokých škôl, pretože mnohí z nich radšej odídu do zahraničia (najmä do Čiech), kde budú po skončení štúdia ekonomicky aktívni, a SR bude strácať. Potreba zvýšenia kapacít VŠ sa v dôvodovej správe k návrhu zákona odôvodňuje „pokračujúcou reštrukturalizáciou trhu práce“. Lenže ak školné zlikviduje menej atraktívne študijné programy, môže to spôsobiť disproporcie na trhu práce, ktoré by ešte viac prehĺbili nezamestnanosť. V návrhu takisto nie je vyčlenená skupina sociálne slabých študentov, ktorí by boli od poplatkov oslobodení. Poplatky nie je možné odpustiť ani študentom s výborným prospechom, čo znižuje motiváciu študentov podávať lepšie výkony. Takéto riešenie je aj v krajinách, kde majú poplatky dlhú tradíciu, značne neštandardné. Podľa ministerstva školstva približne 20 percent externých študentov prejde na dennú formu. Pravdepodobnejšie však je, že školy sa budú usilovať zvyšovať počty externých študentov, aby získali peniaze bez garancie kvality vzdelania. Školy s vysokým počtom externistov budú zvýhodnené aj preto, že náklady na nich sú nižšie, pričom školné je rovnaké ako v prípade denných študentov. Je verejným tajomstvom, že externí študenti už dnes platia poplatky v rôznych formách. V takomto prípade nie je možné zaručiť, že študenti nebudú platiť dvakrát. Reformy sa u nás stali politickým fetišom. Spoplatnenie štúdia a čiastkové kompenzácie horšej sociálnej situácie študentov však nie sú reformou. V návrhu chýbajú napríklad efektívne mechanizmy na zvyšovanie kvality poskytovaného vzdelania, na zlepšovanie podmienok na vedecko-výskumnú činnosť vysokých škôl, na modernizáciu a inováciu pedagogických postupov a podmienok štúdia, na rozvoj, na intelektuálny a osobnostný rast študentov i pedagógov, ale i na proklamované zvyšovanie kapacít vzdelávacích inštitúcií. Minister Fronc sa nezaoberá postavením študentov a pedagógov, chýba zadefinovanie úlohy externého štúdia, celoživotného vzdelávania, diverzifikácie foriem a stupňov štúdia a prepojenie vzdelávacieho systému s potrebami trhu práce. Absentujú aj praktické nástroje na posudzovanie kvality škôl. Hodnoty POP (na gram tuku) namerané vo vzorkách z Valalík a Kokšova-Bakše

Nameraná hodnota

Limity EÚ

PCDD/F v WHO-TEQ pg/g

11,52

3,0

PCB v WHO-TEQ pg/g

4,60

2,0 (návrh)

Celkom WHO-TEQ pg/g

16,12

5,0 (návrh)

HCB v ng/g

10,70

20

Hodnoty POPs (na gram váhy čerstvého vajca) namerané vo vzorke z Valalík a Kokšova-Bakše

Nameraná hodnota

Limity

PCDD/Fs v WHO-TEQ pg/g

1,41

1*

PCBs v WHO-TEQ pg/g

0,56

-

Celkom WHO-TEQ pg/g

1,97

-

HCB v ng/g

1,31

-

* Rezort USA pre bezpečnosť poľnohospodárskych produktov a inšpekciu [Obežník z 8. júla 1997]

Autor študuje na Právnickej fakulte UK

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984