Radšej ani nenavrhujú to, s čím minister Fronc nesúhlasí

Jana Sviteková, predsedníčka Študentskej rady vysokých škôl Pochádza z Hnúšte, malého mestečka na strednom Slovensku. Tu študovala na osemročnom Gymnáziu Mateja Hrebendu, ktoré je zamerané na výučbu cudzích jazykov. So všeobecným vzdelaním sa rozhodla pre ďalšie štúdium na vysokej škole. V súčasnosti je študentkou tretieho ročníka Fakulty podnikového manažmentu Ekonomickej univerzity v Bratislave. Problematika spoplatnenia vysokého školstva ju priviedla do Študentskej rady vysokých škôl minulý rok. Predsedníčkou ŠRVŠ sa stala 12. marca 2005. Ako sa ŠRVŠ stavia ku skutočnosti, že 21. marca parlament v prvom čítaní schválil návrh zákona, ktorý zavádza poplatky za vysokoškolské štúdium? - Od začiatku hovoríme, že je to politické rozhodnutie. Je teda na poslancoch Národnej rady SR. Pre nás je toto rozhodnutie negatívne, napriek tomu, že to vyzerá tak, že sme za poplatky. Naozaj to tak vníma nielen verejnosť, ale aj časť novinárov. Takže vy s poplatkami nesúhlasíte? - Nie, aj ŠRVŠ je proti čiastočnému spoplatneniu vysokoškolského štúdia. Možno to tak vyzerá preto, že sme sa nepripojili k Štrajkovému výboru študentov (ŠVŠ) a nepodporili jeho aktivity. A čo teda proti zákonu, s ktorým nesúhlasíte, robíte? - Usilujeme sa predovšetkým pripomienkovať tento zákon tak, aby bol pre študentov čo najprijateľnejší, ak ho poslanci predsa len schvália. Čo môže byť pre študentov „prijateľné“, keď už budú musieť platiť poplatky? - Kladieme dôraz na sociálny systém a v tomto návrhu už je rozhodne lepšie prepracovaný než minulý rok. Ministerstvo zapracovalo niektoré naše pripomienky, ktoré sme predložili v lete. Vedieme dialóg nielen s pánom ministrom, ale aj s rektorskou konferenciou a Radou vysokých škôl, kladieme im otázky a predkladáme návrhy, ako zákon zdokonaliť. Vy teda súhlasíte s prijatím tohto zákona, ale nie v podobe, v akej ho navrhol minister? - Reformovať vysoké školstvo treba a pán minister už niekoľkokrát povedal, že reformu odštartoval a nemožno to zastaviť. My sa však obávame, že stredná vrstva bude poplatkami za štúdium poškodená. Lebo v Bratislave si možno študenti ešte nájdu nejakú brigádu, ale na východe už nie je také jednoduché dať dokopy finančné prostriedky na pokrytie všetkých nákladov, ktoré študentom po zavedení poplatkov vzniknú. Čo dôležité vám v tom zákone prekáža a, naopak, ktoré sú jeho pozitívne stránky? - Pozitívne hodnotíme najmä sociálny systém. Pozitívne hodnotíme to, že zákon ponecháva existenciu Študentského pôžičkového fondu a pôžičky budú môcť študenti dostávať nielen na samotné poplatky, ale na všetky náklady, ktoré sú spojené so štúdiom. Pozitívom je teda podľa vás to, že sa študenti popri dlhoch, ktoré im vzniknú z dôchodkového sporenia, budú môcť zadlžovať ešte viac? - Nie, pozitívom je podľa môjho názoru to, že študentom, ktorí budú mať záujem pokryť svoje náklady na štúdium z nízkoúročenej pôžičky so zvýhodnenými podmienkami, bude táto možnosť poskytnutá. A nie je možné to, čo sa vám páči vyriešiť jednoduchou novelizáciou terajšej legislatívy? Veď zákon hovorí o pôžičkách len preto, aby mohol zaviesť poplatky, nie naopak. - Samozrejme, hlavným zmyslom tohto zákona je zaviesť poplatky. A s tým vy predsa nesúhlasíte. - Nesúhlasíme. Pán minister Fronc sa jednoducho usiluje zabezpečiť, aby poplatky „prežila“ sociálne najslabšia vrstva študentov. Ako som však povedala, my sa najviac obávame dosahov na strednú vrstvu. Má však zmysel zdokonaľovať sociálny systém, ktorého úlohou je len zmierniť dosahy poplatkov? Veď ak nebudú poplatky, netreba ani pôžičky na ne. - Lenže my musíme brať ako fakt, že vláda navrhuje poplatky zaviesť. Napriek nášmu nesúhlasu. Preto sa usilujeme tento zákon aspoň čo najviac zlepšiť. Čo teda konkrétne budete robiť teraz, keď sa parlament rozhodol, že sa návrhom zákona bude zaoberať? - Budeme oslovovať poslancov s našimi pripomienkami, budeme ich žiadať, aby ich do zákona zapracovali. Chceme oslovovať aj rektorov univerzít a chceme ich požiadať, aby poplatky neboli veľmi vysoké alebo dokonca aby aspoň v začiatočnom období boli na nulovej úrovni. Chystáme projekt diskusií vo viacerých mestách, na ktorých by sa mohol zúčastniť aj pán minister, rektori, dekani a, samozrejme, i študenti. Uvažujeme aj nad nejakými inteligentnými vyjadreniami toho, že sme proti spoplatneniu vysokoškolského štúdia. Vy teda nebudete hovoriť poslancom, aby odmietli zákon ako taký, ale pripravujete sa už na to, že schválený bude, a chcete už teraz zmierňovať jeho dosahy? - Naším cieľom je zlepšiť tento zákon tak, aby bol pre študentov prijateľnejší. Zároveň doň chceme zapracovať aj nejaké kritériá hodnotenia kvality. Už som povedala, že naším cieľom je, aby zákon stanovil dobrý sociálny systém, ale aj záruky zvyšovanie kvality vysokých škôl. Podieľame sa na projekte Slovenskej rektorskej konferencie o inštitucionálnom hodnotení vysokých škôl a chceme osloviť súkromné firmy, aby prostredníctvom nejakých odborných súťaží financovali prospechové štipendiá pre najlepších študentov. Bude teda pre vás zákon prijateľný, ak v ňom zostanú ustanovenia, ktorými sa zavádzajú poplatky? - Pozrite sa, my máme v rukách návrh zákona, nevypracovali sme ho, ale existuje. Takže sa usilujeme, aby jeho konečná podoba bola čo najprijateľnejšia. Ale čo to znamená? Ak v tom zákone bude zlepšený sociálny systém, budú tam zohľadnené iné vaše pripomienky, ale zároveň tam zostane zavedenie školného, poviete poslancom, aby zaň hlasovali? Poviete im, že tento zákon už má podporu ŠRVŠ? - V prípade, že zákon nebude prepracovaný tak, aby zaručoval aj zvýšenie kvality univerzít, aby študentom neznemožňoval z finančných dôvodov študovať, v takom prípade ho nepodporíme. Jednoducho v tejto chvíli zákon nie je v takej podobe, aby ho bolo možné schváliť. Vám sa teda zdá, že v tejto chvíli nie sú tieto poplatky navrhnuté ako systémové riešenie? - Presne tak. A čo teda urobíte, ak to tak zostane? Zotrváte na stanovisku, že zákonné nátlakové akcie nie sú dostatočne inteligentné, aby ich ŠRVŠ podporila? - Pokiaľ ide o protestné nátlakové aktivity, je to taká závažná otázka, že o nej musí rozhodnúť celé zhromaždenie ŠRVŠ. My zatiaľ budeme organizovať spomínané diskusie, aby študenti mohli otázkami alebo aj názormi priamo reagovať na vzniknutú situáciu zoči-voči ministrovi školstva, ak sa na týchto diskusiách zúčastní. A prečo dnes nepodporujete demonštrácie, zhromaždenia, štrajkovú pohotovosť, teda zákonné nátlakové akcie študentov? - My sme za inteligentnejšiu formu protestu a usilujeme sa radšej pripomienkovať zákon. Štrajk alebo manifestácia v medziach zákona sú podľa vás neinteligentnou formou protestu? - Netvrdím, že neinteligentnou... Pred chvíľou ste to takto povedali. - Počas takých akcií môžu vzniknúť komplikácie, problémy, poprípade aj škody. Úprimne povedané, 15 rokov po nežnej revolúcii počuť, že demonštrácie sú neinteligentná forma vyjadrenia postoja, a počuť to práve od študentov – to ma privádza do rozpakov. - Ide o závažnejšiu otázku, ktorou sme sa zatiaľ nezaoberali. Štrajkový výbor študentov začal hneď s radikálnymi aktivitami a rétorikou, ale my sme si nechceli zavrieť pred pánom ministrom dvere. Lebo by sme stratili možnosť aspoň vplývať na ten zákon. Máte ich dnes otvorené? - Myslím si, že áno. No napriek tomu minister Martin Fronc nepredložil zákon v podobe, ktorá by vám vyhovovala. - Áno, ale niektoré pripomienky, ktoré sme mu predložili, zohľadnil. Považujete ich za také závažné, že napokon poviete, že je všetko v poriadku a poslanci môžu zákon v takejto podobe prijať? - Už teraz je lepší, než bol, a využijeme mesiac ostávajúci do druhého čítania na to, aby sme presadili ďalšie zmeny. Takže považujete svoj doterajší postup za úspešný? - Myslím si, že nejaký úspech sme dosiahli. To, že sme mali možnosť dať pripomienky a že pán minister ich zapracoval, je krok správnym smerom. Minister zapracoval všetko, čo ste mu navrhli? - Nie, všetko nie. Filozofia pôžičiek je postavená na nízkych úrokoch, dlhej splatnosti a možnosti získať ich aj na ostatné náklady, nielen priame poplatky za štúdium. To bola jedna požiadavka. Potom, študenti si budú požičiavať za rovnaké úroky, ako si požičiava štát. A splnené je aj každoročné navyšovanie prostriedkov na vysoké školstvo aspoň o jednu desatinu percenta HDP, aby sme sa postupne vyrovnali krajinám OECD. To sa priamo netýka zákona, ale aj táto podmienka bola splnená. Ako, veď to vám nemôže zaručiť minister každý rok, dokonca ani minister financií nie... - Zoberme si len tento rok. Objem prostriedkov na vysoké školstvo sa zvýšil o 0,11 percenta. Dobre. A ktoré požiadavky splnené neboli? - Napríklad v zákone zostáva zrovnoprávnenie financovania súkromných a verejných vysokých škôl, my sme proti tomu. Stále tiež nie sme spokojní s výškou príjmového koeficientu na získanie pôžičiek: z 0,7 ho navrhujeme znížiť na 0,5. A bol medzi vašimi požiadavkami aj návrh na vypustenie všetkých ustanovení, ktorými sa zavádzajú poplatky za štúdium? - Keďže je jasné, že zákon má predovšetkým zaviesť poplatky, tak sme to ani nenavrhovali. Takže vy radšej ani nenavrhnete to, o čom viete, že minister aj tak nebude akceptovať, a potom skonštatujete, že vaše pripomienky boli akceptované. - Zase by nám pán minister začal opakovať, prečo zavádza poplatky. My už poznáme jeho názor, že poplatky treba zaviesť, tak radšej pripomienkujeme ďalšie ustanovenia zákona. Lenže potom sa nemôžete čudovať, že vás poslanec Dušan Čaplovič podozrieva z toho, že beriete „úplatky“, lebo vy vlastne nepredkladáte pripomienky, ktoré máte, ale len tie, o ktorých viete, že vám prejdú. - Ale veď my stále opakujeme, že sme proti tomu čiastočnému spoplatneniu vysokoškolského štúdia. Nakoľko je to však efektívne, keď práve v tomto smere minister Fronc vo svojom návrhu nič nezmenil a vy mu to dokonca už ani neopakujete? - Terajšie predsedníctvo funguje dva týždne. Spoliehame sa, že diskusie, ktoré sme pripravili, jednoznačne ukážu, že sme proti zavedeniu poplatkov. A čo urobíte, ak aj po nich, po rokovaniach výborov Národnej rady SR o tomto zákone, po vašich stretnutiach s poslaneckými klubmi bude zrejmé, že vládni poslanci stále podporujú spoplatnenie univerzitného štúdia? - Dovtedy budeme mať zhromaždenie ŠRVŠ, ktoré bude rozhodovať už s týmito poznatkami o ďalších aktivitách. Možno sa pripojíte k aktivitám ŠVŠ? - O tom je teraz predčasné hovoriť. Čo vám vlastne na činnosti ŠVŠ prekáža? - Už som povedala, že sme si nechceli zatvoriť dvere pred pánom ministrom, čo považujeme za dôležité na to, aby sme, ak poslanci budú chcieť tento zákon prijať, aspoň ovplyvnili jeho konečnú podobu. To bol hlavný dôvod, prečo sme nepodporili nátlakové akcie. Ale po nástupe nového predsedníctva som sa už dvakrát stretla s Karolom Klobušickým zo ŠVŠ, lebo som predtým nepoznala presne ich výhrady, pripomienky a dôvody, prečo zákon odmietajú. Našli ste nejakú názorovú zhodu? - Pokiaľ ide o zákon, náš názor je rovnaký. Ale aspoň zatiaľ ŠRVŠ nesúhlasí s tou formou protestov, ktorú zvolil ŠVŠ. Minulý rok ste však vysokoškolákov na štrajkovú pohotovosť vyzvali a legálne nátlakové akcie ste podporili. Po nástupe nového predsedníctva už staré uznesenia neplatia? - Nejde o nové predsedníctvo. Uznesenie, o ktorom hovoríte, sa týkalo konkrétneho návrhu zákona, ktorý dnes už neexistuje. Teraz je nový návrh, v niektorých častiach lepší, to uznesenie sa naň jednoducho ani nemôže vzťahovať, a nové zatiaľ ŠRVŠ neprijala. Takže dnes už spomínaná výzva na štrajkovú pohotovosť celkom „legálne“ neplatí. Opakujem, musela by prísť nová, a o nej nemôže rozhodnúť predsedníctvo, ale len ŠRVŠ ako celok. V tej „starej“ výzve na štrajkovú pohotovosť sa píše, že „navrhované kroky spôsobia vážne finančné problémy predovšetkým študentom zo strednej vrstvy a v konečnom dôsledku budú viesť k zníženiu prístupu ku vzdelaniu a odchodu mladých ľudí najmä do Čiech“ a že „už v súčasnosti sú životné náklady a náklady spojené so štúdiom veľmi vysoké. Zavedením poplatkov budú pre veľkú časť študentov neúnosné,“ navyše „zavedenie školného neznamená automatické zvýšenie kvality“. Tieto argumenty pre štrajkovú pohotovosť dnes už neplatia? - Sociálny systém už teraz zachytáva väčšiu skupinu študentov ako pred rokom, takže je o to čosi lepšie. Zároveň zostáva zachovaný Študentský pôžičkový fond, a tak študenti si budú môcť zobrať pôžičku aj na životné náklady, čo pred rokom v návrhu zákona nebolo. Napriek tomu ešte stále zostáva skupina študentov, ktorým spoplatnenie narobí problémy. Preto si myslíte, že v tejto chvíli nemá zmysel vyhrážať sa štrajkovou pohotovosťou? - Budeme o tom uvažovať. Študentský parlament Univerzity Konštantína Filozofa sa síce dištancoval od aktivít ŠVŠ, no zároveň oznámil, že ak nebudú splnené jeho požiadavky, sám vyhlási štrajk a bude organizovať protestné aktivity. Máte podobné alebo rovnaké signály aj z iných škôl? - Neviem to teraz povedať. ŠRVŠ zatiaľ povedala, že nepôjde do nátlakových aktivít, a to platí. O zmene tohto postoja môže rozhodnúť iba zhromaždenie delegátov Študentskej rady vysokých škôl. A kedy sa najbližšie zíde? - V priebehu mesiaca. Ale zísť sa môžeme aj podľa potreby. ŠRVŠ je členom asociácie Národné zväzy študentov v Európe (ESIB). Pozná táto strešná organizácia situáciu na Slovensku? - Náš tajomník pre vonkajšie vzťahy Michal Bagin bol tento týždeň na zasadaní ESIB v Luxemburgu, ktoré bolo špeciálne venované problematike financovania vysokého školstva. Lebo to, čo tu teraz riešime my, to je problém celej Európy. ESIB nám ponúkol komentár k našej situácii a my túto ponuku určite využijeme, aby sme poznali aj pohľad zo zahraničia. V tejto veci sa však ešte obrátim na kontrolnú radu, nech mandáty delegátov za zlúčené univerzity overí. Pýtam sa preto, lebo na internetovej stránke ESIB doslova „svieti“ fotografia z násilných protestov proti zavedeniu školného pre tých, čo študujú dlhšie ako päť a pol roka v Holandsku. Dokonca tam zasahovala polícia a tamojší študentský zväz demonštrantov podporil. - Pozrite sa. V ŠRVŠ je okolo stovky delegátov, ktorí zastupujú jednotlivé univerzity. Samozrejme, že sa tu prezentuje veľa rôznorodých názorov. Nie je jednoduché skĺbiť ich. Faktom zostáva, že väčšina presadzovala, aby sme nešli do nátlakových akcií. Uvidíme, čo bude ďalej. Nemáte dojem, že práve pre váš postoj k nátlakovým akciám zanikol váš nesúhlas so spoplatnením vysokoškolského štúdia? A to aj vo vzťahu k poslancom, ktorí v konečnom dôsledku o osude zákona rozhodnú? - Ale áno, aj nám sa to zdá. Asi musíme zintenzívniť komunikáciu s médiami. Aj tým, že vznikol ŠVŠ, mohol prevládnuť dojem, že my proti zákonu nerobíme nič a že dokonca s ním súhlasíme. Práve v priebehu najbližšieho mesiaca sa pokúsime jasne ukázať verejnosti, politikom i študentom, že aj ŠRVŠ je jednoznačne proti spoplatneniu štúdia, a urobíme čo najviac pre to, aby parlament ten zákon neschválil. Minister Martin Fronc, ale aj vy spochybňujete legitimitu ŠVŠ. Isteže, to nie je volený orgán, ako je vaša rada, ale na druhej strane už minulý rok dokázal pritiahnuť na manifestáciu niekoľko tisíc študentov. A aj vo vzťahu k ŠRVŠ sa objavujú pochybnosti o legitímnom zástupcovi študentov vzhľadom na nízku účasť na voľbách. - Neviem povedať, koľko študentov sa zúčastňuje na voľbách na jednotlivých školách. Závisí od samotných univerzít a fakúlt, nakoľko dokážu vysvetliť študentom význam tých volieb. My si uvedomujeme, že sú tu aj študenti, ktorí vôbec nevedia o existencii Študentskej rady vysokých škôl, a preto jedným z cieľov terajšieho predsedníctva bude tiež zvýšiť povedomie ohľadne ŠRVŠ na univerzitách. Pripravujeme konkrétne aktivity, chceme viac spolupracovať so zahraničnými partnerskými študentskými zväzmi. Myslím si, že súčasné predsedníctvo je veľmi akcieschopný tím. Vy študujete na Ekonomickej univerzite v Bratislave, ktorá má približne 12tisíc študentov. Koľkí z nich chodia voliť svojich zástupcov? - Presne neviem, ale určite to nie je také percento, aké by som si aj ja osobne želala. To znamená koľko? Desiatky? - To vari nie, určite nie. Tak koľko? - Takú informáciu si presne nepamätám, ale dalo by sa to nájsť v zápisniciach. Nemyslíte si, že fakt, že ani netušíte, koľko študentov vás volilo, vedie ku spochybneniu legitimity ŠRVŠ? - My to, samozrejme, vieme povedať, len to neviem naspamäť. Podľa mňa do rady kandidujú tí aktívni jednotlivci, ktorí sa usilujú niečo pre študentov urobiť. A takých nikdy nie je extrémne veľa. Na druhej strane je potom vecou ostatných, ako sa k tomu stavajú. Ale my sa teraz naozaj budeme usilovať, aby všetci študenti pochopili, že ŠRVŠ ich zastupuje zo zákona a že je aj na nich, aby presadzovala práve ich záujmy. V Košiciach vznikla ďalšia pochybná situácia. Zlúčenie dvoch vysokých škôl znamenalo vznik jednej novej. Podľa štatútu ŠRVŠ by si študenti novej školy mali zvoliť svojich zástupcov. V skutočnosti však sedia v rade a aj v nej hlasujú zástupcovia už neexistujúcich škôl. - Boli potvrdení akademickým senátom novej školy. Ale podľa vášho štatútu, ktorý vychádza zo zákona, musia byť delegáti ŠRVŠ zvolení študentmi, nie potvrdení akademickým senátom. - Tento problém nastal ešte pred nástupom terajšieho predsedníctva. Títo ľudia predložili nejaké písomné poverenie, že zastupujú už novú školu. Ktoré však nenahrádza voľbu. - To asi nie. ŠRVŠ totiž v štatúte nemá ustanovenie, podľa ktorého delegátovi – členovi – zaniká mandát, ak zanikne škola, ktorú zastupoval. - Ak zanikne škola, študent pokračuje na inej, aby mohol dokončiť štúdium. No a v tomto prípade boli títo študenti potvrdení ako zástupcovia školy v ŠRVŠ akademickým senátom. Ale to nie je v súlade s vaším štatútom. Ak sú takíto študenti delegátmi ŠRVŠ legálne, tak vzniká minimálne otázka, či majú legitímny mandát, aby zastupovali „svojich“ študentov, ktorí ich ani nevolili. A v konečnom dôsledku je oprávnené pýtať sa, či mierny a zdržanlivý postoj ŠRVŠ voči vysokoškolským poplatkom je naozaj postojom väčšiny študentov. - Môžem len opäť zopakovať, že my sme aj na základe zákona oficiálnymi zástupcami študentov. A jednoducho si nemôžeme zabuchnúť dvere k ministrovi školstva, vláde, poslancom, k rektorskej konferencii či Rade vysokých škôl. Musíme postupovať tak, aby sme boli stále schopní komunikovať so všetkými našimi partnermi. A viete, aký je postoj Rady vysokých škôl (RVŠ) ku zákonu? - Prednedávnom som bola na zasadaní RVŠ v Trenčíne. Práve tam som sa pýtala i na to. Aj u nich sa o tom veľa diskutuje, ale z odpovede predsedu RVS Libora Vozára vyplynulo, oni tiež majú negatívny postoj k tomuto návrhu zákona a k spoplatneniu štúdia na vysokých školách. Znamená to, že máte ich podporu? - Myslím, že áno, hoci vyslovene o vyjadrení nejakej priamej podpory sme doteraz spolu nehovorili. Pýtam sa preto, lebo ma zaujíma, či poznáte názory svojich pedagógov a ďalších zamestnancov vysokých škôl na zákon, na spoplatnenie štúdia a na aktivity ŠRVŠ. - Aj medzi nimi sú viaceré názorové skupiny a ani ony nemajú jednotný postoj v tejto otázke. Takže aj medzi pedagógmi sú pravicovo orientovaní, ktorí spoplatnenie podporujú, ľavicovo orientovaní, ktorí sú proti nemu. Pokiaľ viem, tak hoci zasadanie v Trenčíne bolo pokojné, aj RVŠ či rektorská konferencia zažili búrlivé diskusie na túto tému. V informácii zo zasadania Rady vysokých škôl v Trenčíne, ktorá sa nachádza na internetovej stránke ŠRVŠ, ste vy osobne napísali, že „v budúcnosti mienim rozšíriť spoluprácu RVŠ SR a ŠRVŠ SR najmä prostredníctvom projektov zameraných na zvýšenie kvality vysokého školstva, ktoré bude ŠRVŠ realizovať“. Máte už dnes konkrétnu predstavu o takýchto projektoch? - Momentálne sú tieto projekty v prípravnej fáze. Už som povedala, že si uvedomujeme, že zvýšenie kvality neprinesie navrhovaný zákon automaticky, a súhlasím aj s tým, že iba zavedenie poplatkov kvalitu vysokého školstva nezvýši. Minister Martin Fronc stavia na to, že poplatky automaticky donútia študentov vyžadovať od pedagógov kvalitu podľa pravidla: ak za to platím, chcem kvalitnú službu. - Toto určite nebude platiť. Netvrdím, že sa aj takí nenájdu, ale vo všeobecnosti to tak fungovať nebude. Jednak si to mnohí neuvedomujú, jednak nie je jasné, ako by mali študenti požadovať kvalitu. Neviem si predstaviť, že študent napríklad otvorene pôjde proti vlastnému pedagógovi, od ktorého potom závisí na skúškach, lebo výhrady jedného alebo aj viacerých študentov ešte nikomu nedajú záruku, že taký pedagóg napríklad bude musieť opustiť školu. Myslím si, že väčšina študentov takto riskovať nebude. Oponenti zákona asi najčastejšie kritizujú práve to, že neobsahuje žiadne záruky zvýšenia kvality vysokoškolského štúdia. Ako si to predstavujete vy? - Povedala som, že projekty sme len začali pripravovať. Chceme viac spolupracovať sú súkromnou podnikateľskou sférou, aby sa aj ona vyjadrovala ku kvalite štúdia, k jednotlivým odborom, programom. Takto môžeme dosiahnuť, aby vysoké školy viac pripravovali študentov, ktorí budú spĺňať požiadavky praxe, aby sa lepšie adaptovali do nového prostredia, aby ich vysoká škola naozaj naučila to, čo od nich budú potom zamestnávatelia požadovať. Jednoducho aby počas štúdia získali také poznatky i skúsenosti, ktoré potom budú pre nich naozaj užitočné. A akú máte predstavu o mechanizmoch na kontrolu kvality univerzít? Stotožňujete sa s predstavami ministerstva? Aký je váš postoj ku vzniku Akademickej rankingovej a ratingovej agentúry? - Zaregistrovali sme viacero takých iniciatív, ktorých cieľom je hodnotenie kvality vysokých škôl. V tejto chvíli je ťažké hodnotiť ich, lebo sú to doteraz len iniciatívne návrhy. ŠRVŠ sa zatiaľ zapojila do inštitucionálneho hodnotenia, o ktorom som už hovorila. Čo je to inštitucionálne hodnotenie? - Ide o projekt, ktorý pripravila Slovenská rektorská konferencia, a je doň zapojená vlastne akademická sféra. Mali by vzniknúť skupiny, ktoré budú sledovať chod univerzít a budú ich komplexne hodnotiť. Neobávate sa, že hodnotením univerzít ako celku môžu byť poškodené dobré študijné programy na celkovo slabých univerzitách a, naopak, zlé programy na dobrých univerzitách nikto neodhalí? - To je otázka metodiky a dá sa zvoliť taká, aby sme sa takýmto chybám vyhli. Hodnotenie kvality vysokých škôl sa na Slovensku len rozbieha, takže budeme musieť postupne nájsť spôsoby, ako dosiahnuť najlepšie a najobjektívnejšie hodnotenie, ktoré bude mať skutočnú vypovedaciu hodnotu, a teda bude dobrým vodidlom pre študentov. Je to v procese vývoja. Na záver by som chcel, aby ste sa jasne vyjadrili k výrokom podpredsedu Smeru Dušana Čaploviča, ktorý pred pár dňami na margo vlažného postoja ŠRVŠ k zákonu povedal, že ju minister „podplatil“ dotáciou, ktorá prišla akurát v dňoch, keď rada rokovala o tejto veci s ministrom. Ako to teda s tými peniazmi bolo? - My dostávame každý rok nejaký balík peňazí na fungovanie rovnako, ako aj RVŠ. Doteraz to bolo 300tisíc. Ešte naši predchodcovia dávnejšie požiadali o zvýšenie dotácie na obnovu kancelárie. Máme niekoľkoročný počítač, vyradený nábytok, ktorý nám ako opotrebovaný dala RVŠ. Keďže sídlime na Ústave informácií a prognóz školstva (ÚIPŠ), riadime sa rovnako ako on pravidlami pre rozpočtové organizácie. Čo to znamená? - Schválené prostriedky musíme použiť podľa rozpočtu. Okrem toho, hoci je to náš rozpočet, každé použitie týchto peňazí musí podpísať riaditeľ ústavu. Navýšených 100tisíc korún sme použili na obnovenie starých počítačových zariadení. Tvrdiť, že išlo o úplatok, je nezmysel, od ministerstva predsa dostávame peniaze iba na to, aby sme mohli normálne fungovať. Hoci sa usilujeme zháňať prostriedky aj z iných zdrojov, napríklad od súkromných sponzorov. ŠRVŠ je podriadená ÚIPŠ, čo je vlastne inštitúcia priamo riadená ministerstvom? - Nie sme podriadení, my máme finančné prostriedky na účte ústavu. ŠRVŠ nie je právnym subjektom, a teda nemôže samostatne hospodáriť? - Nie. Lenže v tom prípade ste ekonomicky úplne závislí od ministerstva, resp. od človeka podriadeného ministrovi. - Doteraz s tým nikdy nebol problém, pán riaditeľ nám vždy podpísal použitie našich prostriedkov podľa našich požiadaviek. Ale samostatné hospodárenie je predsa len základným znakom nezávislosti. - Hospodárenie ŠRVŠ nie je podľa mňa doriešené tak, ako by malo byť. Sme nové predsedníctvo a toto je jedna z oblastí, ktorým sa urýchlene budeme venovať. S hosťom SLOVA sa zhováral Braňo Ondruš