Jedovaté látky v slovenských slepačích vajciach

Až takmer štvornásobne prekračujú hodnoty dioxínov v slepačích vajciach z obcí v okolí košickej spaľovne komunálnych odpadov normy Európskej únie. Analýza Priateľov Zeme – SPZ ukazuje aj dvojnásobné prekročenie limitov, ktoré navrhuje EÚ pre polychlórované bifenyly (PCB). Priatelia Zeme – SPZ sú mimovládnou organizáciou, ktorá sa venuje ochrane životného prostredia. Kontrolou obsahu toxických látok v slepačích vajciach sa zapojili do medzinárodné projektu Splňte sľuby – eliminujte najškodlivejšie chemikálie! Podľa prvých výsledkov sa zdá, že na mnohých miestach na Slovensku jeme jedovaté slepačie vajcia. Horšie ako v USA „Na odber vzoriek sme si vybrali okolie košickej spaľovne,“ hovorí predseda organizácie Ladislav Hegyi. Začiatkom februára získali dvanásť slepačích vajec od piatich chovateľov v troch dedinách: Valaliky-Bernátovce, Valaliky-Buzice a Kokšov-Bakša. Analýzy škodlivých látok robilo laboratórium Axys Varilab v Českej republike. Hodnoty dioxínov namerané v skúmaných vajciach presahujú normy EÚ takmer trojnásobne. Okrem toho limity navrhované pre PCB (v WHO-TEQ) boli vo vzorkách prekročené vyše dvojnásobne. „Vajíčka z okolia košickej spaľovne by pre prekročené limity obsahu toxických látok nebolo možné predávať ani v USA,“ upozorňuje L. Hegyi. „Americká agentúra pre potraviny a liečivá odhaduje, že konzumácia vajec obsahujúcich 1 pg/g (I-TEQ) zvyšuje pravdepodobnosť možnosti vzniku rakoviny na jedného z 10 000 ľudí.“ Rakovina teda reálne ohrozuje ľudí, ktorí v okolí košickej spaľovne tuhého komunálneho odpadu žijú. Výsledky meraní ukázali, že vajíčka z Valalík a Kokšova-Bakše prekročili túto hranicu pre možnosť vzniku rakoviny. Autori výskumu pritom počítali, že jeden človek zje asi tri nakazené vajcia týždenne, čo je bežná spotreba v tejto oblasti najmä u ľudí, ktorí sliepky chovajú v rodinných domoch. Vinník: Košická spaľovňa Keď budeme pátrať po potenciálnych zdrojoch dioxínov v skúmaných vajciach, pripadajú do úvahy tieto možné zdroje príslušných látok: spaľovňa komunálnych odpadov Košice, železiarne US Steel Košice, Tepláreň Košice, prípadne domáce kúrenie. „Z týchto zdrojov emisií dioxínov možno za najväčší odhadovať predovšetkým spaľovňu odpadov a železiarne US Steel,“ konštatuje Ladislav Hegyi. Pôvodca dioxínov sa odhaduje podľa tzv. stopy, teda podľa vzájomného pomeru jednotlivých „producentov“ dioxínov. „Smery prevládajúcich vetrov v tejto oblasti, tzv. mapa dioxínov, a ďalšie skutočnosti ukazujú, že suverénne najväčším zdrojom zvýšeného obsahu dioxínov v analyzovaných vajciach je spomínaná košická spaľovňa tuhého komunálneho odpadu,“ tvrdí predseda Priateľov Zeme – SPZ. Na druhej strane priznáva, že hoci sa „dioxínová stopa“ vo vajciach najviac priblížila k „dioxínovej stope“ spaľovne, nie je s ňou úplne zhodná. Určitý menší podiel na ohrozovaní ľudí toxickými látkami v potravinách v dedinkách pri Košiciach majú aj ďalšie zdroje dioxínov. Ladislav Hegyi však upozorňuje, že odborné štúdie už dlhší čas uvádzajú práve spaľovne komunálnych odpadov ako „jeden z najväčších zdrojov dioxínov na Slovensku“. Porovnania s podobnými výsledkami vo svete pritom nepôsobia vôbec optimisticky. Obsah toxických látok v košických vajciach je napríklad porovnateľný s tým, čo namerali v nemeckom Rheinfeldene v druhej polovici 90. rokov minulého storočia. Lenže toto mesto nebolo znečistené „obyčajnou“ spaľovňou, ale výrobou pentachlórfenolu a zastaralou výrobou chlóru. Podobný výrobný program mala pred 40 rokmi Spolana v českých Neratoviciach. Tento príklad dokazuje, aká nebezpečná je košická spaľovňa pre ľudí vo východoslovenskej metropole a jej okolí. Ohrozené tehotné ženy Väčšina obyvateľov na Slovensku však nič netuší nielen o prítomnosti dioxínov v potravinách, ale ani o tom, čo to vlastne dioxíny sú. Ladislav Hegyi varuje, že ide o mimoriadne nebezpečné látky. „Dioxíny patria medzi najtoxickejšie látky vôbec. Problémom je, že sú perzistentné, povedané laicky – dlhodobo sa v prírode nerozkladajú, pretrvávajú v životnom prostredí a v živých organizmoch.“ Vo veľkom množstve sa dokážu nahromadiť predovšetkým v tukových tkanivách živých organizmov. Pre ľudí môžu mať veľmi zhubné dôsledky. „Poškodzujú imunitný a hormonálny systém, podporujú rast nádorov, môžu byť napríklad príčinou rakoviny u človeka,“ opisuje L. Hegyi. Osobitne vážne nebezpečenstvo predstavujú dioxíny pre tehotné ženy. Tieto toxické látky totiž napádajú vyvíjajúci sa plod v tele matky a zvyčajne ho nenapraviteľne poškodzujú. Aj preto na potlačenie znečistenia životného prostredia toxickými látkami vzniklo medzinárodné združenie mimovládnych environmentálnych organizácií IPEN (International POPs Elimination Network). Práve ono organizuje kontrolu slepačích vajec vo viacerých štátoch a Slovensko sa minulý týždeň stalo prvou krajinou, v ktorej boli výsledky kontroly zverejnené. Mimovládne organizácie chcú už v máji v Uruguaji počas prvého zasadania k Štokholmskému dohovoru o perzistentných organických látkach vyzvať diplomatov, aby „sprísnili pravidlá pre zdroje uvoľňovania dioxínov do životného prostredia. Tri navrhované dokumenty sú totiž zatiaľ k jednému z ich hlavným zdrojov – spaľovniam odpadov, príliš tolerantné.“ Riešenie: triedenie a recyklácia Slovenskí aktivisti však konajú aj na miestnej úrovni. „Už v najbližších dňoch budeme rokovať s predstaviteľmi mesta Košice i so zástupcami dôležitých politických strán, ktoré pôsobia v mestskom zastupiteľstve,“ informuje Ladislav Hegyi. Predovšetkým ich chcú presvedčiť, aby urýchlene zmenili spôsob likvidácie komunálneho odpadu. Nejde pritom o nič náročné ani o nič nové. Stačí len využiť skúsenosti, ktoré majú už dlhé roky vo viacerých európskych štátoch a ktoré už využívajú aj niektoré slovenské mestá. „Hlavným riešením je separovanie odpadu, lebo veľká časť toho, čo mestské domácnosti vyhadzujú do koša, sa dá zlikvidovať lepšie než hromadným spálením,“ hovorí L. Hegyi. Niektoré odpady možno recyklovať, tie, ktoré majú biologický pôvod (najmä zvyšky potravín) možno zlikvidovať kompostovaním, nevytriedené zvyšky možno mechanicko-biologicky upravovať. „Tieto alternatívy dokážu znížiť objem skládkovaného komunálneho odpadu porovnateľne so spaľovňou, ale s menším zaťažením životného prostredia a zväčša aj lacnejšie.“ Príkladom môže byť susedné Rakúsko, ktoré už dnes recykluje v celoštátnom priemere 50 a Dánsko dokonca až 63 percent komunálneho odpadu. U nás napríklad Skalica či Žilina dosahujú 30-percentnú mieru triedeného zberu pre recykláciu, Palárikovo dosiahlo za 4 roky, aj za pomoci Priateľov Zeme – SPZ, zníženie skládkovaného komunálneho odpadu o 60 percent. Naopak, mestá, ktoré prevádzkujú spaľovne, sa triedeniu a recyklácii odpadov bránia. „Spaľovňa totiž potrebuje konštantný prísun veľkého množstva odpadov, ktorý jej recyklácia odoberá,“ konštatuje Ladislav Hegyi.