Pravica dotuje veľké firmy z daní obyčajných ľudí
Stovky miliárd dolárov ročne okrem daňových prázdnin dostávajú veľké firmy od štátu. Slovenská vláda iba vlani a v tomto roku prisľúbila veľkým firmám vyše 15 miliárd korún. Takúto hospodársku politiku presadzujú pravicové a „nové“ sociálnodemokratické vlády, ktoré zároveň znižujú sociálne výdavky, dotácie školám, investície do zdravotníctva a podobne. Nezávislý inštitút Center for American Progress (CAP) upozorňuje na škodlivosť takejto praxe. Príkladom je najväčšia maloobchodná sieť na svete Wall Mart, s ktorou majú zlé skúsenosti aj Slováci. „Oni si mysleli, že sú páni a my otroci. Hovorili, že sa tiež nemusíme nikdy vrátiť,“ povedal pred časom mladík z Prešova TV JOJ. Zneužívanie zamestnancov Podľa analýz CAP je táto sieť super- a hypermarketov najčastejšie žalovaným súkromným subjektom v USA. Najnovšie sa preto usiluje zmeniť zákony, aby procesy proti nemu neviedli súdy jednotlivých štátov Únie, ale federálne. Prednedávnom súdy v štyroch štátoch prijali hromadné žaloby proti Wall Martu, ktoré sa týkajú vyše 330tisíc zamestnancov. „Naopak, tri federálne súdy zamietli žaloby [zamestnancov a brigádnikov] proti Wall Martu za nezaplatené, ale odpracované hodiny,“ konštatuje správa organizácie USAction. Veľké firmy by si, samozrejme, nemohli dovoliť takéto správanie sa, keby nad nimi nedržal ochrannú ruku silný kapitalistický štát. CAP upozorňuje, že úsilie Wall Martu znemožniť svojim zamestnancom brániť vlastné práva podporil viceprezident Dick Cheney. „V centrále Wall Martu ohlásil ‚legislatívnu reformu’, ktorá je vraj dobrým liekom na americké ekonomické ťažkosti.” Ďalším pravicovým liekom, okrem zníženia daní pre bohatých, sú veľkorysé štátne dotácie „na vytvorenie nových pracovných miest”. Podľa organizácie Good Jobs First (Dobré zamestnanie predovšetkým) jednotlivé štáty USA dali Wall Martu viac ako miliardu dolárov. Správa nezávislého Centra pre rozpočtové a politické protity konštatuje, že tieto štáty „znižujú výdavky na verejné zdravotníctvo, starostlivosť o deti, podporu zamestnanosti, vzdelávací systém či verejnú bezpečnosť a starostlivosť o postihnutých ľudí“. Drastický pokles miezd A to iba preto, aby sa peniaze daňových poplatníkov využívali napríklad na podporu firmy, ktorej ročný obrat presahuje 200 miliárd dolárov a v minulom roku zarobila takmer 9 miliárd! Ľudia pracujúci vo Wall Marte pritom patria medzi tzv. chudobných zamestnancov, teda tých, ktorí síce majú prácu, ale príjmy ich rodín nedosahujú životné minimum. Good Jobs First navyše upozorňuje, že príchod Wall Martu zväčša ničí malých obchodníkov, „napokon vytvorí iba toľko (a možno ešte menej) pracovných miest, koľko ich zlikviduje“. Odborári k tomu pridali príklad z južnej Kalifornie, kde pôvodné obchodné reťazce oznámili, že „nemajú inú voľbu, než drasticky znížiť mzdy a zamestnanecké výhody“. Veľké obchodné siete sa rovnako správajú aj na Slovensku. „Radoví predavači majú zväčša plat iba tesne nad minimálnou mzdou a príplatky za nočné a víkendové zmeny sú doslova korunové,“ upozorňujú odborári. Aj tak dostanú priemerne za mesiac menej ako 10tisíc korún a patria medzi najhoršie platených zamestnancov u nás. „Robím tu už vyše dva roky a môj čistý plat sa z 5 a pol tisíca vyšplhal na necelých 7tisíc. Vrátane nočných zmien,“ prezrádza pod podmienkou anonymity mladý zamestnanec jedného prešovského hypermarketu. Títo ľudia pritom na Slovensku nemajú reálnu šancu brániť sa. „Súdy fungujú veľmi zle, sudcovia sa boja alebo jednoducho nechcú ísť proti veľkým firmám a sú pod verejnomienkovým tlakom,“ hovoria odborári. Médiá totiž zväčša ospevujú veľké firmy ako záchrancov ekonomiky a verejnú podporu im neustále vyjadrujú aj politici. Ani len ľavicoví nikdy nekritizovali mzdovú politiku „veľkých investorov“. Miliardy zahraničným súkromným firmám Ale najdôležitejším faktorom, prečo sa ľudia takémuto vydieraniu nebránia, je vysoká nezamestnanosť. Byť bez práce znamená nielen nízku spoločenskú prestíž, veľký psychický tlak, ale akýkoľvek plat je predsa len o trošku vyšší než štátna podpora. Takáto politika síce znižuje štatistickú nezamestnanosť, ale nezvyšuje životnú úroveň pracujúcich ani neznižuje počet chudobných. A z vyššieho HDP sa ľudia nenajedia. Zahraničné firmy však z našich daní „ujedajú“ poriadne. Ministerstvo financií vlani blahosklonne „dovolilo“ navýšiť výdavky pre regionálne školstvo o 500 miliónov a navrhuje každoročne znižovať podporu bytovej výstavby zo štátneho rozpočtu na menej ako dve miliardy korún. Ale len automobilky KIA/Hyundai a PSA Peugeot Citroen dostanú od vlády 16 miliárd. Prvá pritom iba za apríl, máj a jún 2004 dosiahla čistý zisk 5,3 miliardy korún a druhá dokonca vyše 27 miliárd! Investície do politikov Ak vláda Mikuláša Dzurindu tvrdí, že musí zaviesť školné na vysokých školách, lebo viac peňazí na univerzity nemá, klame. Naše vlastné dane však radšej nasmeruje do súkromných pokladníc veľkých zahraničných firiem, než by ich investovala do vlastných občanov. Príkladom opovrhovania vlastnými voličmi je výkup pozemkov pri Žiline. Vláda ich chcela radšej vyvlastniť, len aby ušetrila 400 miliónov. Peniaze by však dostali slovenskí radoví občania, pre ktorých je to jediná možnosť, ako si aspoň raz v živote slušne zarobiť. Vláda ich arogantne odmietala uvoľniť, hoci juhokórejskej firme pokojne prisľúbila 24-násobne viac. Argument, že tieto peniaze sa vrátia vo vytvorených pracovných miestach, je falošný. Po prvé: nikto nevie, koľko KIA pracovných miest naozaj vytvorí, a štát ju v tomto smere k ničomu nezaviazal. Po druhé: už vôbec nevieme, aké mzdy budú slovenskí zamestnanci vo fabrike dostávať, teda o koľko si polepšia oproti terajšiemu stavu a koľko „zarobí“ štát na daniach a odvodoch. A po tretie: na jedno pracovné miesto v žilinskom závode prispeje štát priemerne 18 miliónmi korún a za také peniaze by slovenskí živnostníci, ale aj strední podnikatelia radi vytvorili aj viac pracovných miest. Lenže tí by pravdepodobne neboli schopní a ani ochotní investovať naspäť do politikov, s čím majú v Južnej Kórei bohaté skúsenosti. Česi nás predbehli Pred pol rokom sa navyše ukázalo, ako „iniciatívne“ pristupujú slovenské úrady k využívaniu zahraničných investorov v prospech slovenských výrobcov. U nás sa ani lístok na strome nepohol, ale v spolupráci so štátnou spoločnosťou CzechInvest začala firma Kia Motors intenzívne hľadať dodávateľov v Česku. Na internetovej stránke CzechInvestu sa objavili podrobné informácie pre potenciálnych dodávateľov automobilky. „Agentura pro podporu podnikání a investic CzechInvest a společnost Kia Motors Slovakia zahájily unikátní projekt pro české dodavatelské firmy. Zájemci o dodávky produktů a výrobních technologií pro vybavení nového závodu Kia u Žiliny se do databáze budoucích dodavatelů mohou hlásit prostřednictvím internetových stránek CzechInvestu.” Iniciatíva vyšla od českej vládnej agentúry. „Kia hledá především dodavatele zařízení a vybavení závodu, dále strojů a nástrojů a dodavatele opravárenských dílů,“ povedal Vít Švajcr, riaditeľ odboru podpory subdodávateľov agentury CzechInvest. Mimochodom, naša Agentúra pre rozvoj investícií a obchodu (SARIO) takúto divíziu vôbec nemá. Českí podnikatelia nepotrebujú nič zháňať, nikde sa vyzvedať, za nikým chodiť, o nič nemusia prosiť. Stačí mať počítač s internetom. My sme niekoľko dní sledovali internetové stránky nášho ministerstva hospodárstva, Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory, Národnej agentúry na podporu malého a stredného podnikania, nevynechali sme ani SARIO. Nenašli sme nič. KIA: Počítame s nízkymi mzdami Koľko slovenských dodávateľov sa naozaj uplatní, je otázne. „Kia vyhlásila, že chce 70 % komponentov zabezpečiť od slovenských výrobcov, takže tu môže vzniknúť vyše 10 000 ďalších pracovných miest,“ sľuboval pred rokom minister hospodárstva Pavol Rusko. S tým má aj samotná Kia „bohaté” skúsenosti. Keď zvažovala výstavbu závodu v Južnej Afrike, narazila na podmienku, že 75 % komponentov musí nakupovať u domácich výrobcov. Fabriku teda postavila v susednej Botswane, ktorá je členom Juhoafrickej colnej únie a podobnú podmienku neuplatnila. V Botswane sa však montujú súčiastky dovezené z Kórey. Nákup u domácich dodávateľov ani v našom prípade investičné zmluvy ako záväzok neobsahujú. A tak vplyv na zamestnanosť nemusí byť až taký „zázračný“. A už vôbec nie na mzdy. „Zahraniční investori najskôr urobia prieskum miezd v danom regióne a podľa výšky nezamestnanosti ponúknu niekoľko percent navyše,“ hovorí Géza Mihály, riaditeľ agentúry Trexima, ktorá je v tejto oblasti jednotkou na Slovensku. Prezident Hyundai Kia Automotive Group Chung Mong Koo to napokon na tlačovke po slávnostnom podpise investičnej zmluvy povedal celkom otvorene: „Samozrejme, tie nízke mzdové náklady boli významným faktorom, pretože sa výrazne podieľajú na cenovej konkurencieschopnosti, takže je to v podstate základ všetkých ekonomických kalkulácií.“ Kia prišla na Slovensko ušetriť, a nie zvyšovať naše mzdy: „Pôvodné zámery – investovať viac ako 1,1 mld USD: je možné, že v procese výstavby sa podarí nejaké peniaze ušetriť vďaka nízkym mzdovým nákladom.“
