Ignorancia problematiky žien

V čase, keď si celý svet pripomína Medzinárodný deň žien a v New Yorku je 43. zasadanie Komisie pre postavenie žien OSN, slovenská vláda a jej minister sa vyznamenali krokmi, ktoré nemajú nič spoločné so zdravým rozumom. Kým vlády v celej Európe vytvárajú špeciálne ministerstvá a úrady pre rovnosť príležitostí či rodovú rovnosť, u nás rušia aj to, čo sme doteraz mali. Vláda sa pritom nehanbí pochváliť sa v oficiálnom dokumente aj existenciou inštitúcií, ktoré sama zrušila. „Krátko po jej nástupe zanikol Koordinačný výbor pre problematiku žien, ktorý fungoval od roku 1996,“ upozorňuje Adriana Mesochoritisová zo Ženskej loby Slovenska. „A práve k ôsmemu marcu ministerstvo zrušilo aj samostatný odbor rovnosti príležitostí.“ O obidvoch inštitúciách pritom ako o funkčných píše vláda v oficiálnej správe pre Organizáciu spojených národov. „Taká správa sa predkladá pár týždňov pred zasadaním, ktoré bolo minulý týždeň,“ hovorí A. Mesochoritisová. Keďže zrušenie odboru nie je otázka týždňa ani mesiaca, Kaníkovo ministerstvo v správe podvádza. Možno práve preto ju do New Yorku nešiel predložiť ani minister ani zodpovedný štátny tajomník, ale generálna riaditeľka Sekcie ľudských práv a menšín z úradu vlády Jana Kviečinská, čo je v porovnaní so zastúpením všetkých ostatných krajín minimálne na úrovni ministra vyslovená drzosť. Štátny tajomník Miroslav Beblavý pre SLOVO povedal, že „ide len o transformáciu do nového odboru rodinnej a rodovej politiky a pôvodná agenda bude zachovaná“. Ženské aktivistky tvrdia, že to svedčí o nepochopení významu rovnosti príležitostí a zohľadňovania rodového rozmeru vo všetkých politikách (gender mainstreaming), lebo takýto prístup zužuje rodovú problematiku na rodinnú politiku. M. Beblavý oponuje, lebo rodová rovnosť bude jedným z dvoch pilierov práce nového odboru „a je to po prvýkrát, čo sa pojem rodová rovnosť dokonca dostáva do názvu“. Podľa A. Mesochoritisovej by však „vláda mala vytvoriť nadrezortný úrad splnomocnenkyne/splnomocnenca pre rodovú rovnosť na realizovanie systémových opatrení na zlepšenie rodovej rovnosti“. Aj keď problémy, ktoré treba urýchlene riešiť, sa týkajú i dôchodkového zabezpečenia, prekonávania rozdielov v odmeňovaní žien a mužov, zamestnávania žien či vnášania ženského rozmeru do rozpočtovania – úlohy, ktorá sa zanedbáva. Možno si len klásť otázku, či je minister nekompetentný (o čom zrejme ani netreba pochybovať), alebo podlieha vplyvu kolegov z kresťanskodemokratického tábora, ktorí riadiac sa heslom „K – kostol, D – deti, H – hrnce“ frontálne zaútočili na reprodukčné práva žien, alebo sa takto prejavuje jeho nadsadené mužské ego, v ktorom práva žien nemajú žiadne miesto. V takejto situácii sa vytráca aj posledná nádej na to, že v oblasti rodovej politiky dôjde k osvieteniu a že rovnosť medzi ženami a mužmi sa stane prioritnou oblasťou vlády. Táto úloha zostane zrejme už len na pleciach ženských aktivistiek a mimovládnych organizácií, ktoré prejavujú oveľa viac zdravého rozumu ako minister Kaník.