Trkotárium

Vety, vety, vety. Nezáleží na tom, kto, kde a o čom ich napísal. Čítam v tom tiež, čítam v tom rád. Poďme spolu čítať, pozri ja už čítam.
Počet zobrazení: 914

Vety, vety, vety. Nezáleží na tom, kto, kde a o čom ich napísal. Čítam v tom tiež, čítam v tom rád. Poďme spolu čítať, pozri ja už čítam. Jeden literárny kritik o jednej knihe v jednej recenzii napísal: „Škoda, že sa autorka obmedzuje len na sex a smrť. Nie je to určite neschopnosťou.“ Týýý fagan! To je postreh! Lebo za iných okolností písať len o sexe a smrti by svedčilo o neschopnosti. A teda asi aj o obmedzenosti. Nuž, treba povedať, že boh asi tiež nebol ktovieaký literát, keď fungovanie nášho sveta, teda svojho literárneho diela s otvorených koncom, postavil viacmenej na striedaní, prípadne na súhre sexuálnej slasti a strachu zo smrti. Nebude ma veľmi bolieť, ak jedného dňa náhodou vysvitne, že sa tak stalo pre jeho neschopnosť. Ale nechajme boha bohom, a obráťme svoju pozornosť opäť na nášho kritika, ktorý je hotovou perlorodkou originálnych a hĺbkových analýz. Takže k ďalšej vete z tej istej recenzie: „Smutné príbehy žien z Travesty šou sú deprimujúcim, vyrušujúcim, a práve preto veľmi zaujímavým čítaním.“ Týýý brďo!!! Objav jak hovado! O koľkých ďalších knihách sa to ešte dá povedať? Napríklad aj o tej, ktorú opäť recenzoval náš kritik: „Zostávajú teda iba dvere. Pozor: otvárajú sa dovnútra a cez Emerencin byt nakoniec vchádzame k sebe a do seba. To, čo nás tam čaká, nemusí byť príjemné.“ Nepríjemnosť sa teda spája s pútavosťou, čo je pre nášho kritika, zdá sa, objav sezóny. Objav nie hociaký. Chlapec v ňom vetrí, aspoň podľa vlastných parametrov, paradoxné spojenie: nepríjemnosť a pútavosť. Asi netušil, že to môže takto pospolu celkom zvesela fachčiť. Nestačí však ostať pri objave, treba sa rýchlo podeliť s čitateľom. A podľa možnosti insitno-rozprávkarsko-mentorským štýlom. Milé deti, viete, toto je kniha, a to, čo si v nej môžete prečítať, nebude vždy príjemné. Milé deti, to čo táto pani tu do tejto knižky napísala, je síce o sexe (fuj!) a o smrti (jaj!), ale sú v nej aj pekné veci... Náš kritik však má pre svojich čitateľov nachystané aj ďalšie, klinec po hlave udierajúce zistenia. Hľa: „Napriek minimálnemu množstvu dialógov sa toto rozprávanie výborne číta.“ Ľaľa, náš kritik dospel k pravde, ktorá v jeho svete je zrejme univerzálna, všeplatná, nadčasová a nenapadnuteľná: najlepšie sa číta taký kus, v ktorom je čo najväčší počet dialógov na desať centimetrov štvorcových. Nechápem, prečo potom radšej nesiahne po zaručených trhákoch z pierka TKV (pre nedostatok priestoru ju volajme Táňa). Nemuselo by ho potom trápiť, že v knihách sa píše aj o sexe a smrti.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984