Ako vyrobiť z jednotky outsidera
Zatiaľ čo sa šéf verejnoprávneho manažmentu dobre zabáva v dave adolescentov v Národnom tenisovom centre fandením Superstar a necháva sa pritom snímať kamerami podniku, ktorý mu občania dočasne zverili do správy, televízia Markíza trpezlivo a ticho pracuje, aby položila verejnoprávnosť pred očami verejnosti na lopatky. Nech už sa verejnoprávny Slovenský rozhlas pri príležitosti bratislavského summitu zachoval viac alebo menej solidárne k partnerskej Slovenskej televízii, nedať si ujsť príležitosť primäť Busha v súvislosti so summitom na pár exkluzívnych viet bolo pre STV psou povinnosťou, nepísaným zákonom. A súčasne aj vysvedčením o základnej spôsobilosti manažmentu kompetentne riadiť STV. Ak by to bola iba otázka peňazí, mohli sa získať úsporou tej isto nie malichernej pokuty, ktorú uložila licenčná rada Slovenskej televízii za bezdôvodné delenie zábavnej šou a vysielanie reklám v takto získanom čase a priestore. Rovnako dobre, ako čoskoro zatiahneme pokutu my všetci z koncesionárskeho poplatku, alebo zo sumy, ktorú sme umožnili televízii získať kupovaním produktov z reklamy, mohli sme byť symbolickými partnermi rozhovoru, aký by azda citovala Al Džazíra. Bolo by to viac, než vyhodiť naše peniaze za nič. Spravodajská TA 3 si dômyselne prizvala pred kameru politológa európskej triedy Jacquesa Rupnika, a tým sa vymanila z banalít „ o zviditeľnení Slovenska“. K téme Irán dal Rupnik k lepšiemu svoje znalosti o súdržnosti irackých a iránskych šiítov, ktorá môže ovplyvniť nový konflikt na obzore. Zato na zviditeľnení našej krajiny nástojčivo trval moderátor STV Peter Stano, a nedal si ju ani vyhovoriť, ani odviesť na inú koľaj prítomným skúseným novinárom, ani odborníkom z ministerstva obrany. Ten opakovane zdvorilo odmietol Stanove naivné otázky, snažil sa ho uzemniť, vyviesť z omylu do reality. Nepomohlo, pri pohľade na nabité Hviezdoslavovo námestie moderátor STV utrúsil, podľa seba asi objavnú, poznámku – „ktovie, koľkí z tých prítomných sú agentmi bezpečnostných služieb“. Aj prenos summitu potvrdil, že rigidné rozdelenie oboch okruhov STV na „jednotku“ a „dvojku“, ktoré medzi sebou akoby vôbec nekomunikovali, oberá STV o divácku dôveryhodnosť. Dvojka, ktorá sa profiluje napríklad aj takými Táraninkami a nekonečnými reprízami, stráca záujem obecenstva. Na viacerých miestach aj nútene – dvojka totiž nepokrýva signálom všetky oblasti Slovenska. STV si tým sama odkrajuje zo svojej najlukratívnejšej trhovej prednosti, akou je pokrytie signálom.
