Univerzity predávajú diplomy bez ohľadu na vedomosti

Michal Feik, predseda Mladých sociálnych demokratov, dlhoročný člen Študentskej rady vysokých škôl Narodil sa v roku 1979. Vyštudoval Fakultu elektrotechniky a informatiky (FEI) Slovenskej technickej univerzity (STU) v Bratislave. V roku 1993 vstúpil do Mladej demokratickej ľavice (MDĽ), ktorej viceprezidentom sa stal v roku 1999. Od februára 2003 je predsedom Mladých sociálnych demokratov – organizácie, ktorá vznikla zlúčením MDĽ a Sociálnodemokratickej mládeže Slovenska. Počas takmer celého štúdia bol členom Študentskej rady vysokých škôl (ŠRVŠ), dva roky z toho predsedal Študentskému parlamentu FEI STU. Do konca minulého roka bol šéfom Sociálnej komisie ŠRVŠ, pričom sa špecializoval najmä na problematiku poplatkov za vysokoškolské štúdium. Začnem možno nezvyčajnou, až provokujúcou otázkou. Prečo vzniklo združenie Mladí sociálni demokrati? Teda prečo sa MDĽ a SDMS zlúčili? - Spojili sme organizácie, ktoré mali k sebe blízko myšlienkami aj aktivitami, a toto rozhodnutie sme urobili krátko po historickej prehre ľavice vo voľbách v roku 2002. Kým ľavicové strany sa rozštiepili, my sme urobili opak. A ste dnes s tým rozhodnutím spokojní? - Po dvoch rokoch sa ukázalo, že to bolo správne rozhodnutie. Fakt je, že sme nezaznamenali len úspechy, ale aj isté prehry, ktoré vyplývajú z mimoriadne komplikovanej situácie, do ktorej sa MSD dostala. Do akej komplikovanej situácie ste sa dostali? - Na rozdiel od iných mládežníckych politických organizácií nám chýba takpovediac stranícky spojenec, teda materská politická strana, bez ktorej sa politika robí oveľa ťažšie a úplne inak. Ale neberie nám to chuť do roboty. Kde všade MSD pôsobí? - Na celom Slovensku, a hoci nie sme masová organizácia, dovolím si tvrdiť, že predstavujeme skôr kvalitu. Cez víkend sa v Poprade uskutočnil snem MSD. Aké sú momentálne vaše programové priority? - Na sneme sme prijali programový dokument s názvom Iný svet je možný, ktorý obsahuje pätnásť kapitol. Je to komplexný politický program pre mladých ľudí postavený na sociálnodemokratických hodnotách, ako je rovnosť, sloboda, solidarita, demokracia, všeobecný prístup ku vzdelaniu, informatizácia spoločnosti, globálna solidarita. Ale nechýbajú v ňom ani kontroverznejšie témy, ako napríklad drogy (legalizácia marihuany), cirkev a štát a podobne. Druhou časťou dokumentu je výzva Ovplyvňuj! Jej cieľom je zvýrazniť, že MSD združuje tých mladých ľudí, ktorí majú záujem ovplyvňovať spoločenské dianie na všetkých úrovniach: od rodiny a školy cez lokálnu politiku až po národnú vládu a parlament. Každý si vie predstaviť, ako funguje mládežnícka organizácia. Ide o výlety, zájazdy, športové akcie, možno nejaké vzdelávanie. Ako však funguje politická mládežnícka organizácia na dnešnom Slovensku, v čom je rozdiel? - Pravicové mládežnícke organizácie na Slovensku to v súčasnosti majú jednoduchšie, pretože majú svojich prirodzených partnerov medzi politickými stranami. My dnes kombinujeme rôzne formy práce s mládežou a pre mládež. Niektoré naše kluby organizujú „obyčajné“ voľnočasové aktivity pre mladých ľudí všeobecne alebo konkrétne pre školy. Iné sa orientujú aj na závažnejšie problémy na svojich školách alebo v regiónoch. Jednotlivci publikujú, komentujú udalosti či problémy a navrhujú aj „politické“ riešenia. V uplynulom období sme sa zamerali na nátlakové občianske aktivity. Organizovali sme demonštrácie proti vojne v Iraku, proti zavedeniu poplatkov na vysokých školách, v súvislosti s príchodom pápeža na Slovensko sme verejne dosť výrazne a viditeľne upozornili na nebezpečenstvo klerikalizácie spoločnosti a štátu. Aká je veková štruktúra členov MSD? - Väčšina našich členov sú vysokoškoláci, ale v poslednom čase nám vznikli celé kluby tvorené výlučne stredoškolákmi. Minulý rok sme totiž zorganizovali kampaň na získavanie mladých ľudí do MSD a zamerali sme sa prioritne na študentských aktivistov na stredných školách – výsledkom sú „stredoškolské“ kluby MSD napríklad v Trenčíne, Púchove, Leviciach. Sú na Slovensku stredoškoláci, ktorí sa zaujímajú o politické témy? - Sú, hoci to neznamená, že sledujú politiku v celej jej šírke. Ale napríklad problematika školného na vysokých školách naozaj zaujíma a trápi už stredoškolákov vo vyšších ročníkoch. Takže skutočný obraz o slovenských tínedžeroch je iný než ten všeobecný? Je možné ich osloviť a získať aj pre nejakú politickú aktivitu? - Je to veľmi ťažké, lebo vôbec organizovanosť mladých ľudí na Slovensku sa pohybuje pod úrovňou desiatich percent a mládežnícke politické organizácie zväčša majú len niekoľko stoviek členov. Na druhej strane je pravda, že pomaličky rastie počet mladých ľudí, ktorí si uvedomujú, že terajšie pravicové reformy, poplatky za štúdium, ničenie prirodzeného životného prostredia sa dotýkajú už aj ich. Veď dnes ani dospelí ľudia vážnejšie nediskutujú o reformách, maximálne na ne nadávajú. Ako to, že o nich diskutujú stredoškoláci? - Oni hovoria o tom, čo sa ich bezprostredne dotýka. Napríklad problematika poplatkov za štúdium na vysokých školách je pre nich veľmi zaujímavá. Naši viacerí členovia z viacerých slovenských miest sa v tejto problematike angažovali natoľko, že sa nám ozvalo niekoľko stredných škôl, ktoré chceli prísť do Bratislavy podporiť študentské protesty. Mladí ľudia sa zaujímajú aj o to, ako môžu bojovať proti nekvalitnému učiteľovi, alebo sa zaujímajú o možnosť tráviť zmysluplne svoj voľný čas. Je pravda, že iné témy už tak pálčivo nepociťujú, a to isté platí aj o vysokoškolákoch. Zväčša to, čo presahuje rámec ich rodiny alebo ich priateľov, ich už nezaujíma. Ale to je obraz celej spoločnosti, mladí nie sú v tomto smere nijakou výnimkou. Predsa ma však zaujíma, ako funguje vaša politická práca. Mládežnícka organizácia prepojená na politickú stranu pripraví nejaký návrh, získa preň poslancov príslušnej strany či už v Národnej rade, alebo v mestskom zastupiteľstve, ak ide o lokálnu záležitosť, a tak ho presadí. Ale ako môžete robiť politiku vy, keď toto prirodzené prepojenie nemáte? - Spolupracujeme s väčším počtom rôznych občianskych združení, ktoré majú isté meno alebo veľkú členskú základňu alebo z nejakého iného dôvodu jednoducho majú väčší vplyv na politiku a politikov. S nimi sme robili nátlakové akcie, petície, demonštrácie. Najvýraznejšie sa nám to darilo v súvislosti s úsilím ministra školstva zaviesť poplatky za štúdium na univerzitách, ale protestovali sme napríklad aj proti vojne v Iraku. Ako? - Okrem organizovania dvoch masovejších protestov som zažil dosiaľ asi najkurióznejšiu demonštráciu môjho života vôbec. Už dve hodiny po začatí bombardovania Iraku, čo bolo okolo šiestej nad ránom, sme sa stretli pred americkou ambasádou v Bratislave. Počet účastníkov protestu dosiahol číslo dva! Napriek tomu, že pri takomto počte by sa dalo skôr hovoriť o rande, nie o proteste, policajti a ochrankári nám venovali nadštandardnú pozornosť a boli z nás náležite vystrašení. Boli sme však prví, kto proti tomuto vojenskému zásahu protestoval. Lenže dá sa politika robiť bez spolupráce s politikmi? - Asi nedá, ale my spolupracujeme aj s politikmi, len to nie je na takej báze ako mládežnícke politické organizácie prepojené s politickými stranami. S viacerými návrhmi sme však oslovili poslancov aj na centrálnej úrovni. Niektoré návrhy sa dokonca presadili, iné sa stali predmetom politických diskusií. Najlepšie sa nám z poslancov Národnej rady SR spolupracuje s Róbertom Madejom, mali sme stretnutia aj s Dušanom Čaplovičom a na letnom stretnutí MSD, ktoré sme mali v Dubnici, bol aj Robert Fico. Svojimi otázkami narážam na to, že aktivity a pôsobenie občianskych združení má svoje limity. Nielen formálne, teda že rozhodnutia napokon robia nejaké volené orgány verejnej správy alebo zodpovední úradníci, ale aj reálne, teda že politici neberú hlas verejnosti veľmi do úvahy. Takže podarilo sa vám týmto spôsobom aj niečo presadiť, niečo dosiahnuť? - Podarilo sa nám zastaviť zavedenie školného na vysokých školách a rovnako máme za sebou aj niektoré úspešné lokálne aktivity. Vo veľkej miere politici názory občanov ignorujú, len málokedy vo svojich rozhodnutiach prihliadajú na tlak verejnosti. Napriek tomu však prejaviť svoj názov má v budovaní občianskej spoločnosti veľký význam. Môže byť teda istou formou politickej práce to, že v politickej mládežníckej organizácii si ľudia vytvárajú postoje k politickým témam a problémom, ktoré potom presadzujú v iných typoch občianskych združení, napríklad v stavovských, nejakých odborných asociáciách a podobne? - Práve toto je jedným z cieľov MSD. Byť organizáciou ľudí, ktorí sa dokážu presadiť na širších fórach, dokážu si získať širšiu podporu pre svoje postoje a názory – napríklad v stavovských združeniach. Ale nemusí to byť nevyhnutne „pod hlavičkou“ MSD. - Ako kedy. V prípade aktivít proti poplatkom na vysokých školách sme využili študentské organizácie, lebo masy študentov sa stotožňovali s našimi predstavami. Ale napríklad v Pezinku máme veľmi aktívny klub MSD, ktorý sám vstupuje do lokálnej politiky, jeden z jeho členov je tam poslancom mestského zastupiteľstva, prezentujú sa svojimi predstavami a názormi pred verejnosťou a už teraz intenzívne pracujú na tom, aby sa ich budúci kandidát stal v tomto roku poslancom bratislavského krajského zastupiteľstva. A to je pre nás dôležité, lebo sa usiluje pomáhať aj pri malých problémoch, vyriešiť aj malé nespravodlivosti. Politika – to pre nás nie je len to, čo sa odohráva v Národnej rade SR. Svojho poslanca však môžete mať iba tam, kde volebný systém umožňuje kandidovať aj nezávislým jednotlivcom. Na celoslovenskej úrovni to nepôjde. - Je to tak. Občianske združenie môže ísť do volieb jedine na kandidátke politickej strany. Ale aj keby to bolo možné. Do parlamentov predsa majú vstupovať politické strany, a nie občianske združenia. Mládežnícke politické organizácie majú byť „zásobárňou“ pre politické strany, v nich sa majú mladí ľudia učiť, ako robiť politiku, ako komunikovať s ľuďmi, ako vytvárať program a potom ako ho presadzovať, cibriť si politické postoje, vzdelávať sa. - Na európskej úrovni to tak funguje. Situácia v ľavici na Slovensku je však iná, ale osobne si myslím, že je len otázkou času, kedy sa vrátime opäť k tomuto modelu. A uvedomujú si to aj radoví členovia MSD, ako vnímajú túto zvláštnu situáciu, v ktorej sa vaša organizácia ocitla? - Dosť o tom hovoríme, ale naši členovia nie sú v tejto otázke jednotní. Keďže sme sociálnodemokratická organizácia, naším najbližším politickým partnerom by asi mal byť v súčasnosti Smer. Ale pravda je taká, že voči nemu u nás existuje veľká opatrnosť.. Reálne však na Slovensku nie je iná ľavicová strana, s ktorou by sa dalo v dlhšom horizonte spolupracovať. Ako ste mali upravené vzťahy so SDĽ a SDA? Ako formálne vyzeralo prepojenie MSD s týmito stranami? - So SDĽ sme pôvodne mali exkluzívnu zmluvu o spolupráci, ešte predtým mala SDMS podobne upravené vzťahy so Sociálnodemokratickou stranou Slovenska, vznikom SDA sa to však zmenilo. Po posledných parlamentných voľbách sme mali zmluvy so SDĽ i SDA, ktoré však hovorili iba o konzultáciách, pozývaní sa na akcie, boli to skrátka už dosť voľne upravené vzťahy. Takže principiálne, bez ohľadu na to, kto by tým partnerom mal byť, nechýba dnes MSD partner medzi politickými stranami? - Najmä na celoslovenskej úrovni narážame na prirodzené limity politickej mládežníckej organizácie. Tam toho partnera dnes nemáme a z môjho osobného pohľadu chýba. A čo vám chýba, čo by malo byť zakotvené v zmluve s nejakou partnerskou politickou stranou? - Kým bola SDĽ v parlamente a vo vláde, mali sme zmluvne zabezpečenú účasť aj na jej rôznych straníckych rokovaniach, zväčša s hlasom poradným. Vo volebnom období 1998 – 2002 sme mali dvoch poslancov NR SR, po roku 2002 podpredsedu v SDA aj v SDĽ. Dnes je však situácia iná. Naším cieľom je byť nezávislou organizáciou vychovávajúcou lídrov schopných presadiť sa v politickej strane na národnej alebo regionálnej úrovni. Takže nesúhlasíš s pozitívnou diskrimináciou napríklad v podobe nejakého kvóra, ktoré zaručí kandidátom mládežníckej organizácie nominácie v politických orgánoch materskej strany alebo na jej kandidátkach? - Ja si myslím, že je lepšie, ak sa títo mladí ľudia dokážu presadiť sami, vlastnými schopnosťami, vlastnými vedomosťami. Na druhej strane uznávam, že takáto pozitívna diskriminácia svedčí o záujme príslušnej strany vychovať si a pripraviť novú generáciu vlastných mladých politikov. Problém nastáva, ak mládežnícka organizácia nemá reálnu možnosť ovplyvniť zásadné rozhodnutia materskej politickej strany, ale v konečnom dôsledku nesie v očiach verejnosti, v tomto prípade mladých ľudí, všetku zodpovednosť za svoje zlé činy a prešľapy. To sa stalo MDĽ. MSD chce byť organizáciou silných a dobrých jednotlivcov, o ktorých bude neskôr napríklad v sociálnodemokratickom Smere prirodzený záujem. Keď berieme do úvahy výpočet kontaktov a spolupráce s poslancami nejakých strán na všetkých úrovniach, najprirodzenejším partnerom sa predsa len javí Smer. - Aj mne. Do roku 2006 už určite nevznikne iná relevantná politická strana, ktorá by mohla mať bližšie k našej ideovej orientácii. Navyše viacerí ľudia z miestnej a regionálnej úrovne, s ktorými sme doteraz dobre spolupracovali, tiež vstupujú do Smeru. My dnes čakáme, ako sa skončí programová konferencia Smeru. Ak potvrdí sociálnodemokratickú orientáciu Smeru, budeme s ním chcieť spolupracovať ešte užšie než doteraz. Ak nie, spolupráca bude prebiehať na individuálnej báze. Diskutuje sa v MSD o Smere? - Áno. Keď zhrniete obsah diskusie, ktoré argumenty najviac hovoria proti a ktoré pre spoluprácu so Smerom? - Máme obavy, či to Smer myslí so sociálnodemokratickou orientáciou skutočne vážne. V ľavicovej strane nesmú existovať pochybnosti v postojoch týkajúcich sa rodovej rovnosti, postoji k menšinám, Maďarom, Rómom, homosexuálom, ktoré považujeme za dosť zdržanlivé, zatiaľ čo od sociálnodemokratickej strany očakávame aktívnejšie postoje. Otázkou je aj to, či financovanie strany nebude Smeru príliš zväzovať ruky a zaväzovať ho konať v rozpore so sľubmi voličom a verejnými deklaráciami. A pokiaľ ide o pozitíva Smeru? - Vidíme, že v ňom naozaj sú, aj na významných postoch, ľudia, ktorí zdieľajú naše hodnoty, o ktorých nepochybujeme a ktorých si vážime. To je mimoriadne dôležité, lebo v konečnom dôsledku sú to konkrétni ľudia, od ktorých závisí politika každej strany. Hovorilo sa aj na sneme o ďalšej spolupráci so Smerom? - Ako som spomínal, veľa závisí aj od programovej konferencie Smeru. Zatiaľ však o zmluve neuvažujeme. Chystáme sa v krátkom čase stretnúť s vedením Smeru, napokon túto ponuku sme dostali od Roberta Fica už na našom letnom stretnutí. Chceme rozbehnúť spoluprácu na niektorých politických aktivitách, ktoré v tejto chvíli ešte nechcem konkretizovať. Predsa len skúste. - Nebolo by to pred tým stretnutím korektné, ale všetko to vychádza z programu, prijatého na sneme MSD. V každom prípade to na zmluvu zatiaľ nevyzerá. A ani od Smeru, od Roberta Fica ste zatiaľ takúto ponuku nedostali? - Robert Fico už niekoľkokrát povedal, že nemá záujem o vytvorenie vlastnej mládežníckej organizácie. Vyzval mladých ľudí, ktorým je politika Smeru sympatická, aby pôsobili priamo v strane. Viem, že v tomto zmysle už existovali v samotnom Smere nejaké aktivity, ale všetky boli neúspešné. No ja verím, že potenciál MSD je dostatočný na to, aby spolupráca s nami bola aj pre Smer (alebo neskôr možno pre inú sociálnodemokratickú stranu) aspoň v niektorých otázkach užitočná a prínosná. Ktoré oblasti máte na mysli? - Tie, ktoré sa dotýkajú mladých ľudí a ktoré ich zaujímajú. Takže predovšetkým študentské problémy, vzdelávanie, ale aj ľudské práva, ekológia, boj proti rasizmu. Sú dnes v MSD aj členovia niektorých politických strán? - Mali sme nemálo členov SDĽ a SDA. Tí sa teraz musia rozhodnúť, či využijú ponuku na preregistrovanie sa do Smeru. Využijú ju? - Zdá sa, že väčšina ju nevyužije. Podľa našich stanov nesmie byť člen MSD členom politickej strany, ktorá sa nehlási k zásadám Socialistickej internacionály. A tomu dnes vyhovuje jediná strana – Smer. Keď je už reč o Internacionále, Smer by vám mohol závidieť medzinárodné postavenie. Patríte medzi uznávaných členov medzinárodných socialistických združení mládeže, čo na vašu situáciu hovoria zahraniční partneri? - My na všetkých medzinárodných akciách hovoríme o situácii ľavice na Slovensku a musím povedať, že naozaj cítime podporu a solidaritu našich zahraničných partnerov. Je z ich pohľadu postavenie MSD neštandardné? - V zásade je. Ani si nespomínam na krajinu, kde by naša partnerská organizácia nemala svoju materskú politickú stranu. A poznajú vaši partneri situáciu MSD v tomto smere? - Poznajú. Čo na to hovoria? - Je to pre nich nepochopiteľné, že v Európskej únii je krajina, kde neexistuje štandardná ľavicová strana. Keďže nemáte partnerskú politickú stranu, uvažujete nad nejakými špeciálnymi aktivitami v súvislosti s nadchádzajúcimi voľbami? - Ak sa nič nezmení, budeme presviedčať mladých ľudí, aby volili a aby si dobre rozmysleli koho. Podľa výskumov to medzi mladými ľuďmi vyzerá na rozhodovanie medzi SDKÚ a Smerom, my ich budeme presviedčať, aby nevolili pravicu. Individuálne možno budeme podporovať aj niektorých konkrétnych kandidátov. A nebudete mať záujem, aby sa na kandidátke Smeru objavili nejakí mladí sociálni demokrati? - To ukáže čas. Narážam na to, že v roku 2002 to Smer vyriešil nejakou podivuhodnou súťažou, v ktorej získal dvoch študentov, ale nikto netušil, aká je ich politická orientácia. Ak Smer naozaj chce ideologicky profilovať, ťažko možno akceptovať, aby zaň kandidoval človek, ktorý, ako to urobila Edita Angyalová, povie, že by pokojne mohol kandidovať aj za inú stranu. - Je jasné, že ak nominujete človeka, ktorý predtým pôsobil v politickej mládežníckej organizácii, niečo také nehrozí, lebo napríklad člen MSD by presne vedel, prečo kandiduje práve za Smer, a nie za niekoho iného. Na druhej strane spolovice to bolo úspešné, lebo Robo Madej svojimi hodnotami patrí k ľavici. Dokázal to napríklad svojimi postojmi a aktivitami ohľadom poplatkov za vysokoškolské štúdium. Tie sa opäť stávajú aktuálnou témou, navyše vy sa jej venujete už niekoľko rokov. Ako sa, podľa vás, skončí posledný pokus ministra Martina Fronca o ich zavedenie? - Podľa mňa bude neúspešný. Jednak preto, lebo sa v terajšom návrhu nič zásadné nezmenilo, jednak preto, že Slobodné fórum, nezávislí poslanci, ako aj HZDS už deklarovali svoj nesúhlas. A nepochybujem, že opäť sa budú aktivizovať aj študentské organizácie. Hovoríte, že sa vo Froncovom návrhu výrazne nič nezmenilo. V čom je teda terajší návrh odlišný od predchádzajúceho? - Sociálne štipendiá by malo poberať o niečo viac študentov, podľa vládneho materiálu asi 35 percent, čo má byť kompromis medzi návrhom M. Fronca a požiadavkou SMK. No a dolná hranica vyberaného školného sa posunula na nulu, takže vysoké školy môžu rozhodnúť aj o tom, že školné vyberať nebudú. Podľa čoho prišla vláda na 35 percent? - Je to odhad, koľko študentov splní kritériá na poberanie sociálnych štipendií. Pôjde o tých, ktorých rodiny majú príjem nižší než približne 6700 korún na osobu. Čiže ak rodina s troma členmi zarába 18tisíc korún mesačne, študent bude mať nárok na štipendium. Aká bude jeho výška? - Práve vo výške štipendia je kameň úrazu. Málokto bude poberať maximálnu sumu, teda 6 870 korún. Väčšina sociálne odkázaných študentov teda bude poberať štipendium možno vo výške 2 000 korún. Hoci uznávam, že je to aj tak spravodlivejší systém než terajší. Bude to dostatočne efektívny systém, aby sociálne slabí študenti zvládli náklady na vysokú školu? - Nie, pretože im zasa uberie v inej oblasti. Sociálne štipendiá budú financované zo štátneho rozpočtu? - Vysoké školy budú mať povinnosť najmenej 30 percent zo vybraného školného minúť na sociálne štipendiá. Zvyšok dá štát, lenže nie zvýšením zdrojov, ale minister Fronc chce peniaze na sociálne štipendiá získať znížením dotácií na internáty. Takže študentom, ktorí nebudú mať nárok na tieto štipendiá, sa dokonca zvýšia náklady na štúdium, mnohí z poberateľov dajú celé štipendium na vyššie poplatky za ubytovanie. Reálne sa ako-tak zvýšia príjmy maximálne 10 až 15 percentám študentov. Vy zároveň tvrdíte, že vyberanie školného v skutočnosti nezabezpečí zvýšenie kvality vysokoškolského štúdia. Prečo? - Pretože študenti na to nebudú mať žiadne páky. Študenti aj naďalej nebudú mať vplyv na to, aby škola vymenila zlého učiteľa, zrušila zlý a neužitočný predmet a podobne. Zároveň zákon nezabezpečuje nezávislú kontrolu kvality univerzít. Právo veta pri rozpočte je slabý nástroj. Študenti budú môcť vetovať návrh rozpočtu vysokej školy? - Iba tej časti, ktorá sa týka využitia školného. To je málo. My chceme, aby reálne na každej škole existoval systém hodnotenia kvality učiteľov a predmetov študentmi a súčasne aby výsledky takéhoto hodnotenia zaväzovali vedenie školy urobiť nápravu. Napríklad vymeniť nekvalitného učiteľa. A návrhy „reformy“ z dielne ministra Fronca takéto opatrenia neobsahujú? - Nie. Navrhujeme aby už teraz vznikla nezávislá, skutočne nezávislá a odborne dobre pripravená ratingová agentúra. Lebo najprv treba vyhodnotiť dnešnú kvalitu univerzít a ich fakúlt a potom má zmysel robiť nejakú reformu. V zahraničí takéto systémy hodnotenia kvality existujú? - Áno, ale zväčša ich robia médiá (napr. The Economist), ktoré zverejňujú rebríčky svetových univerzít. V niektorých krajinách Európskej únie sa však školné aj na verejných vysokých školách už vyberá. Dá sa porovnať, či je tam kvalita štúdia vyššia? - Nie je, v skutočnosti totiž nikto nedokázal previazanosť platenia za štúdium a jeho kvality. Okrem toho sa však ukázalo, že v krajinách, ktoré školné nemali a potom ho zaviedli, sa bez ohľadu na sociálne štipendiá či pôžičky znížil počet študentov z nízkopríjmových skupín. Školné je jednoducho pre ľudí s nízkymi príjmami psychologickou bariérou, už vopred počítajú s tým, že na štúdium nebudú mať dosť peňazí. Takže deti z takýchto rodín sa na vysokú školu radšej ani neprihlásia. To je dôvod, pre ktorý aj súkromný Harvard v USA od minulého roka odpúšťa školné chudobným študentom. Ako by teda mala vyzerať reforma vysokého školstva na Slovensku? V prvom rade, súhlasíte vôbec s tým, že ju potrebujeme? - Určite. Kvalita vysokoškolského štúdia u nás klesá. Čo univerzitám vlastne chýba? - Predovšetkým uprednostnenie kvality pred kvantitou. Od roku 1990 stúpol počet vysokoškolákov na trojnásobok! Školy sa naháňajú za čoraz vyšším počtom študentov. Prečo? - Lebo tak zle je nastavený systém ich financovania. Dnes suma, ktorú vysoká škola dostane od štátu na svoje fungovanie, závisí od počtu študentov a od kvalifikačnej štruktúry učiteľov, čiže od počtu docentov, profesorov a podobne. Kvalita školy tu nehrá žiadnu rolu. Podľa akých kritérií by ste ju chceli hodnotiť? - Prvým by mohla byť kvalita technického vybavenia, druhým kvalita učiteľov a tretím kvalita absolventov. Náročnejšie by mali byť kritériá na úspešné skončenie vysokej školy. Je šokujúce, že u nás môže úspešne skončiť vysokoškolské štúdium aj niekto, kto sa mu takmer vôbec nevenuje. To je ako možné? - To sa deje najmä pri externom štúdiu. Nikde v Európe nie je pomerný počet externých študentov taký vysoký – u nás je to celá tretina zo všetkých vysokoškolákov! Pritom niekedy dostanú diplom aj za vedomosti na úrovni strednej školy. Ako je to možné? - To je výsledok trhového mechanizmu vo vzdelávaní – kto platí, ten študuje. Školy potrebujú peniaze, a tak sa usilujú mať čo najviac študentov bez ohľadu na ich kvalitu. Externisti si za štúdium platia, hoci ide o obchádzanie zákona. Zo študentov sa tak stávajú zákazníci a školy o zákazníkov nechcú prísť. A ponúkajú im to, čo zákazníci požadujú: diplom bez ohľadu na reálne vedomosti. Externisti by teda mali tvoriť menšiu časť študentov, než tvoria dnes? - Samozrejme, veď na Slovensku sa úplne prekrútil zmysel externého štúdia. Univerzita Mateja Bella má viac externistov ako „denných“ študentov! U nás je totiž externé štúdium rovnocenná alternatíva pre tých, ktorí sa nedostali na riadne denné štúdium. Externé štúdium by sa malo vrátiť k svojmu pôvodnému účelu: slúžiť ako celoživotné vzdelávanie. Veď sa to aj ľudovo volá – štúdium popri zamestnaní. Čiže zmyslom externého vysokoškolského štúdia má byť doplniť si alebo „updatovať“ kvalifikáciu. Vysokoškolské poplatky by mali zlepšiť príjmovú situáciu univerzít. Je vôbec možné skvalitniť ich bez prílevu nových financií? - Aj áno, aj nie. Samotné poplatky však školám určite nepomôžu. Školy potrebujú nové impulzy, zanietených učiteľov a schopných manažérov. Mali by oveľa intenzívnejšie sledovať potreby trhu práce, nové technológie – a to nie je len otázka peňazí. S hosťom Slova sa zhováral Braňo Ondruš