Trkotárium

Prednedávnom som čítal o Košičanoch, ktorí si cestou okolo budovy Štátneho divadla odpľúvali, lebo nad hlavným vchodom sa na nich zo zlatého rámu usmievali manželia Mojsejovci. Odpľuli si? A prečo? Veď žijeme v čase šteklivých riälity šoúúúúzzzz!
Počet zobrazení: 1013

Prednedávnom som čítal o Košičanoch, ktorí si cestou okolo budovy Štátneho divadla odpľúvali, lebo nad hlavným vchodom sa na nich zo zlatého rámu usmievali manželia Mojsejovci. Odpľuli si? A prečo? Veď žijeme v čase šteklivých riälity šoúúúúzzzz! Ale to nie je ten najpodstatnejší argument, s ktorým som sa tu chcel vytasiť. Mojsejovci... Hm. Veď to sú ikony Slovenska dnešných, a mierne aj zajtrajších dní. A nie sú o nič menej inteligentní ako Marilyn Monroe, ikona Spojených štátov. Prečo Spojené štáty majú právo na najsilnejšiu armádu najstupídnejších popkultúrnych ikon od Myšiaka Mikiho až po fajčiarku Moniku Lewinskú, nikto si pred nimi, ba hádam ani za nimi neodpľuje, a to dejinami ťažko skúšané Slovensko právo nemá? Azda sú Braňo a Nora horší? Veď keď som sa pozrel na foto, povolané ilustrovať spomínaný článok, mal som pocit, že sa pozerám na galériu, ktorá hostí putovnú retrospektívu neskorých diel Salvado(lla)ra Dalího. Veď Mojsejovci Slovensko takisto skvelo zviditeľňujú ako legendárne schizoidné globálne monštrum vystupujúce raz ako doktor Bush, inokedy ako Mister Putin. Nie, nie kamaráti. Nie sú tu s Mojsejovcami nijaké ťažkosti. Ich úprimnosť a otvorenosť je závideniahodná. Nech si frfloši trkocú, čo chcú, vážim si ich. Situáciu v Košiciach úradník z Ministerstva kultúry okomentoval slovami: „Je to na súdnosti každého riaditeľa. Aj tento prípad nasvedčuje, že by sme mali zvážiť hranice a proporcie komerčnej činnosti zariadení, ktorých zriaďovateľom je ministerstvo. Žiaľ, finančná situácia je taká, že množstvo kultúrnych inštitúcií pre nedostatok financií často rezignuje na svoju činnosť.“ Financie štátnym kultúrnym ustanovizniam prideľuje síce Ministerstvo kultúry, no keď je štát chudobný, tak asi nemá veľmi z čoho. Darmo hovorí riaditeľ divadla: „A ľudia, ktorí si tu teraz odpľúvajú, by si mali odpľúvať tam, kde sa rozhoduje o financiách pre kultúru.“ Ale prečo by sa z mojich daní mali financovať nejaké hypnagogické divadelné monštruozity? Všetci vieme, že na kultúru sa nejaký ten groš nájde. A nemusí byť zo štátneho vrecka. Kultúru si dnes môžu dovoliť financovať v prvom rade solventnejší podnikatelia. Ani tí menej majetní by však občas nemali ľutovať pár bubákov na takú či onakú knihu, či na také alebo onaké podujatie, predstavenie. Osud našej kultúry leží na našich pleciach. Ak ju, pravda, ešte potrebujeme. Ak nie, nič tragické sa nedeje, všetko je v najväčšom poriadku, nič som nepovedal. Len potom nech si nikto neodpľúva. Alebo nech si odpľúva, väčšinou tí, čo si odpľúvajú, majú kultúru aj tak na háku.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984