Trkotárium

Kto seje vietor, bude žať búrku. Túto vetu pozná takmer každý. Princíp, ktorý sa v nej skrýva, je dostatočne a trpko známy nielen čitateľom Biblie, ale aj hinduistom, budhistom či ateistom. Ba aj mágom a bosorkám. Pričasto sa dnes trkoce o tom, že Západ umiera. Umiera, ruský imperializmus, feministky, homosexuálne komunity. Niekto si myslí, že západná civilizácia skapíňa najmä preto, lebo sa neplodí dosť potomkov. Potom sú tu takí, čo si myslia, že mu chýbajú konzervatívne cnosti. Iný zas bude tvrdiť, že súčasný Západ je voči iným kultúram a spôsobmi, na niekoľkých úrovniach, v niekoľkých zmysloch a smeroch. Za zomieranie Západu dnes už môže naozaj kadekto a kadečo. Islam, chudobní, prírodné katastrofy... Ja si však myslím, že Západ by umieral, aj keby bol zdravo preľudnený a aj keby sa v každodennom živote presne uplatňovali konzervatívne cnosti spolu s didaktickou nekompromisnosťou voči inakosti prisťahovaleckých mravov. Lenže vírus smrti sa tentokrát neskrýva len v hmote. Západ by zomieral tak či onak, veď zomieral aj doteraz. Je (bola to) civilizácia kultu smrti, stačí sa pozrieť na symbol jeho dominantného náboženstva. Je namieste položiť si otázky, ktoré boli v dejinách Západu tie príkladné zlaté časy, ktorých sa horlivci konzervativizmu neprestajne dovolávajú? Napríklad všetko to, čo bolo pred rokmi šesťdesiatymi? Kolonializmus, fašizmus, boľševizmus, imperializmus, inkvizície, conquista, morové epidémie? Kedy vlastne Západ neumieral? Jeho agónia nabrala na obrátkach v okamihu, keď do Ríma dorazilo zdeformované učenie Ježiša Krista z Ázie. Potom prišiel stredovek, v ktorom kresťania násilne krstili posledných „pohanov“ Európy a poslední „pohania“ — zavše i z ázijských stepí — prepadávali bohaté mestá. Krviprelievanie a mor nemali konca. Mor inšpiroval novovek k hedonizmu a antropocentrizmu, Ježišova chudoba a prostota šli teda k vode. Rybačka na duše sa opäť konala len naoko. Hedonizmus antropocentrizmu inšpirovali ku kolonializmu. Krviprelievanie a mor nemali konca. Prišla industrializácia, bohatstvo a chudoba dostali naozaj impozantné, teatrálne pôsobivé dimenzie. Bol to svet, v ktorom vládli tie konzervatívne hodnoty, po ktorých dnes opäť volajú konzervatívci. Bol to svet, v ktorom platili neodvolateľné dohovory, usporiadané manželstvá, rodiny v rovnovážnom stave. Bol to svet štyroch ročných období, mužskej sily, ženskej nehy, detskej nevinnosti a množstva potláčaných neuróz a psychóz. Ten svet zarodil dve svetové vojny, holokaust a diktatúry. Ten svet začal žať to, čo zasial. Ten svet sa dnes prizerá, ako dozrieva ďalšie ovocie hnevu. Ten svet konzervatívnych hodnôt. Hovorí sa o kríze Západu, hovorí sa o jeho smrti, hovorí sa o nedostatočnej sile jeho tradičných cností. Nehovorí sa o tom, čo Západ priviedlo do tejto apokalyptickej krízy. Ak, pravda, to, čoho sme svedkami, je naozaj kríza a naozaj ju možno nazvať apokalyptickou…