Osobnosť televíznej obrazovky 2004
Duálny systém elektronických médií, ktorý mal byť spolugarantom slobody médií, sa nám rozpadá pred očami vďaka Markíze, STV a JOJ, ktoré sú rovnaké ako tri hrozná. Samá šou, anketa a paráda, aj spravodajstvo, dokonca tzv. verejnoprávne, mení sa na zmesku informácii a zábavy. Na onen gulášový infotainment, kde sa na prvom mieste dozvieme podrobnosti o ministrovej diabolskej rýchlosti na rakúskej diaľnici, a až dlho po tom svetovú senzáciu, že u nás bude stretnutie Bush - Putin (správy na STV1 o 19.30, 20. 12. 04). Úplne zajedno sú všetky tri vo veci sebaoslavných maxiankiet, súťaží a hitparád, predstierajúcich komunikáciu s divákom, no v skutočnosti nemajúcich s komunikáciou nič spoločné. Lebo pre komunikáciu je kľúčová možnosť odpovedať a záväzok odpoveď vypočuť. Médiá však odpoveď nepotrebujú, naopak, bránia jej a umožňujú iba jej simuláciu. Pod zámienkou komunikácie donekonečna testujú a verifikujú svoje vlastné kódy: zoznam „celebrít“ ponúkaných publiku je vždy vytvorený výlučne z ľudí, ktorých médiá prezentujú. Tento typ zábavy je rok čo rok tristnejší, najmä keď je do hľadiska pripustený istý počet ľudí, ktorí si napriek mediálnej manipulácii zachovali sčasti autonómnu súdnosť. Tá sa v tomto roku prejavila miestami až ľadovým prijatím „hostiteľky večera“ OTO 2004 Haliny Pawlowskej, ktorá pripomínala voskovú figurínu samej seba a produkovala tomu zodpovedajúci humor po záručnej lehote. Otvorené zostali otázky, za čo majú dostať titul OTO herci, ktorých sme v poslednom čase, a to nielen v odmeňovanom roku, nevideli v žiadnom novšom či v pôvodnom televíznom diele, okrem trápnych estrádnych vystúpení. S vedomím tejto núdze zaradili do programu paródie na známe americké hviezdy, čo vzbudzovalo rozpaky, či nie je zásahom do autorských práv používať citáty zo zahraničných diel na výrobu iného, vzhľadom na predlohu celkom irelevantného reklamného produktu. Humor o predvádzanie sa pokúšajúcich mladých mužov, ktorí vedeli, že účinkujú v paškvile, a chceli dosť toporne odkázať svojim rovesníkom, že sa od programu dištancujú, ale zasa nie až natoľko, aby taký džob odmietli, urobili z OTA 2004 lacnú a trápnu treťotriednu estrádu. Ocenenie programu Slovensko hľadá SuperStar je pre verejnoprávnu televíziu ďalším alibi, na ktorom manažment STV stavia obhajobu kultúrnej aj rozpočtovej neprimeranosti takého programu na jej obrazovke s výhovorkou „všetko pre diváka“. No a z virtuálnej Siene slávy 2004 nám bude odteraz až do omrzenia rezonovať, že ďaleko aj blízko, po celom svete, žijú klienti istej banky, ale aj ľudia, ktorí zhltnú bársčo, čo im podhodí dáka celebrita, a ešte za to aj dobre zaplatia. A sú spokojní!
