Reklama
Reklama

V Španielsku tečie krv

V krajine, kam chodia každý rok tisíce Slovákov oddychovať najmä v lete, opäť vybuchujú bomby. Ide o Španielsko. Aj u nás populárne prímorské turistické centrá ohrozené nie sú, lebo terčom najnovších teroristických útokov sa stalo hlavné mesto Madrid.
Počet zobrazení: 1087
7-m.jpg

V krajine, kam chodia každý rok tisíce Slovákov oddychovať najmä v lete, opäť vybuchujú bomby. Ide o Španielsko. Aj u nás populárne prímorské turistické centrá ohrozené nie sú, lebo terčom najnovších teroristických útokov sa stalo hlavné mesto Madrid. Svoj krvavý boj za autonómiu severnej časti kráľovstva opäť rozohrávajú teroristi z organizácie Baskicko a sloboda, ktorú na Slovensku poznáme skôr pod skratkou ETA. Je takmer rok po marcových teroristických bombových útokoch v Madride, ku ktorým sa prihlásila celosvetová extrémistická moslimská organizácia al-Kájda, a v Španielsku znovu tečie krv. Jeho hlavným mestom opakovane otriasajú výbuchy bômb, tentoraz z dielne baskickej teroristickej organizácie ETA. Terorizmu sa ľudia boja Minuloročné marcové parlamentné voľby vtedy – aj vďaka teroristickým útokom a na protest proti proamerickej politike bývalého premiéra Aznara – vyhrala Španielska socialistická robotnícka strana (PSOE) vedená José Luisom Zapaterom. Ten si za svoju prioritu kládol boj proti terorizmu, tak domácemu, ako aj medzinárodnému. Nečudo, na rozdiel od Slovenska je pre obyvateľov Pyrenejského polostrova terorizmus hrozba, ktorá sa spája s ich každodenným životom. Podľa prieskumov verejnej mienky dokonca až 70 % Španielov považuje terorizmus za najväčší problém spoločnosti. Aznarovi však vtedy nepomohol ani antiteroristický pakt proti ETA, ktorý podpísal on ako šéf konzervatívnej Ľudovej strany (PP) s lídrom svojich socialistických súperov. Aj keď sa postoje oboch strán k spôsobu boja proti medzinárodnému terorizmu rozchádzajú, v postoji k baskickej separatistickej organizácii ETA nachádzajú rok po voľbách spoločnú reč. Obe strany zhodne vyhlásili, že s krvavými teroristami z ETA nebudú v žiadnom prípade rokovať a taktiež nebudú ustupovať ich požiadavkám. Jediné riešenie, ktoré pre ETA vidia, je jej rozpustenie, odovzdanie zbraní a potrestanie vinníkov. Spolupráca socialistov a ľudovcov PSOE a PP nadviazali dialóg aj v súvislosti s „plánom spolužitia“, s ktorým pred časom prišiel šéf baskickej autonómnej vlády Ibarretxe. Ten navrhol čosi ako voľný zväzok Baskicka so Španielskom, ktorý by v skutočnosti neviedol k ničomu inému ako k odtrhnutiu sa tejto autonómnej krajiny od zvyšku krajiny. Práve s týmto plánom idú baskickí nacionalisti aj do regionálnych volieb, ktoré sú naplánované na 17. apríl 2005. Ibarretxeho plán niektorí označujú za víťazstvo filozofie, ktorú vyznáva Baskicko a sloboda. Tá sa pritom podľa slov Álvara Cuestu zo PSOE zakladá na „prenasledovaní a spoločenskej izolácii všetkých tých, ktorí nie sú nacionalisti, a na odlúčení sa od Španielska a španielskej ústavy“. Plán v baskickom regionálnom parlamente podporila aj súdom zakázaná strana Batasuna, ktorá sa odmietla dištancovať od násilností a teroristických činov ETA. (Vo všeobecnosti je považovaná za politické krídlo ETA podobne ako strana Sinn Fein je politickým krídlom teroristov z Írskej republikánskej armády v Severnom Írsku.) Týmto sa takpovediac odštartovali nové vzťahy medzi socialistami a ľudovcami, ktorí sa dohodli na vytvorení spoločnej komisie pre riešenie otázky štátneho modelu pre Španielsko a pre otázku separatistických zámerov Ibarretxeho, s cieľom ponúknuť inú alternatívu spolužitia v Baskicku. Predseda ľudovcov Aznar dokonca vyhlásil, že dialóg a dohody medzi dvoma hlavnými stranami v krajine „by nemali prekážať nikomu, kto sa aspoň trochu považuje za demokrata“. Viac autonómie pre Baskicko Aby však preukázal aspoň minimálny opozičný postoj k vládnej PSOE, plán baskických socialistov (tzv. Lópezov plán), ktorý má byť alternatívou k Ibarretxeho plánu, označil za „hrubú chybu“. Zámerom tohto plánu je hľadať v prvom rade konsenzus, pokojné dohody a riešenie v rámci zákonných medzí. Takto chcú socialisti na severe Španielska ponúknuť projekt reforiem, spolužitia, samosprávy a rešpektovania národnej identity Baskov. Riešenie problémov domáceho terorizmu a územnej nestability v Španielsku bude vo veľkej miere závisieť od viacerých faktorov, ktorých vývoj stojí dnes na dôležitej križovatke. Ako sa tieto faktory budú vyvíjať, pritom závisí od závažných politických rozhodnutí. Ide predovšetkým o reformu ústavy a reformu štatútu autonómnej krajiny Katalánska, ktorú by onedlho mali schváliť španielske kortesy (parlament). Táto reforma by mohla poslúžiť ako určitý impulz aj na definitívne vyriešenie teritoriálneho postavenia Baskicka v Španielsku. V tejto súvislosti Zapatero na stretnutí s baskickým premiérom Ibarretxem vyhlásil, že je náchylný na vytvorenie väčšej samosprávy pre Baskicko, ako má napríklad Katalánsko. Veľa však bude závisieť aj od výsledkov baskických regionálnych volieb a nemenej aj od pevnosti spolupráce medzi socialistami a ľudovcami v boji proti terorizmu ETA, ktorý ohrozuje životy nevinných ľudí.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama
Mobilné telefóny a príslušenstvo
Reklama
skvelydarcek.sk

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama
Reklama