Bushova misia šírenia slobody

Ak by si človek chcel robiť predstavu o najnovšom vývoji v USA len zo slov prezidenta Busha, musel by Krajinu slobody bezhranične obdivovať. Je zdravá, prosperujúca a ostatné štáty by si z nej mohli brať príklad. Čo je najlepšie, prezident Bush považuje za svoje poslanie šíriť demokraciu priamo až k nim.
Počet zobrazení: 875

Ak by si človek chcel robiť predstavu o najnovšom vývoji v USA len zo slov prezidenta Busha, musel by Krajinu slobody bezhranične obdivovať. Je zdravá, prosperujúca a ostatné štáty by si z nej mohli brať príklad. Čo je najlepšie, prezident Bush považuje za svoje poslanie šíriť demokraciu priamo až k nim. Americký prezident Bush je odhodlaný naďalej liečiť zlo vo svete svojou doterajšou medicínou – zvestovaním slobody. Toto misionárstvo má byť pokojné, racionálne a nikomu nevnucované. Nastáva éra diplomacie, avizoval s neodolateľným úsmevom George W. Bush. Samozrejme, opretá o vojenskú silu, ale to sa pri takýchto slávnostných prejavoch nemusí pripomínať. Bushovu asi hodinu trvajúcu reč prenášali televízne stanice do celého sveta. Ten síce globalizácia neustále zbližuje, ale nie natoľko, aby sa zotreli rozdiely vo vnímaní Bushových slov v rôznych kútoch zemegule. Najmä v pojme „sloboda“, ktorým sympatický rečník nešetril. Medzi USA a mnohými štátmi Modrej planéty sa v ostatných rokoch prehĺbila priepasť nedorozumenia. Zakalila aj vzťahy medzi USA a spojencami. Najťažšie to pociťovali Spojené národy a transatlantickí partneri Ameriky. Ich varovania proti prílišnému spoliehaniu sa na hrubú vojenskú silu narážali v Bielom dome na sebavedomé ignorovanie. Komunikačná bariéra naďalej pretrváva a ani Bushov výročný prejav o stave Únie nepriniesol veľa nádeje na obrat k lepšiemu. Samotný prezident sa však zjavne domnieva, že práve otvára nové obdobie dialógu. Zápal posolstva amerického prezidenta ohlasovať svetu slobodu popudzuje – a to pri všetkých dobrých úmysloch – značnú časť svetovej populácie. Sloboda sa už vehementne propaguje, ale hlučnými prostriedkami prebranými z reklamného marketingu. Najmä jeden a pol miliardy moslimov sa cíti byť vyvedený z rovnováhy týmto náhlym náporom sťaby univerzálneho receptu na šťastie. Je ako tsunami, bleskovo sa privalí a zaplaví všetko, čo mu stojí v ceste. Takýto chvat a širokopriestorový záber má aj práve prebiehajúce turné novej americkej ministerky zahraničných vecí Condoleezzy Riceovej. Počas deviatich dní navštevuje viacero krajín v Európe a na Blízkom Východe. Je to skvelá ukážka manažérskej efektivity cestovania, ale donedávnu Bushovu poradkyňu pre otázky národnej bezpečnosti núti podriaďovať obsah úzkemu časovému rámcu. Srší z nej netrpezlivosť a nevyslovená požiadavka v zmysle „dobre počúvajte, čo vám poviem, lebo dvakrát to opakovať nebudem“. A keďže dialóg má dvoch partnerov, tak jej hostitelia sú nútení vystupovať stručne a jasne, lebo hodinky cestovného harmonogramu neprepočuteľne tikajú. Nič proti stručnosti, ale nie všetko sa dá a má povedať v skratke, jednoodstavcových bodoch, v holých vetách a bez zaradenia vedľajších tém. Debatovať so zahraničnými partnermi môže Dr. Riceová telekonferenčne aj po návrate do Washingtonu, ale prvé dojmy, ktoré zanechala, poznačil stres. Prezident Bush prezentoval minulomesačné palestínske voľby ako triumf slobody a demokracie a rovnakými superlatívmi odmenil aj hlasovanie v rozvrátenom Iraku. Výkladnou skriňou demokracie sa podľa jeho oduševneného názoru nemá stať iba Irak, ale už aj Palestína. Blízky Východ tak má dostať nielen jeden živý príklad úspechu demokracie, ale hneď dva. A vibrácie slobody sa odtiaľ majú šíriť po najbližšom okolí. George W. Bush dokonca priamo ubezpečil Iráncov, že ak sa postavia za slobodu, Amerika pôjde po ich boku. A tým istým dychom varoval Sýriu, aby nepodporovala teror. Irán si to, pochopiteľne, vysvetľuje ako zasahovanie Ameriky do svojich vnútorných záležitostí a vyzývanie k odporu, ba až k povstaniu. Rozdráždený Teherán si potom rozhorčenie môže vyliať na zástupcoch EÚ, s ktorými vedie zdĺhavé rokovanie o výsostne citlivej záležitosti – o svojom jadrovom programe. George W. Bush chce uľahčovať autoritatívnym režimom prechod k demokracii. S takouto pomocou môžu podľa jeho slov rátať Egypt a Saudská Arábia. Oba tieto voči USA veľmi priateľské štáty však tvrdia, že sa demokratizujú. O asistenciu spoza Atlantiku nežiadajú, pretože je postavená na svižnom tempe a transparentných dôkazoch či medziúčtoch. Na Blízkom Východe sa však vývoj spoločnosti posúva pomalším tempom, pretože zlaďuje kontinuitu starovekej minulosti s dynamickou prítomnosťou a s nevyspytateľnou budúcnosťou. Tá sa vládcom krajín Blízkeho Východu črtá v iných farbách ako v tých, ktorými Bush vylíčil svoj prejav o stave Únie. Alfou a omegou americkej zahraničnej politiky je zabezpečovanie zdrojov energie. Šírenie demokracie a slobody je len akousi čerešničkou na torte. Zo zásob ropy a plynu na Blízkom Východe, v Strednej Ázii a všade inde vo svete potrebuje čoraz väčšou mierou odčerpávať Čína a India. USA nemajú veľa času na demokratizáciu Blízkeho Východu a integrovanie jeho ekonomík do Západom vedeného globálneho systému. Ak sa ho nepodarí sformovať a etablovať v najbližších rokoch, môže Bushom prebojúvaný model fungovania sveta nadobudnúť značne odlišnú podobu. Z tohto hľadiska pláva Slovensko v EÚ s USA na jednej lodi. Autor je analytik medzinárodných vzťahov

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984