Reklama
Reklama

Listy čitateľov

Bush, opice a cvičenie oromotoriky
Počet zobrazení: 718
Bush, opice a cvičenie oromotoriky Sťaby správny Záhorák chodievam pravidelne aspoň raz do týždňa z Bratislavy na víkendovú chalupu. Štandardne sa pritom zastavujem v Malackách v obchode, lebo tí dvaja kocúri a päť sliepok, ktoré ma tam čakajú, potrebujú mlieko, mačacie konzervy a podobne. Okrem toho sa tam rád zastavujem, lebo viem, že v samoške majú vždy skvelú ponuku novín a časopisov, ktoré v bežnom novinovom stánku skôr schovávajú pod pult alebo dokonca zatajujú. A tak si v Malackách občas brávam aj SLOVO – nie preto, že by som bol stotožnený s obsahom, skôr preto, aby som nečítal len papagájovanie také podobné tomu, čo sme čítavali kedysi, ale v opačnom garde. Jednoducho, som zástanca slobody slova v pravom zmysle slova. Kúpil som si aj tohtoročné tretie číslo s obrovskou fotografiou s množstvom rozličných pozícií tváre šimpanza a ešte jedného človeka, ktorého radšej nemenujem, aby sa zo mňa nestal nepriateľ demokracie… Sliepky som nakŕmil, mačky pohladil, našich na cintoríne navštívil, noviny prečítal. SLOVO sa nasledujúce dva-tri dni povaľovalo kdesi na okne. No a potom som zbadal manželku, ako zápasí s nožnicami a z prvej strany vystrihuje titulnú fotografiu: „Načo ti to bude? Ále, budem ju používať pri cvičení oromotoriky,“ odpovedala moja domáca logopédka. Na moju zvedavú otázku, čo to znamená, mi vysvetlila: „Ide o prípravné cvičenia pri nácviku pohybov rečových orgánov.“ A to zase znamená, že si dieťa pred samotným cieleným logopedickým nácvikom určitej hlásky (keď sa tá položí na papier, je z nej písmeno) musí rozhýbať jazyk, pery, líca… Je to vlastne hravá forma svičenia, aby dieťa nemalo pocit, že cvičí: „Ideme sa hrať na opicu, ktorá sa rada predvádza, aj my sa teraz budeme, ako tá opica…“ Pri písaní týchto riadkov som naraz pocítil za chrbátom jej pohľad: „Len aby ťa za to nezvareli… ja to chcem pred odoslaním ešte vidieť… nespomínaj ma tam“ Nuž, tak, sme odchovanci kulťáku „VYŠŠÍ PRINCÍP“ a neprekročíme svoj tieň… alebo, že by ho skôr neprekročili ONI?? n Toni Gúth, Bratislava Ľavica SLOVO potrebuje Možno, že rok 2005 bude na našej politickej scéne prelomový. Ľavicové osobnosti konečne pochopili, že vzájomná averzia, ješitnosť, obviňovanie sa len posilňujú pravicu. Na druhej strane treba obrúsiť ešte veľa hrán, aby si Smer – sociálna demokracia získala dôveru a naplnila očakávania už mimoriadne znechutených či apatických ľudí. Zjednotenie ľavice však nemôže byť cieľom, ale len prostriedkom na začatie budovania modernej sociálnej spoločnosti. Spoločnosti, ktorá bude garantovať sociálne istoty, práva a slušnú životnú úroveň, minimálne tak, ako je to v ostatných krajinách Európskej únie. Samozrejme, aj ja viem, že nič sa nemôže zmeniť zo dňa na deň a v mnohých reformách budeme musieť pokračovať, iné nás ešte len čakajú. Lenže reformy, ktorých jediným či hlavným výsledkom sú čoraz väčšie rozdiely medzi bohatými a chudobnými, ktoré menšine dávajú a väčšine berú, také reformy musia prestať. Väčšina občanov nie vlastnou vinou spadla na hranicu chudoby, do sociálnej a hmotnej núdze. Títo ľudia si už bez zásadnej zmeny vládnej politiky v ekonomickej a sociálnej oblasti nedokážu poradiť. No nie je to len moderná, silná a jednotná strana, ktorú treba na presadenie ľavicových cieľov. Chýbajú nám aj médiá, ktoré vytvoria priestor na rozumné ľavicové názory a ktoré nastavia skutočné zrkadlo pravicovej politike. Po roku 1989 sa o to, istý čas veľmi úspešne, usilovalo Nové Slovo. Škoda, že ľavicoví politici v rôznych stranách neurobili viac pre to, aby Nové slovo podporovali, aby napokon nezaniklo. Viem, že na noviny treba peniaze, ale tie nie sú jediným problémom. Rovnako veľkým azda boli prílišné ambície mať všetko pod kontrolou. SLOVO prešlo a prechádza zložitým obdobím, ako aj celá slovenská ľavica. Bolo by však veľkou chybou, keby práve teraz malo zaniknúť alebo keby malo mať existenčné problémy. Práve naopak, treba urobiť všetko pre to, aby si našlo cestu k čo najväčšiemu počtu čitateľov. Treba ho dostať do rúk aj obyčajných ľudí, ktorí sa živia vlastnou prácou, preto musí viac než doteraz písať o skutočnom živote na Slovensku, o skutočných problémoch drvivej väčšiny našich občanov. Len tak si Slovo nájde cestu k ľuďom a ľudia cestu k Slovu. Ľubomír Dzurák, Nováky
Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama
Reklama