Bez informatizácie spoločnosti to nepôjde
Po akých diaľniciach chceme ísť? Po informačných, alebo asfaltových? Naša republika má schválených veľa rôznych stratégií a plánov. Napríklad Stratégiu informatizácie spoločnosti, Národnú stratégiu trvalo udržateľného rozvoja či Národný rozvojový plán. Pripravuje sa chválenie ďalších dvoch – Stratégie rozvoja konkurencieschopnosti Slovenska do roku 2010, s podtitulom Lisabonská stratégia pre Slovensko, a Národnej stratégie pre širokopásmový prístup (National Broadband Strategy). Na nasledujúcich riadkoch prinášam pár poznámok k tomu nášmu „Lisabonu“, pretože jednou z jeho prioritných rozvojových oblastí je aj Informačná spoločnosť (IS). Oblasť, ktorá je v našej krajine zatiaľ na okraji záujmu politických elít. Táto priorita je rozhodne oprávnená. Vo väčšine porovnávaných kritérií z danej oblasti, či už ide o údaje EK alebo OECD, je Slovensko spravidla na poslednom alebo predposlednom mieste. Spomeniem napríklad pomer rozšírenia internetu a jeho cien v krajinách OECD (posledné miesto!) alebo úroveň rozšírenia vysokorýchlostného internetu podľa správy EK o elektronických komunikáciách (predposledné miesto!). Tiež stojí za povšimnutie, že v decembri 2003 sme podľa tejto ostatnej správy EK boli najmenej liberalizovaný telekomunikačný trh v EÚ, čo sa dalo vyčítať aj z grafov o cenách hovorov z pevných sietí (zväčša sme druhá najdrahšia krajina!). Najproblematickejšie je na Slovensku plnenie akčných plánov. Stratégia informatizácie spoločnosti má vo svojom Akčnom pláne celkove 56 úloh, z toho 38 malo byť splnených už v roku 2004. Bola však zrealizovaná iba 1! Keďže išlo o vybavenie všetkých škôl výpočtovou technikou, vďaka akcii Deutsche Telekom, ani táto úloha nebola splnená pričinením štátu. Problémové je aj budovanie eGovernmentu (on-line elektronických služieb verejnej správy). EK tieto služby delí na 20 základných typov, a to tak pre občanov, ako i podnikateľov, ale v SR zatiaľ nefunguje ani jedna! Myslím si, že medzi významné príčiny týchto nedostatkov patrí nezáujem politických elít, koaličných i opozičných, o problematiku informatizácie spoločnosti či eGovernmentu. To sa prejavuje aj tým, že nie sú jasné vládne kompetencie v oblasti IS. Potešiteľné je, že od novembra 2004 máme splnomocnenca vlády pre informatizáciu spoločnosti (Miroslav Kukučka), ale jeho kompetencie sú symbolické. Pritom vo vyspelých európskych štátoch majú túto oblasť v kompetencii priamo predsedovia vlád či ministri. Je určite správne, že vláda chce túto Lisabonskú stratégiu schváliť. Je dobre, že k nej minister financií otvoril verejnú diskusiu, že sa v januári konala konferencia MINERVA (napríklad k širokopásmovej stratégii nebolo nič, čo ešte prinesie problémy). Ak má byť akákoľvek stratégia úspešná, musí byť o nej verejnosť minimálne dobre informovaná. Najlepšie by bolo, aby s ňou bola stotožnená. Prioritná rozvojová oblasť Informačná spoločnosť má predpoklady stať sa dobrým východiskom pre ďalšie smerovanie našej slovenskej spoločnosti. Aj ona bola síce koncipovaná úzkym okruhom autorov, ale možno predpokladať, že po tejto odbornej diskusii bude ešte zdokonalená. Možno aj iným naformulovaním hlavných priorít rozvoja IS, keď okrem troch základných pilierov (infraštruktúra, služby + obsah, zručnosti) budú spomenuté aj tzv. horizontálne problémy, ktoré podľa niektorých odborníkov nie sú v tejto stratégii dostatočne rozpracované. Ide najmä o e-inklúziu a dôveru a bezpečnosť. Podľa každoročných výskumov verejnej mienky „Občania Slovenska a elektronické služby verejnej správy“, realizovaných PPP a ITAS, máme u nás veľké regionálne a sociálne rozdiely v možnostiach prístupu k internetu (čím ďalej na východ, tým je to horšie, samostatným problémom sú napríklad zdravotne postihnutí či nezamestnaní občania). Ďalšou oblasťou je nízka dôvera občanov k bezpečnosti elektronických služieb, pretože jednoznačne absentuje široká informovanosť. Do budúcnosti bude kľúčová väzba na Národný strategický referenčný rámec SR (NSRR SR) na roky 2007 – 2013. Podľa viacerých predstaviteľov ICT verejnosti by bolo vhodné, aby existoval samostatný sektorový operačný program Informačná spoločnosť. Základným východiskom pri jeho príprave môže byť práve táto Lisabonská stratégia pre Slovensko. Je však nutné v tomto roku spraviť kvalitnú štúdiu o potrebách informatizácie našej spoločnosti v horizonte nastávajúceho programovacieho obdobia EÚ, pretože takáto vízia zatiaľ u nás neexistuje. Následne musí potenciálny operačný program IS prejsť širokou odbornou diskusiou, aby nedopadol ako niektoré aktuálne operačné programy, napr. operačný program Základná infraštruktúra, kde v oblasti IS podľa všetkého neboli priority a opatrenia nastavené optimálne. Autor je riaditeľom občianskeho združenia Partnerstvá pre prosperitu a členom Rady vlády pre informatiku
