LESZEK MOŻDŻER: piano

Zvonenie telefónu. Tichý, kovovo znejúci hlas v ňom bezprostredne vyzýva Poliaka Leszka Możdżera k okamžitému nahrávaniu sólového albumu. Všetko je vraj pripravené. V Holandsku. Możdżer sa odhodláva a už o niekoľko dní prechádza bránami stredovekého kláštorného komplexu v blízkosti Rotterdamu.
Počet zobrazení: 1118
15_motycka1-m.jpg

Zvonenie telefónu. Tichý, kovovo znejúci hlas v ňom bezprostredne vyzýva Poliaka Leszka Możdżera k okamžitému nahrávaniu sólového albumu. Všetko je vraj pripravené. V Holandsku. Możdżer sa odhodláva a už o niekoľko dní prechádza bránami stredovekého kláštorného komplexu v blízkosti Rotterdamu. Namiesto oltára sa v kaplnke vyníma lesknúci Steinway. Zložitý proces preparácie je zásahom do vnútornej podstaty kráľovského nástroja. Ceruzky a gumy privezené z domoviny sa stávajú súčasťou novej zvukovosti. Špeciálne umiestnenie mikrofónov nevyše umožňuje centrálne prúdenie karmickej energie... Tridsaťtriročný Możdżer patrí k najvýraznejším zjavom poľskej hudobnej (a zďaleka nielen jazzovej) scény posledného desaťročia. Klavír objavil vo svojich piatich rokoch a ešte pred absolutóriom Hudobnej akadémie v Gdaňsku zozbieral rozličné ocenenia na domácich a medzinárodných súťažiach. O jazz sa začal zaujímať relatívne neskoro. Začínal v skupine klarinetistu Emila Kowalského, následne v roku 1991 sa stal protagonistom jedného z najúspešnejších poľských zoskupení Miłość, ako aj kvarteta Zbigniewa Namysłowského. Doteraz sa objavil na štyroch desiatkach albumov, viaceré vyšli pod jeho menom: sólové transformácie Chopin – Impressions, Solo in Ukraine, duo s kontrabasistom Davidom Friesenom (Facing the Wind), alebo so saxofonistom Adamom Pierończykom (Live in Sofia). S gitaristom Patom Methenym participoval aj na projektoch osobitej speváckej divy Anny Marie Jopekovej. Úspech viazaný k jeho osobe potvrdzovali aj ankety, rebríčky domáceho magazínu Jazz Forum, kde bol Możdżer v rokoch 1993 a 1994 vyhlásený za najsľubnejšieho hudobníka, následne v rokoch 1995 a 1996 za muzikanta roka a sedemkrát po sebe od roku 1993 do 1999 za najlepšieho jazzového klavíristu. „Považujem ho za jeden z najväčších talentov poľského jazzu posledných rokov, osobne si však myslím, že Leszek je najlepším poľským klavíristom vôbec.“ (Zbigniew Preisner) Spolupráca so skladateľom Zbygniewom Preisnerom sa zrodila prostredníctvom francúzskeho režiséra Louisa Malleho – tvorcu psychologickej filmovej drámy Výťah na popravisko s podmanivou hudbou Milesa Davisa. Preisner ponúkol režisérovi „poľského Davisa“ – trúbkara Tomasza Stańka, ktorý prijal odoporúčania na Możdżera. Pre toho bol film Damage nielen prvým kontaktom s Preisnerom a Stańkom, ale taktiež debutom v nahrávacom štúdiu. Ich posledným spoločným projektom bol film Aberdeen Hansa Pettera Molanda s expresívnym vokálom severanky Stiny Nordenstam. Rovnako zaujímavé sú pre Możdżera aktivity na pôde kamenných divadiel: Hudobné divadlo v Gdyni uviedlo jeho parafrázu Hair – love, rock musical, ale aj postmodernú trans-operu Sen noci svätojánskej. Tango with Lady M. bolo inscenované v Poľskom divadle tanca v Poznańi. Udalosťou Hudobného divadla vo Wroclawi bude aprílová premiéra predstavenia Skat operujúceho (ako inak) s vokálnou technikou scatu. „Chcel by som na klavíri zahrať akord, ktorý som nikdy predtým nepočul. Pokiaľ by som zahral sled takýchto akordov, bol by som najšťastnejším človekom v tomto vymedzenom priestore. Rozochvieť ma dokáže nádherná, akoby pozastavená melódia... Jednej ruke prajem jednoduchosť, aby hrala niečo, čo by sa zdalo priezračným a druhá – tá by mala znieť úplne odlišne. Nech rozbíja tento namáhavý tonálny poriadok, nedotknuté harmonické trojzvuky a v podstate umelé delenie oktávy na dvanásť poltónov. Tie prestavujú len dvanásť zvukov. Len dvanásť...“ Aktuálny projekt Piano čakal na vydanie dlhých sedem rokov. Teraz ho predkladá nezávislý poľský label ARMS record špecializujúci sa na maximalizmus vo vernosti reprodukovaného zvuku. Založili ho dvaja audiofilskí nadšenci a preto sa nemožno diviť, že každý z titulov prechádza prísnym testom na viacerých hi-fi systémoch. Możdżerov album v rámci filozofie vydavateľstva postráda akékoľvek filtračné či korekčné zásahy. Otvára ho široká lyrická téma Zdrowy Kołłątaj kontrabasistu Tymona Tymańského – Możdżerovho kolegu z kapely Miłość. Vzhľadom k nasledujúcemu pôsobí spevné intro uhladeným kontrastom a introdukcia samotného deja sa presúva k prvému vrcholu albumu – nápevu Sanctus z 12. storočia. V momente stíšenia úvodnej (a poslucháča mätúcej) sekvencia sa vynára preparovaný klavír a odrazu sa nachádzame v zdanlivom imaginatívnom univerze. Tajomno je násobené drásavou, akoby cimbalovou zvukovosťou, paralelne sa vynárajúce melodické línie prechádzajú postupnými moduláciami. Téma Sanctusu je spočiatku len metaforou prítomnou v náznakoch, prvýkrát sa objavuje až v polovici tretej minúty. Presvetľuje ju zvonivosť preparujúcich predmetov, jednotlivé frázy sú akoby posplietané z krehkých zvončekov. Zvukové možnosti Możdżerovho klavíra prevyšujú čokoľvek doteraz počuté. Potvrdzuje to nasledujúca autorská téma Exploris, ktorá po úvodnej imitácii pohybu kladie väčší dôraz na jeho prieskum. Prevláda v nej statickosť a náznakovosť, neskôr ostinátna hybnosť jednoduchej dvojtónovej figúry. Paralela imitácie pohybu sa vynára aj v opozitnej Exploritis. Plynutie času (v prípade Exploris takmer deväť minút) vníma Możdżer a jeho poslucháč dosť relatívne. Nasledujúca Kamilla prechádza exotizmami, atématická No Message cituje v závere Stingovu Message in the Bottle. Zdá sa, že väčšina z autorsky predkladaných tém by interpretáciou iného klavíristu stratila svoju podstatu. Tlmením strún zahmlené akordické strapce Davisovej So What spoznávame podľa posunov modálnych štruktúr. Po chvíli zaznieva téma zreteľne a verná svojmu názvu smeruje k nezodpovedanej otázke. Zaujímavý a netradičný náhľad na bluesovú (re)formu ponúka Let´s Do It Tomorrow. Jediným štandardom je rozkúskovaná ústredná melódia z rovnomenného filmu On Green Dolphin Street pôvodom poľského evergreenového skladateľa a dirigenta Bronislawa Kapera. Poľský duch nás ovanie aj pri citlivej finálnej štylizácii tradicionálu Christus Vincit súvisiaceho s osobou najvyššieho rímskeho biskupa. Możdżer nezapiera duchovnosť poľského národa a v bázni predkladá vyznanie – rad priamočiarych variácií ústiacich do samotnej témy v tej najčistejšej podobe. Zdanlivo obyčajný záver neobyčajného stretnutia s mystériom hudby a ticha. Autor je hudobný publicista

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984