Le Monde kritizuje Slovensko za reformy
Francúzsky denník Le Monde pred časom zverejnil článok, v ktorom kritizoval dosahy „reforiem“ na rómske obyvateľstvo. Napísal, že nielen im, ale vo všeobecnosti znevýhodneným vrstvám na Slovensku hrozí „humanitná katastrofa“. Článok vyvracia tvrdenia, že v zahraničí nás za „reformy“ všade chvália. Autor reportáže ju pritom nepísal „od zeleného stola“. Sám navštívil viaceré miesta na severovýchodnom Slovensku. Ide o oblasti, kde žijú Rómovia v najhorších podmienkach. Pre Slovo to potvrdil aj sociológ Michal Vašečka, ktorý sa tejto problematike venuje už niekoľko rokov. Iba prednedávnom skončil prácu na najrozsiahlejšom výskume o životných podmienkach Rómov, aký sa u nás doteraz uskutočnil. Le Monde v tejto súvislosti citoval inú sociologičku, Ivetu Radičovú, podľa ktorej sú desiatky lokalít, kde žijú Rómovia, „na hranici civilizačných kritérií“. Katastrofálne následky Medzinárodná organizácia pre migráciu varuje, že na Slovensku narastá podvýživa detí a zhoršuje sa aj ich celkový zdravotný stav. Ide špeciálne o skupiny, ktoré žijú vo veľkej chudobe, často pod oficiálne stanoveným životným minimom. „Zima sa začala tento rok veľmi skoro, poznamenáva Jožko Čina (z rómskej osady pri Stropkove), zatiaľ čo rúbe suchý strom, ktorý deň predtým priniesol aj so svojimi deťmi. Víkend využíva na to, aby pripravil drevo, a občas pritom pozrie na deti, ktoré hrajú futbal na blatistej pôde. Čina sa obáva drsnej zimy. Deťom, ktoré za posledný rok príliš vyrástli, nemôžme kúpiť teplé topánky ani vetrovky, vzdychne si pán Čina, ktorý od začatia reformy slovenského sociálneho systému ledva platí za vodu, elektrinu a jedlo.“ Skúsenosti, ktoré opisuje Le Monde, potvrdil pre Slovo aj šéf Rómskeho komunitného centra v Lipanoch Marko Urdzik. Časť Rómov sa nemôže dostať z chudoby jednoducho preto, lebo nemá šancu si slušne zarobiť. „Chýba im vzdelanie, respektíve dostatočná kvalifikácia. O to, čo ovládajú, je mizerný záujem. U dospelých to má katastrofálne následky, lebo tí si už kvalifikáciu nedokážu zvýšiť.“ M. Urdzik vie, o čom hovorí, lebo na rozdiel od vládnych činiteľov denne pracuje v teréne. Nie je to pritom nadšenec bez odbornosti, v minulosti viedol obvodný úrad práce. Podľa Le Monde slovenské ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny nesúhlasí s tvrdením, že „sa životné podmienky Rómov po reforme sociálneho systému radikálne zmenili“. Hovorca Martin Danko pre denník povedal, že „naopak, toto núti Rómov, aby boli viac aktívni a osvojili si nový postoj k sociálnym príspevkom“. M. Urdzik pre francúzsky denník uznal, že „nebolo možné, aby nezamestnaní poberajúci životné minimum disponovali väčšími prostriedkami ako väčšina zarábajúcich“. Rómov však na zmenu nikto nepripravil a oni nie sú schopní zo dňa na deň vykryť stratu z iných zdrojov. „U nás práca nie je ani pre ľudí s vyššou kvalifikáciou.“ Deti sú nútené jesť trávu „Pán Čina je bez práce už niekoľko rokov tak ako 95 % Rómov v Stropkove, a preto ťažko znášal rapídne zníženie rodinných prídavkov,“ píše Le Monde. „Oproti predchádzajúcim 12 000 korunám poberal odrazu, zo dňa na deň, len 5 000 korún. Počas týždňa som každé ráno pracoval dve hodiny v technických mestských službách, aby som dostal ešte aspoň 1 500 korún navyše, vysvetľuje.“ Aktivačný poplatok naozaj núti nezamestnaných robiť aspoň niečo, pomáha im úplne nezabudnúť pracovné návyky, nie je však riešením pre dlhodobo nezamestnaných. „Tí ľudia veľmi dobre vedia, že nerobia normálnu prácu, že je to len niečo umelé, čo by sa inak nerobilo,“ hovorí Marko Urdzik. Podľa neho nezamestnaných odrádza aj skutočnosť, že aktivačný príplatok je zase len sociálna dávka a súčet všetkých dávok na rodinu je obmedzený. Takže tí, ktorý strop dosiahnu už inými dávkami, aktivačný príplatok vôbec nedostanú, ani keby pracovali denne. Každý ho dostáva v rozdielnej výške, hoci prácu by mali odvádzať tú istú. „Chápem obmedzenie celkovej výšky sociálnych dávok, ale aktivačný príplatok by sa tak brať nemal. To je ako keď obmedzíte výšku mzdy bez ohľadu na vykonanú prácu. Je to veľmi demotivujúce,“ hnevá sa M. Urdzik. Le Monde Slovensko vôbec nešetrí a aj v ďalšej časti reportáže opisuje otrasnú chudobu bez servítky. Píše o deťoch, „ktoré boli nútené jesť len trávu“, alebo prípadoch, „keď muž predal svoju ženu pasákovi (na prostitúciu), aby mohol platiť dlhy úžerníkovi. Úžerníctvo je ďalšia pohroma, ktorá zúri v rómskych spoločenstvách, kde sa mnohé rodiny nedostatkom vzdelania a donútené hladom uchýlia k pôžičkám astronomických výšok.“ Tieto problémy denníku potvrdila aj vládna splnomocnenkyňa Klára Orgovánová. Liberálne reformy = bieda Francúzske noviny v jednej vete píšu aj o úsilí vlády „riešiť pokles príjmov desiatok tisíc rodín“. Spomínajú iniciatívy (školské potreby pre chudobné deti, obedy za korunu, 50 lekárov, ktorí majú od januára fungovať „priamo v postihnutých oblastiach“), o ktorých však v dotknutých regiónoch nikto nič nevie. Komunitné centrá v Stropkove alebo v Lipanoch fungujú iba vďaka cirkevnej charite a miestnej samospráve, poprípade súkromným grantom. „Robíme najmä s deťmi. Od troch do šiestich rokov sa venujeme predškolskej príprave, okolo 67 detí máme v nultom ročníku základnej školy,“ vysvetľuje Marko Urdzik. „Pre deti do 15 rokov potom organizujeme najmä voľnočasové aktivity, aby aj po vyučovaní robili niečo zmysluplné.“ M. Urdzik vidí perspektívu práve v starostlivosti o deti, považuje ju za najdôležitejšiu. Predsa len sa však venujú aj dospelým. „Pre mužov máme remeselnú dielňu, aby si aspoň sami niečo urobili, opravili. Tunajšia firma Odeva nám pre ženy poskytla šijacie stroje a na krosnách vyrábajú výrobky, ktoré však predávame len ťažko.“ V centre učia ženy variť primerane príjmom, môžu tam prať a majú aj sprchy. Práve nedostatočná infraštruktúra je podľa Michala Vašečku z Inštitútu pre verejné otázky veľkým problémom. „Veľa sa síce hovorí o neplatičoch, ale mnohí Rómovia nemajú vodovod, kanalizáciu či energie.“ Podľa výskumu je najhoršia situácia s kanalizáciou, nemá ju vyše 80 percent rómskych osídlení. „Možnosť napojenia sa na plyn a verejný vodovod je tiež pomerne nízka – plyn je nedostupný v 59 % osídlení a vodovod v 37 % osídlení.“ Celkovo u nás žije asi 320tisíc Rómov. „Výskum pritom obsiahol všetkých, ktorých za Rómov označuje väčšinové obyvateľstvo, nielen tých, ktorí sa tak označujú sami,“ podčiarkuje M. Vašečka objektívnosť získaných údajov. Najhoršia situácia je v Košickom a Prešovskom kraji. „Liberálne reformy vrhajú Rómov do biedy,“ konštatuje Le Monde.
