Parížsky klub podáva ruku

Po úvodnej fáze medzinárodnej humanitárnej pomoci postihnutým krajinám juhovýchodnej Ázie zameranej na záchranu holých životov obetí tsunami sústreďuje Parížsky klub veriteľských krajín pozornosť na uľahčenie obnovy zničených pobrežných regiónov.
Počet zobrazení: 1076

Po úvodnej fáze medzinárodnej humanitárnej pomoci postihnutým krajinám juhovýchodnej Ázie zameranej na záchranu holých životov obetí tsunami sústreďuje Parížsky klub veriteľských krajín pozornosť na uľahčenie obnovy zničených pobrežných regiónov. Riešenie, s ktorým prišlo 19 členov tohto neformálneho združenia, bolo jednoduché. Živlami zdevastované krajiny budú v najbližšom čase potrebovať každý dolár na prekonávanie následkov prírodnej pohromy a ak sa im odľahčí pri splácaní zahraničných dlhov, ušetrené prostriedky využijú na naliehavejšie výdavky. Ich výška dosiahne miliardy dolárov a prevažná väčšina zasiahnutých štátov nemá dostatočné devízové rezervy na zvládnutie mimoriadnych výdavkov. Výnimku tvorí azda iba Thajsko a boli to práve jeho predstavitelia, ktorí nereflektujú na ponuku Parížskeho klubu. Klub bohatej „devätnástky“ združuje vyspelé západné štáty, ale aj krajinu, ktorá sa k prosperite ešte iba prediera – Rusko. Je to dedičský štát Sovietskeho zväzu, ktorý prebral sovietske aktíva i pasíva. Spravuje tak dlhy, ktoré mali voči sovietskej Moskve mnohé rozvojové krajiny. V náplni pôsobenia Parížskeho klubu ide o vzťah veriteľských a dlžníckych krajín. Vzťahy k súkromným veriteľom sú zastrešené iným fórom – Londýnskym klubom veriteľských bánk. Na prvý pohľad je Parížsky klub menej dravý a vybavený zmyslom pre sociálne cítenie, pretože zoskupuje na oboch stranách rovnice „dal a má dať“ štáty. Skutočnosť je iná, pretože vo svetle veľkých financií sa sociálne ohľady stávajú len premennými veličinami vkladanými do kalkulácii nákladov a rizík. Prílišná mäkkosť štátnych i súkromných bankárov škodí optimálnemu pohybu finančných tokov. Nemenej kontraproduktívna je zatvrdnutá nekompromisnosť. Nemalo by preto prekvapiť, že napriek tlakom vnútri členských štátov Parížskeho klubu na čiastočné odpustenie dlhov postihnutým juhoázijským krajinám sa nakoniec veriteľské krajiny rozhodli pre chladnokrvnejšiu alternatívu. Namiesto odpustenia ponúkli zmrazenie splácania – i to iba na rok. Ak sa nám na pery vkrádajú odsudzujúce slová, ako neľudskosť, bezohľadnosť, hyenizmus, koristníctvo z nešťastia obetí atď., mali by sme zvážiť širší kontext celej problematiky. Parížsky klub nebol po prvý raz postavený pred úlohu uľahčiť dlžníckym štátom nachádzajúcim sa v mimoriadnej núdzi. Živelné pohromy postihujú rozvojové krajiny často. V monzúnovej oblasti ležiaci Bangladéš napríklad každý rok. Veriteľom sa hromadia skúsenosti s rozličnými modelmi zmierňovania dlhovej služby. Máloktorý rozvojový štát, ktorému odpustili časť splátok, systematicky využíval neminuté prostriedky pre blaho národného hospodárstva a svojho biedneho obyvateľstva. Ako to už býva, najchudobnejšie rozvojové krajiny mávajú nedemokratické režimy a figurujú na spodných priečkach rebríčka miery korupcie vo svete. Najväčšími nepriateľmi ich občanov bývajú nezriedka ich vlastné vládnuce elity, ktoré tunelujú voľné finančné položky do zahraničia. V lepšom prípade ich vkladajú do podnikateľských činností obohacujúcich vlastné vrecká, resp. kontá svojich rodinných klanov. Juhovýchodná Ázia je však región, ktorý má vyššiu ekonomickú dynamiku ako povedzme subsaharská Afrika, kam sa svetoví investori príliš nehrnú. Jedným z tzv. malých tigrov je Thajsko a hospodársky nadpriemerne rastie aj Indonézia, Srí Lanka a India. Ani miliardové škody na pobrežiach týchto krajín nezastavia ich prudké makroekonomické napredovanie. Tragické následky deštruktívnych vĺn tsunami sa prejavia hlavne na živote asi piatich miliónov obyvateľov, ktorí prišli o strechy nad hlavou. Pri absencii sociálnej záchrannej siete, akú pozná vyspelý Západ, to znamená tragédiu miliónov jednotlivcov v mori jednej a pol miliardy celkového počtu obyvateľov postihnutého regiónu. Preto je dôležité mať na zreteli celkový kontext rozvoja a všetky cesty, ktorými sa uberá. Čo najviac poslúži tej-ktorej krajine a jej obyvateľstvu? Ako zorganizovať presiaknutie pomoci až na úroveň zbedačených jednotlivcov? Univerzálny recept neexistuje a všetky bežné úvahy sa pohybujú v dimenziách štátnych celkov, prípadne regiónov, ale nie jednotlivcov. Vyspelé štáty sa snažia motivovať rozvojové krajiny na postavenie sa na vlastné nohy a vymanenie sa zo závislosti od almužien zvonku. V prípade juhovýchodnej Ázie má Parížsky klub do činenia s krajinami, ktoré sa vydali touto cestou. Je rok moratória na splácanie dlhov príliš krátkym obdobím? Pre turistický priemysel zameraný na západných dovolenkárov postačuje aj rok na opravy poškodených a postavenie nových hotelových komplexov i miestnej infraštruktúry. Navyše do obnovy vstupujú súkromní zahraniční investori a k dispozícií sú pôžičky od súkromných bánk. Úverové možnosti a podmienky sa riadia do značnej miery ratingom (spoľahlivosťou v splácaní) na medzinárodnom finančnom trhu. To je dôvod, prečo Thajsko neprejavilo záujem o jednoročné zmrazenie svojich dlhov v Parížskom klube. Zhoršilo by mu to rating pri čerpaní pôžičiek pre jeho vlastné rozvojové programy. Autor je analytik medzinárodných vzťahov

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984