Ceny za bezohľadnosť

Zem nemá vládu. Určite však má svoju oligarchiu a tá sa zíde 26. januára v Davose na Svetovom ekonomickom fóre.
Počet zobrazení: 1018
8-m.jpg

Zem nemá vládu. Určite však má svoju oligarchiu a tá sa zíde 26. januára v Davose na Svetovom ekonomickom fóre. Okrem politikov tam budú aj zástupcovia veľkých nadnárodných firiem (ktorých ročný obrat je väčší ako HDP stredne veľkých krajín). Štyria z nich dostanú netradičnú cenu – „Občianske oko“ – cenu pre nadnárodnú korporáciu, ktorá v uplynulom roku prejavila obzvlášť veľkú ľahostajnosť voči ľudským právam, právam zamestnancov, životnému prostrediu či povinnosti platiť dane. Cenu udeľujú švajčiarski Priatelia Zeme a združenie Bernská deklarácia. Nominovaných je viac ako dvadsať spoločností, návrhy na ne predkladali minulú jeseň mimovládne organizácie z celého sveta. Podľa Matthiasa Herfeldta z Bernskej deklarácie, citovaného v tlačovom vyhlásení Priateľov Zeme, chcú cenami „členom ekonomického fóra, ale aj iným veľkým korporáciám pripomenúť, čo od nich verejnosť očakáva. Rešpektovanie ľudských práv a daňových povinností“. Rozvoj komunikačných možností, a hlavne internetu, nepriniesol nadnárodným korporáciám len výhody v podobe podpory mobility kapitálu – zrazu sa totiž mohli informácie o nezodpovednom správaní sa firmy v nejakej krajine rýchlo šíriť a ovplyvniť jej zisky z predaja na druhom konci sveta. Firmy, ako Nike alebo Adidas, sa tak dostali pod veľký tlak spotrebiteľov v západnej Európe a Severnej Amerike pre zlé pracovné podmienky v prevádzkach ich subdodávateľov v juhovýchodnej Ázii alebo Strednej Amerike. Séria úspešných kampaní prebehla začiatkom 90. rokov napríklad na univerzitách v USA, kde študenti prinútili vedenie univerzít nenakupovať od firiem, ktoré sa nesprávajú sociálne ani environmentálne zodpovedne. Argumenty boli jasné – firmy sa nemôžu tváriť, že nie sú súčasťou spoločnosti, v ktorej pôsobia, že jediné, čím sa majú riadiť, je zisk a záujmy akcionárov. Pretože ich konanie nutne ovplyvňuje sociálnu sféru (výškou platov, pracovnými podmienkami, ako je dĺžka pracovného času, odborovými právami a pod.) i životné prostredie (intenzitou jeho znečisťovania), musia zaň prebrať zodpovednosť. Tú však nenapĺňajú len platením daní – aj občania platia dane, zároveň sa však musia správať podľa pravidiel, ktorých účelom je znižovať spoločensky škodlivé aktivity. Firmy a ich PR agentúry museli reagovať, pretože v niektorých prípadoch kampane výrazne ovplyvňovali ich zisky. Investovali do reklamných kampaní (spomeňte si na „zelené“ televízne reklamy firmy Shell, v ktorých dominuje obraz čistej vody) a niektorých verejnoprospešných projektov (samozrejme viac v krajinách, kde sa koncentrujú ich spotrebitelia, nie tam, kde vyrábajú). Ďalší krok bol ešte priehľadnejší – keď prišli mimovládne organizácie s požiadavkou na zavedenie formálnych pravidiel, ktoré by nútili firmy dodržiavať základný štandard ľudských, sociálnych či environmentálnych práv bez ohľadu na to, či podnikajú v Británii alebo Leshote, ich predstavitelia začali tvrdiť, že by šlo o „netrhový nástroj“. Namiesto toho navrhujú „dobrovoľné kódexy správania sa“. Hoci boli tieto veľké nadnárodné spoločnosti vo svojom tlaku zatiaľ úspešné – žiadne všeobecne záväzné pravidlá vytvorené neboli –, svoje návrhy spochybňujú vlastnými činmi. Aj tie, ktoré dobrovoľne prijali niektoré záväzky, sa ich neskôr v tichosti vzdali alebo ich nerešpektujú. Človek občan zatiaľ prehráva, šancu má možno človek spotrebiteľ. Nominovaní na Ceny za bezohľadnosť: Ľudské práva: Bayer – za predaj vysoko toxických pesticídov, tolerovanie detskej práce u subdodávateľov a nelegálne cenové dohody. Bechtel – v roku 2000 sprivatizovala vodovody v bolívijskom meste Cochabamba, po prudkom zvýšení cien vody a následných verejných nepokojoch vláda kontrakt zrušila, teraz od nej firma žiada 25 miliónov dolárov. Boehringer Ingelheim – za produkciu neúčinných a nebezpečných liekov, propagovaných neetickými metódami. Cement Roadstone Holdings – za podporu (prostredníctvom investície v izraelskej skupine Mashav) budovaniu ilegálneho Bezpečnostného múru ohraničujúceho Západný breh. Dow Chemicals – za neochotu prevziať zodpovednosť za chemickú katastrofu v Bhopále (India), na ktorej následky zomrelo 20 000 ľudí, a odškodniť obete. Nestlé – za agresívne propagovanie detskej výživy v prášku ako alternatívy dojčenia, čo spôsobuje zlý vývoj a smrť dojčiat. Za nerešpektovanie práv pracujúcich v niekoľkých rozvojových krajinách. Syngenta – za výrobu pesticídu, ktorého používanie v rozvojových krajinách vedie k poškodeniam zdravia i úmrtiam. Toronto Ventures Incorporated – za stavbu baní vo filipínskom regióne Siocon, pri ktorej sú porušované ľudské práva pôvodných obyvateľov, pracovné práva a poškodzované životné prostredie. Total and Unocal – ako najväčší zahraniční investori v Barme podporujú represívny vojenský režim a tolerujú porušovanie ľudských práv v ich tamojších prevádzkach. Životné prostredie Conservations International – za získavanie pozemkov v ekologicky citlivých regiónoch, no nie preto, aby ich chránila, ale aby nadnárodným firmám poskytla prístup k ich prírodným zdrojom prostredníctvom „bioprieskumu“. Danzer – za podkopávanie udržateľnej kultivácie lesov v Afrike a podplácanie úradníkov, kontakty s pašerákmi zbraní a pravdepodobne aj falšovanie dokladov. Monsanto – za vývoj geneticky modifikovaných semien, ktoré ničia životné prostredie a spôsobujú ekonomické problémy farmárom. Mitteldeutsche Braunkohlgesellschaft – za plán zničiť stredovekú dedinu Heuersdorf (Sasko) vrátane niekoľkých historických budov, aby mohla ťažiť zo zásob hnedého uhlia pod ňou. RD Corporation – za znečisťovanie mora, ničenie koralových útesov a zlé bezpečnostné a pracovné podmienky v jednej z firiem korporácie, RD Tuna, operujúcej v provincii Ma-dang (Papua Nová Guinea) Royal Dutch/Shell Group – za sociálne i environmentálne nezodpovednú ťažbu ropy a zemného plynu v delte Nigeru (už od roku 1956) a vzdanie sa vlastného záväzku neťažiť plyn v regióne do roku 2008. Sung HungKai Properties and New World Development – za plán zbúrať nedokončené sociálne byty a postaviť na ich mieste luxusnú štvrť na hongkonskom polostrove Hunghom. Pracovné práva BP – za porušovanie pracovných a ľudských práv pri konštrukcii ropovodu Baku–Tbilisi–Ceyhan. Stallion Garments – za neplatenie dohodnutých minimálnych platov a prepustenie odborárov organizujúcich následné protesty. Tchibo – za tolerovanie hrozných pracovných podmienok v textilných prevádzkach, čím firma porušuje vlastný „Kódex správania sa“ (samozrejme, nekontrolovaný nezávislým výborom). Wal-Mart – za neochotu prebrať zodpovednosť za zlé pracovné podmienky v dodávateľských firmách v Leshote, Keni a Thajsku. Dane KPMG International – za vývoj modelov minimalizujúcich dane platené klientmi tejto účtovnej a konzultačnej nadnárodnej spoločnosti. Vodafone – za pokus vyhnúť sa plateniu časti daní amortizáciou 50 miliárd dolárov, ktoré Vodafone zaplatil za prebratie nemeckej firmy Mannesmann, pričom existuje podozrenie z niekoľkonásobnej manipulácie akcií spoločnosti Mannesmann. Volcafé – za využívanie virtuálnej firmy na ostrove Jersey (jeden z daňových rajov) na vyhýbanie sa plateniu daní. Spracované na základe informácií na stránke kampane „Public Eye on Davos 2005“ www.evb.ch/nominations.htm

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984