Verejné obstarávanie je stále netransparentné

Verejné obstarávanie má zabezpečiť, že peniaze daňových poplatníkov sa budú vynakladať čo najhospodárnejšie. Obstarávatelia, ktorí využívajú verejné financie, sú povinní uplatňovať princípy transparentnosti, nediskriminácie a hospodárnosti.
Počet zobrazení: 902

Verejné obstarávanie má zabezpečiť, že peniaze daňových poplatníkov sa budú vynakladať čo najhospodárnejšie. Obstarávatelia, ktorí využívajú verejné financie, sú povinní uplatňovať princípy transparentnosti, nediskriminácie a hospodárnosti. Lenže iba za jediný rok minuli štátni zamestnanci neuveriteľných 30 miliárd korún spôsobom, ktorý všetky spomenuté princípy popiera. Povinnosť dodržiavať zákon o verejnom obstarávaní majú napríklad vláda, ministerstvá, miestne orgány štátnej správy, samosprávne kraje, obce a mestá, ale aj podniky s majetkovou účasťou štátu a prirodzené monopoly. Jedna z metód verejného obstarávania, ktorou sa v tomto štáte míňajú každý rok desiatky miliárd, je tzv. „rokovacie konanie bez zverejnenia“. Ide o metódu, ktorá nie je ani transparentná, ani hospodárna, ani férová a vytvára priestor na korupciu a klientelizmus pri narábaní s peniazmi daňových poplatníkov. Korupcia z verejných peňazí Verejné obstarávanie sa pritom vníma ako proces, ktorým by sa malo dosiahnuť najlepšie využitie verejných financií a spravodlivý prístup podnikateľov k verejným zákazkám. Všade vo svete vytvára správa verejných financií riziko zneužívania osobného vplyvu pri prerozdeľovaní peňazí daňových poplatníkov, a vytvára tak aj veľmi široký korupčný priestor. Aj na Slovensku je to tak. Podľa prieskumu agentúry FOCUS si 73 % našich podnikateľov myslí, že v procese verejného obstarávania sa uplatňuje korupcia. Kde je korupcia, tam nemožno dosiahnuť úspory verejných financií. Ten, kto poskytuje úplatok, vykrýva ho z umelo navýšenej ceny, ktorú obstarávateľ zaplatí. Najväčšie podozrenia z korupcie vzbudzujú na Slovensku priame zákazky. Aby sa obstarávatelia na Slovensku vyhli verejnej súťaži a mohli poskytnúť priamu zákazku, používajú rôzne dôvody a využívajú vágne ustanovenia zákona. Ich úmysel zostáva skrytý. Isté však je, že len transparentná verejná súťaž dokáže usporiť výdavky verejných financií. Problém – priame zákazky Pre korupciu je ideálna práve metóda rokovacieho konania bez zverejnenia (RKBZ). Korupcia sa uplatňuje medzi najmenej dvoma subjektmi. RKBZ dáva záruku, že verejnú zákazku dostane od obstarávateľa „vyvolený“ záujemca, lebo obstarávateľ zadá zákazku vopred vybratému dodávateľovi. Ide o neštandardnú metódu určenú skôr pre výnimočné a krízové situácie. V takýchto prípadoch je však vylúčená „neviditeľná ruka trhu“ a konkurencia v podobe iných záujemcov (firiem), ktorí súťažia o tú istú zákazku. Z neštandardnej a výnimočné metódy sa však počas pôsobenia súčasnej pravicovej vlády stalo pravidlo. Až 45 % verejných obstarávaní za rok 2003 sa uskutočnilo bez verejnej súťaže! Ten, kto bez súťaže dostane priamu zákazku, vie, že cenu určuje sám. Pri rokovacom konaní bez zverejnenia nie je nikto, kto by nastavil zrkadlo tomu, či je navrhnutá cena primeraná. Neexistuje žiadna súťaž, neexistuje žiadne porovnanie cien a žiaden tlak na ich zníženie. Navyše, úprimne si povedzme, že v mnohých prípadoch máme indície smerujúce k presvedčeniu, že čím vyššia je realizačná cena, tým je to výhodnejšie aj ľuďom na čele úradov alebo úradníkom vykonávajúcim verejné obstarávanie. Domyslieť si prečo nie je problém. Naopak, každý, kto vie, že nie je v súťaži len sám, musí podstatne zodpovednejšie vykalkulovať cenu, za ktorú chce svoj tovar či službu štátu predať. Vie, že sú tu iní, ktorí budú tlačiť svoju cenovú ponuku nižšie, len aby zákazku dostali oni. Vo verejnej súťaži je vďaka konkurencii tlak na zníženie ceny a na reálnu úsporu výdavkov obstarávateľa evidentný. Istota pre kamarátov Pridelenie priamej zákazky „poskytuje“ najväčšiu istotu, že peniaze skončia vo „vyvolenom“ vrecku. Verejná súťaž by totiž mohla odhaliť mnohé nedostatky „víťaznej“ ponuky a dať priestor lepším a lacnejším riešeniam. Obstarávatelia, ktorí chcú bez komplikácií dohodiť výhodný obchod, preto využívajú nedokonalý zákon o verejnom obstarávaní. Do verejnej súťaže by sa mohli prihlásiť aj iní. Ak by ich nevybrali, mohli by uplatniť námietky. Nič také však nehrozí, ak sa zákazka udelí tak, že o nej nik iný nevie. Rokovacie konanie bez zverejnenia má, samozrejme, svoj zmysel. Môže ísť o skutočnú časovú tieseň, dodávku veci, na ktorú má dodávateľ autorské práva, i ďalšie dôvody. V takých prípadoch je pre obstarávateľov nutnosťou odbúrať časovo náročnú administratívu. Podmienky v zákone, za ktorých je možné použiť RKBZ, však obstarávatelia často obchádzajú alebo zneužívajú. Tento spôsob využívajú príliš často aj v prípadoch, v ktorých to zákon nepredpokladá. Prispievajú k tomu vágne formulácie a stále nedostatočná kontrola. Nekalé záujmy v politike Korupcia sa rozpína podľa toho, aký priestor jej všetci vytvoríme. Na všetky štátne úrady či samosprávne inštitúcie pretláčajú v súčasnosti politické strany namiesto odborníkov svojich nominantov. Aj tieto väzby môžu byť podhubím pre korupciu. Najviac ohrozené sú strany, ktoré sa podieľajú na vládnutí na celoštátnej alebo regionálnej úrovni. Počet 6 000 priamych zákaziek udelených v roku 2003 je preto naozaj na zamyslenie. Béla Bugár pre denník SME svoje pochybnosti vyjadril slovami: „Nepadol som z višne, viem si dobre predstaviť, že sa tam dejú takéto veci, a keby som mal dôkazy, tak konám.“ Priestor, ktorý ponúka pre RKBZ zákon o verejnom obstarávaní, je veľmi široký. V roku 2003 pri prerokúvaní zákona poslanci NR SR navyše pôvodný návrh ešte rozšírili o niekoľko ďalších výnimiek! Radový občan sa ťažko ubráni presvedčeniu, že za tým neboli nekalé záujmy. Teraz však nastal čas na sebareflexiu. Ak to s bojom proti korupcii politické strany myslia úprimne, mali by podporiť novelizáciu zákona o verejnom obstarávaní, ktorá sa práve nachádza na poslaneckých stoloch. Jej prijatie zúži priestor na zadávanie priamych zákaziek a zavedie formu preventívnej kontroly zo strany Úradu pre verejné obstarávanie. Návrhom zákona skupina jeho predkladateľov do istej miery otvorila Pandorinu skrinku. Nik sa doteraz nechcel dotknúť verejného obstarávania. „Je dobre tak, ako je,“ hovoria mnohí. Aké úprimné sú vyhlásenia tých politikov, ktorí sa nás stále usilujú presvedčiť, že to so Slovenskom myslia najlepšie, uvidíme v krátkom čase. Autor je poslanec NR SR a spolupredkladateľ novely zákona o verejnom obstarávaní ÚVO nevyužíva kontrolné právomoci Rokovacie konanie bez zverejnenia nemá nič spoločné so súťažou. Z hľadiska transparentnosti a úsporného využívania peňazí daňových poplatníkov je to ten najhorší spôsob verejného obstarávania. Takto sa pre Slovo vyjadrila prezidentka Transparency International Slovensko (TIS) Emília Sičáková-Beblavá. Podľa nej jednoznačne platí, že „rokovacie konanie bez zverejnenia vytvára priestor na korupciu, keďže ide o uzavretú metódu verejného obstarávania. Rozhodne v tomto prípade nejde o súťaž.“ TIS patrí už dlhú dobu medzi kritikov toho, ako štátne orgány a inštitúcie nakupujú služby alebo tovary. Aj táto nezávislá organizácia súhlasí, že počet rokovacích konaní bez zverejnenia je alarmujúci. Tento fakt svedčí o tom, že vláda nemá záujem, aby sa s verejnými financiami narábalo šetrnejšie a najmä priehľadnejšie. Emília Sičáková-Beblavá podporuje novelizáciu zákona, ktorú predložila skupina poslancov. „Pripravované zmeny v zákone o verejnom obstarávaní môžu znamenať zmenu v správaní sa obstarávateľov, ale úspešnosť legislatívnej zmeny budú dosť závisieť od kapacity a záujmu Úradu pre verejné obstarávanie (ÚVO).“ Ten by podľa prezidentky TIS mohol viac konať už aj podľa dnes platného zákona, napríklad „vo forme kontrol, ktoré však v tomto zmysle úrad využíva veľmi nedostatočne“. Aj samotné prijatie nového zákona ešte nemusí znamenať výrazné zlepšenie, ak ÚVO nebude dostatočne aktívny. „Dôležité napríklad bude, akú metodiku úrad zvolí pri implementácii nových pravidiel v praxi.“ Prezidentka Transparency International Slovensko Emília Sičáková-Beblavá však v reakcii pre Slovo upozornila ešte na jedno ďalšie riziko pri uplatňovaní inak dobrej a užitočnej novely zákona o verejnom obstarávaní. Keďže obstarávatelia budú musieť vopred informovať o tom, že chcú použiť rokovacie konanie bez zverejnenia, ÚVO by mohol vopred takéto konanie odsúhlasiť. „Lenže ak sa následne objaví nejaká verejná kritika alebo jednoducho odôvodnené pochybnosti o správnosti použitia tejto metódy, úrad bude mať celkom prirodzenú tendenciu neísť proti svojmu prvému rozhodnutiu,“ varuje šéfka TIS. (bo)

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984