Štát brechá a monopoly si robia, čo chcú

Aj tak si všetko budeme robiť po svojom, odkázal minulý týždeň Slovnaft ministrovi financií. Ten pred časom nariadil kontrolu, ktorá mala dokázať, že monopolný výrobca pohonných hmôt u nás zneužíva svoje postavenie na trhu a okráda motoristov. Kontrola to naozaj dokázala, čím len potvrdila to, čo už dávno všetci vieme. A platilo to aj vtedy, keď bol Ivan Mikloš ekonomickým podpredsedom vlády, aj vtedy, keď sa stal ministrom financií. Minister teda zasiahol v čase, keď sa zneužívanie stalo očividným a bolestným už aj pre politikov, nie vtedy, keď sa o ňom dozvedeli. Miklošovmu straníckemu súputnikovi Gabrielovi Palackovi môžeme ďakovať za ďalší arogantný monopol. Nejde ani tak o nevýhodnú privatizáciu Slovenských telekomunikácií, ako skôr o zákon, ktorého znenie a uplatňovanie v praxi pomáha vydierať záujemcov o telekomunikačné služby. Inak nemožno nazvať fakt, že aj človek, ktorý chce len DSL linku na rýchle pripojenie k internetu, musí platiť 400 korún za hlasovú službu, ktorú nechce a ani nevyužíva. O vyše rok trvajúcich sporoch okolo zmlúv o prepojení s alternatívnymi operátormi ani nehovoriac. Telekomunikačný úrad sa už niekoľkokrát zastrájal, ale výsledkom je, že ani v roku 2005 občania a firmy nemajú na výber, lebo skutočná konkurencia na Slovensku neexistuje. Keby toto nebol komentár, ale podrobná analýza, dalo by sa takto pokračovať ďalej. Lenže aj tak netreba. Dva príklady stačia ako dôkaz, že v tomto štáte si silné firmy robia, čo chcú, bez ohľadu na potreby občanov a záujmy politikov. Naopak, politici sa zvyknú prispôsobovať tomu, čo veľké firmy potrebujú. Dva príklady stačia, aby bolo jasné, že liberálny model tzv. regulácie monopolov zlyháva, resp. slúži iba monopolom samotným. Pokuty nič neriešia, to jasne svojím stanoviskom potvrdil aj Slovnaft. Ani vyše miliardová pokuta ho nedonúti zmeniť svoj doterajší prístup k zákazníkom. Nemožno sa čudovať. Pokuty, ktoré dostávajú monopoly za zneužívanie svojho postavenia, sú niekoľkonásobne nižšie než zisky zo zneužívania. Pravicoví politici to vedia, preto v zákonoch stanovujú práve takéto tresty. Takzvané regulačné orgány sú nanič a majitelia súkromných megafiriem sa tešia, ako sa im všetci bez možnosti voľby skladáme na rastúce zisky. Samozrejme, toto nie je problém len Slovenska. Takto to funguje všade, kde prevláda nekritické presvedčenie, že štát je najhorší vlastník. Nie je to totiž chyba liberálneho systému, ale jeho charakteristická súčasť. Monopolný podnik je viac ako radový občan.