Zodpovední za kauzu ČSOB
V spore ČSOB proti Slovenskej republike sa objavili nové informácie, ktoré vyvracajú doterajšie tvrdenia ministerstva financií. Zodpovednými za kauzu sú predsa len politici Mečiarových vlád. V novom svetle sa ukazuje aj úloha Sergeja Kozlíka. Nové informácie zverejnilo samotné ministerstvo financií. V roku 1992 vtedajšia federálna vláda rozhodla, že „skonsoliduje“ Československú obchodnú banku: zbaví ju starých dlhov z predošlého režimu. ČSOB bola totiž jedinou bankou, ktorá zabezpečovala platobný styk so zahraničím. Mečiarova vláda súhlasila Cez ňu prechádzali obchody so „socialistickým“ či „rozvojovým“ zahraničím. Lenže peniaze za ne často neprišli. ČSOB tak úverovala štátne podniky, ktoré na splatenie nemali peniaze. Ešte pred rozdelením ČSFR boli „problematické aktíva a pasíva, ktoré súviseli so štátom, prevedené spoločne na Českú republiku a Slovenskú republiku v pomere 2 : 1,“ píše sa v najnovšom materiáli MF SR. Počas roka 1993 sa pripravovala druhá fáza „konsolidácie“ ČSOB, na ktorej sa podieľal aj vtedajší štátny tajomník rezortu financií Jozef Magula. V tom čase vznikol aj nápad vytvoriť českú a slovenskú inkasnú jednotku, ktoré by prevzali záväzky voči ČSOB. „Tento dokument stanovil, že pre Slovenskú republiku vzniknú rozpočtové náklady v rozsahu 14,4 mld Sk, ktoré sa budú musieť hradiť zo štátneho rozpočtu,“ uvádza MF SR. Takýto postup odsúhlasila Mečiarova vláda. Svojím uznesením č. 937 zo dňa 15. decembra 1993 vytvorila pracovnú skupinu, ktorá celý proces riadila. Do hry vstupuje Kozlík Zaujímavé je zloženie tejto skupiny. Okrem niekoľkých členov vlády a guvernéra Národnej banky Slovenska (NBS) Vladimíra Masára v nej bol aj vtedajší ekonomický vicepremiér Sergej Kozlík, ktorý dnes tvrdí, že problém zdedil. Pracovná skupina schválila projekt „druhej fázy konsolidácie ČSOB“. Všetko sa potom dialo nielen s vedomím, ale so schválením ministrov. Platí to o úveroch, právnych otázkach, ale aj o nešťastnej štátnej záruke za záväzky Slovenskej inkasnej (SI). Túto spoločnosť s ručením obmedzeným vytvorilo v decembri 1993 ministerstvo financií. Na ňu previedla ČSOB „zlé úvery“. SI za ne banke zaplatila, ale musela si na to požičať. Pôžičku vo výške prevzatých úverov si SI zobrala od ČSOB. To, čo jej teda mala splácať, bola presne táto pôžička. Slovensko malo zasa získať adekvátny podiel z predaja ČSOB novému vlastníkovi, čo sa naozaj za pôsobenia ministerky Brigity Schmögnerovej stalo. Štát vtedy „zarobil“ 17 mld korún. Štátna záruka bez vládneho súhlasu Pre súčasný spor je asi najdôležitejší podpis tzv. Konsolidačnej zmluvy. V nej totiž štát prevzal záruky za záväzky Slovenskej inkasnej voči ČSOB. „Pracovná skupina splnomocnila ministra financií, aby uzatvoril Konsolidačnú zmluvu“ a „uložila podpredsedovi vlády a ministrovi financií, aby sa do štátnych rozpočtov (1995 – 2003) zahŕňali výdavky na krytie strát inkasnej jednotky,“ tvrdí dnes MF SR. 19. 12. 1993 minister financií Július Tóth Konsolidačnú zmluvu podpísal. Prostredníctvom V. Masára s tým súhlasila aj NBS. „Pred podpísaním bola Konsolidačná zmluva skontrolovaná a každá jej strana bola parafovaná Ing. Jozefom Magulom.“ Podstatou sporu pred arbitrážou bolo ustanovenie článku 3 ods. II Konsolidačnej zmluvy: „Straty inkasných jednotiek budú hradené v rokoch 1995 – 2003. MF ČR A MF SR sa zaväzujú kryť straty im územne príslušných inkasných jednotiek.“ Takto Slovenská republika prevzala zodpovednosť za budúce dlhy SI voči ČSOB. Tu však vzniká pochybnosť, či podpis Konsolidačnej zmluvy z právneho hľadiska naozaj prevzatím takéhoto záväzku bol. Podľa našej platnej legislatívy totiž štátne záruky za úvery akýchkoľvek podnikov, teda aj podnikov, ktoré stopercentne patria štátu, musí schváliť vláda. Lenže podľa MF SR sa to nikdy nestalo: „Z uvedeného vyplýva, že Konsolidačnú zmluvu neschvaľovala vláda Slovenskej republiky.“ Zastavené splátky Po podpise Konsolidačnej zmluvy bolo podpísaných niekoľko nadväzujúcich dohôd. Na základe jednej z nich dostala SI od ČSOB pôžičku vo výške 6 521 108 081,91 korún. Ňou splatila prevzaté úvery. Banka sa tiež zaviazala poskytovať SI ďalšie pôžičky na zaplatenie ďalších postupne preberaných rizikových úverov. Záruku Slovenskej republiky za záväzky SI potvrdil aj ďalší minister financií Rudolf Filkus, ktorý 25. 5. 1994 podpísal vyhlásenie na poslednej strane úverovej zmluvy. Podľa neho MF SR „súhlasí s obsahom tejto zmluvy, najmä potvrdzuje svoj záväzok vyplývajúci z článku 7 tejto zmluvy“. A teda že „je splácanie úveru vrátane úrokov zaistené záväzkom Ministerstva financií Slovenskej republiky“. Splácanie bolo v roku 1994 odložené a v roku 1995 sa dostal štát prvý raz do dlhu. Slovenskej inkasnej sa podarilo získať iba dve miliardy od dlžných podnikov. 1. 12. 1995 minister S. Kozlík podľa súčasného vedenia MF SR vedeniu ČSOB prisľúbil, že vláde navrhne, aby sa 3 miliardy z rozpočtu FNM použili pre SI. Takýto materiál v januári 1996 naozaj vznikol, ale vláde ho Kozlík nikdy nepredložil.
Mená zodpovedných Sergej Kozlík začal zvláštnu hru. V liste z 9. 4. 1996 písal o „právne nejasne formulovaných záväzkoch pri formulovaní Zmluvy o základných princípoch finančnej konsolidácie ČSOB“. O mesiac neskôr (17. 5.) však tvrdil, že z pohľadu MF neexistujú právne nejasne formulované záväzky týkajúce sa tej istej zmluvy. Následne komisia zložená zo zástupcov ČSOB a ministerstva, ktorá kontrolovala dokumentáciu SI o postupovaných pohľadávkach, konštatovala, že „dokumentácia prevzatá SI z ČSOB je postačujúca“. Lenže 19. 2. 1997 vrchná riaditeľka sekcie ekonomickej politiky MF SR Mária Kováčová banke napísala, že „odborná kontrola zistila vážne nedostatky“ a „Ministerstvo financií Slovenskej republiky sa nebude zúčastňovať na rokovaniach medzi ČSOB a SI“. ČSOB vzápätí využila jedno z ustanovení zmluvy a k 17. 4. požiadala o splatenie celého úveru. Nič sa nestalo, a tak ČSOB 18. 4. 1997 požiadala o arbitráž. Od roku 1998 sa Brigita Schmögnerová pokúšala s ČSOB mimosúdne dohodnúť. Lenže banka už mala záruku českej vlády, že preberie dlh Slovenska. Naše ministerstvo sa chcelo dohodnúť na sume nižšej, než bola táto záruka, ČSOB preto neustúpila. Nakoniec síce vysúdila menej ako 30 miliárd, ale zvyšok jej musí ČR doplatiť. S. Kozlík tvrdí, že ČSOB nevedela dokázať, ktoré úvery poskytla „na príkaz“ komunistickej vlády, a iba tie malo Slovensko prevziať. Preto zastavil splátky pre ČSOB. Toto mu však muselo byť jasné od začiatku. Aj v čase, keď ako člen vládnej komisie dával odporúčania ministrovi Tóthovi. Aj jemu to malo byť jasné, veď za celý proces preberania bol ako šéf rezortu zodpovedný. A najlepšie bol podľa všetkého informovaný jeho zástupca J. Matula. A konateľ SI, neskorší poslanec SNS Bartolomej Kunc. Trestnoprávne dnes už asi nikto nie je za prehratý spor s ČSOB zodpovedný. Ale politická zodpovednosť je na tých, ktorí sa ponáhľali s rozdelením Česko-Slovenska bez toho, aby uvážili, čo nás to bude stáť. „Členmi pracovnej skupiny vlády z decembra 1993 boli: vicepremiéri Sergej Kozlík a Jozef Prokeš, minister financií a vicepremiér Július Tóth, minister poľnohospodárstva Peter Baco, minister hospodárstva Ján Ducký a guvernér NBS Vladimír Masár. Prvými konateľmi SI boli Bartolomej Kunc a Eva Kalinová.“ Na základe Zmluvy o postúpení „získala“ SI zlé úvery v celkovej nominálnej hodnote 6 521 108 081,91 korún. Išlo o úvery pre tieto podniky zahraničného obchodu: TECHNOPOL, a.s., SLOVART, a.s., POLNOPO, š.p., ELTECO ZDRUŽENIE, INTERCOOP, s.r.o., MARTIMEX, a.s., AVEX, a.s. Okrem toho bola uzatvorená Zmluva o uzatvorení budúcich zmlúv o postúpení niektorých pohľadávok z mimobilančných inštrumentov. Išlo o podmienečné pohľadávky, napríklad bankové záruky a akreditívy vystavené zo strany ČSOB s celkovou nominálnou hodnotou 4 229 367 000,- Sk voči týmto podnikom: TECHNOPOL, a.s., SLOVART, a.s., CHIRANA export-import, DREVOUNIA, a.s., ISTROCONTI, a.s., MARTIMEX, a.s., ELTECO ZDRUŽENIE. Sergej Kozlík exkluzívne pre Slovo Doteraz ste tvrdili, že ste problém iba prevzali. Ale veď ste boli v pracovnej skupine, ktorá ten proces riadila. - My sme podporili navýšenie základného imania ČSOB o miliardu zo strany SR. To bolo v Konsolidačnej zmluve. Ale boli tam aj záruky štátu za záväzky SI. - Pracovná skupina iba dávala odporúčania ministrovi financií. Bolo na ňom, ako bude konať. A po roku 1994 bola zrušená. Prečo ste ako minister zastavili splátky dlhov voči ČSOB? - Od začiatku je problémom prevod záväzkov z ČSOB. My sme mali prevziať len tie dlhy, ktoré vznikli na základe záväzného štátneho plánu. Problémy, do ktorých sa banka dostala vlastným podnikaním, do toho nepatrili. A ČSOB to nevedela presne zdokladovať. Vy ste jej v decembri 1995 napriek tomu sľúbili, že navrhnete vláde, aby pre SI uvoľnila z FNM SR 3 miliardy. - Ale veď tam boli aj nesporné záväzky. A čo materiál, ktorý vaše ministerstvo vypracovalo v januári 1996? - - Jedna sekcia ho vypracovala, ale iná mala voči nemu objektívne výhrady z dôvodov, o ktorých som hovoril. Bol to iba pracovný materiál, takže to nič neznamená. Nemohol som poškodiť Slovensko. Chyba sa stala už pred mojím príchodom na ministerstvo pri zmluve o postúpení pohľadávok. (bo)
