Ústavný precedens
Posty, vysoké funkcie s rozsiahlymi právomocami a mocou, patria spoločne s honbou za majetkom medzi hlavné méty mnohých súčasných ústavných, verejných a iných činiteľov. Vo vyspelých demokraciách je samozrejmosťou, že vrcholné funkcie v štáte obsadzujú špičkoví odborníci, pre ktorých je zastávanie verejných funkcií vzhľadom na ich odborné kvality a erudovanosť, majetkové pomery akýmsi vrcholom životnej kariéry. Špičkoví právnici, dobre zabezpečení podnikatelia či renomovaní odborníci z rôznych sfér spoločenského života chápu svoju funkciu ako službu verejnosti a po uplynutí svojho obdobia bez problémov odídu. Mnohí z nich pokračujú v kariére v súkromnom sektore, pričom nestačia odolávať rôznym lukratívnym ponukám. Ako tu už v krajine pod Tatrami býva, vysoký post sa často stáva prostriedkom pre inak neschopných našich spoluobčanov, zdrojom slušnej životnej úrovne vyplývajúcej z vysokej funkcie a nezriedka pri vydaní oveľa menšej námahy, ako napríklad v súkromnom sektore, kde platia tvrdé zákony neúspechu a prosperity. Niektorí z funkcionárov by radi zostali vo svojich volených funkciách, povedané prehnane, takmer na doživotie. Nuž v tomto máme dosť smutnú históriu „červených“ papalášov, ktorí sa pred rokom 1989 v prípade naskočenia na správny vlak viezli stále do vyšších a vyšších postov. Ako si niektorí neuvedomujú, doba sa zmenila. Funkčné obdobia Tak ako sa v prírode menia ročné obdobia, múdri ľudia už dávnejšie prišli na to, že nie je dobré, keď jeden občan má veľmi dlho veľkú moc. Pretože, ako je známe, ľudia veľmi často nevedia odolať pokušeniu moci a opájajú sa ňou a zabúdajú na svoje pôvodné poslanie. Verejnosť stráca prehľad a keď sa k moci pridá bohatstvo a médiá, pri koryte sa dá udržať veľmi dlho. Preto jedným z príznakov demokracie je zákonom obmedzená dĺžka rôznych funkcií a limitovanie možnosti uchádzať sa o verejnú či ústavnú funkciu. Cesta za právnym štátom, kde funguje spravodlivosť a princípy prirodzeného práva, býva neraz veľmi kľukatá a namáhavá. Pretože nielen právny systém, ale aj fungovanie celej spoločnosti, systém kontroly a vzájomného vyváženia síl medzi jednotlivými zložkami moci súdnej, výkonnej a zákonodarnej sa stále vyvíjajú, dochádza k rôznym zmenám. Novelizujú sa zákony i Ústava SR. Pri týchto krokoch dochádza medzi jednotlivými zložkami moci k zásahom. V demokracii platia isté pravidlá bez ohľadu na to, o akého funkcionára ide. Je pritom zaujímavé sledovať, ako sa jednotlivé mocenské kruhy zachovajú. Jedným z ukážkových príkladov sú zmeny funkčných období rôznych verejných a ústavných funkcií. Keďže sa demokracia v krajine pod Tatrami stále vyvíja a dochádza k predlžovaniu funkčných období, je veľmi zaujímavé, ako sa štátni funkcionári chcú udržať pri moci. Jednou z káuz týchto dní, ktorá môže zmeniť v budúcnosti našu spoločnosť, je prípad šéfa Najvyššieho kontrolného úradu Jozefa Stahla. O koho post vlastne ide? Národná rada v roku 2001 novelizovala základný zákon štátu, ktorým predĺžila mandát šéfa kontrolórov z piatich na sedem rokov. Stahl bol za predsedu NKÚ zvolený ešte v roku 1999, teda v čase, keď bolo funkčné obdobie päťročné. Tento ústavný problém rozdelil nielen právnickú verejnosť na dva tábory. Parlament dospel k názoru, že funkčné obdobie je päťročné, a koncom minulého roku zvolil na tento post Jána Jasovského. Stahl však nelenil a obrátil sa na Ústavný súd SR. Ústavnou sťažnosťou napadol dve uznesenia NR SR zo 7. decembra, ktorými sa rozhodlo, že jeho funkčné obdobie sa končí 15. decembra 2004 a že Jasovský bol zvolený za nového predsedu NKÚ. Sťažovateľ tvrdí, že jeho funkčné obdobie by sa malo skončiť až 15. decembra 2006 a napadnutými uzneseniami boli porušené jeho základné práva zúčastňovať sa na správe verejných vecí, na prístup k voleným a iným verejným funkciám. Ústavný súd uznesením zatiaľ dočasne znemožnil výmenu v kresle šéfa NKÚ. Predseda Ústavného súdu Ján Mazák, ktorý nevedno prečo organizuje svoje výročné tlačové besedy v Bratislave, a nie v sídle Ústavného súdu SR, sa nechal počuť, že pôjde o závažné rozhodnutie. Mazák má naozaj pravdu. Dúfam, že sa do hlavného mesta nechodí spovedať verejnosti preto, lebo tunajší novinári nie sú natoľko zbehlí ako košickí, ktorí oveľa podrobnejšie poznajú kuchyňu Ústavného súdu a nebudú klásť nepríjemné otázky. Mazák do Bratislavy určite chodí z iných dôvodov... Problém funkčného obdobia Stahla sa totiž môže stať obrovským precedensom pre tých, ktorí sa budú chcieť z rôznych dôvodov za každú cenu udržať vo svojich funkciách. Vychádzajúc z prirodzeného práva bol Stahl zvolený, podľa mňa, na päť rokov. Keby mu poslanci z rozmaru skrátili jeho funkčné obdobie a nenechali ho „dovládnuť“ na NKÚ, určite by išlo o závažný zásah do jeho práv. Ale tu došlo k predĺženiu funkčného obdobia. A nikde sa nehovorí, že sa to vzťahuje na súčasného predsedu NKÚ. Predsa ak bol niekto právoplatne odsúdený za vraždu na doživotie a následne by parlament zaviedol trest smrti, nik nemôže právoplatne odsúdeného na doživotie popraviť. Alebo by sa zmenila dĺžka poslaneckého mandátu. Vrátili by sa poslanci od roku 1989 naspäť do parlamentu? Ide o absurdný a prehnaný príklad, ale Stahla poslanci zvolili právoplatne na päť rokov. Dnes nechce odísť a vraví, že tým, že došlo k predĺženiu funkčného obdobia došlo k porušeniu jeho práva, pretože jeho nástupca by už „úradníčil“ o dva roky viac ako on. Podriadil by sa Stahl zmene Ústavy SR, ktorá by znížila jeho funkčné obdobie na dobu štyroch rokov? Nemá význam právne analyzovať a nejako prejudikovať, pretože rozhodovať bude Ústavný súd SR. A práve o to ide. Tento precedens sa môže vzťahovať aj na súčasného predsedu ústavného súdu Mazáka, ktorý bol pôvodne menovaný na sedem rokov. Teraz však došlo ústavnou zmenou k predĺženiu tejto lehoty o šesť rokov. Otázka celého problému je jasná. Ako teda rozhodne Ústavný súd SR? Skúste hádať. Bude to veľmi zaujímavé rozhodnutie, ktoré určite vojde do dejín. Stačí si spomenúť na rozhodovanie o zavedení antikorupčného prvku – elektronickej podateľne, ktorú plénum odmietlo. Mimochodom, páni Mazák a Stahl sa poznajú. Napísať, že nezávislý senát Ústavného súdu ktosi ovplyvní okrem ústavy, by sa rovnalo prehre sporu na občianskom súde a zaplateniu miliónového odškodného. Nikto nie je blázon. Bude to veľmi čisté rozhodnutie, ktoré v prípade víťazstva Stahla otvorí možnosť zostať na poste aj ďalším. A tak sa verejnosť a poslanci dozvedia, že možno bude parlament vždy môcť funkčné obdobia funkcionárov iba predlžovať. Nikdy nie skracovať. Čo keby jedno ráno ústavnú väčšinu poslancov napadlo, že by nebolo zlé, keby si zmenou ústavy predĺžili svoj mandát povedzme na desať, prípadne 15 rokov. Veď načo občanov a štátnu kasu zaťažovať každé štyri roky demokratickým hlasovaním... A takýto verdikt by sa v prípade výhry pána Stahla mohol teoreticky vzťahovať aj na nich. Nie je to krásna predstava konca demokracie. Na záver malé upozornenie. Autor článku nechce v žiadnom prípade vyvolať u čitateľa pocit, že pán Stahl koná nečestne, nedemokraticky či protizákonne. Rovnako sudca Mazák nebol nikdy z ničoho obvinený a koná vždy v súlade so zákonmi a právom. Stahl totiž nerobí nič iné, iba využíva svoje ústavou garantované práva. Rozhodne niekto iný... Autor je stály spolupracovník týždenníka SLOVO
