Reklama
Reklama

Čaro nechceného

Keď piateho januára na pravé poludnie bežali na európskych verejnoprávnych obrazovkách zábery novovekej potopy sveta, ozvučené Beethovenom, STV zanovito ponúkla divákovi svoj fetiš, reklamu.
Počet zobrazení: 579
16-m.jpg

Keď piateho januára na pravé poludnie bežali na európskych verejnoprávnych obrazovkách zábery novovekej potopy sveta, ozvučené Beethovenom, STV zanovito ponúkla divákovi svoj fetiš, reklamu. Manažment tým prezradil, že o verejnoprávnosti možno aj dosť dobre vie, ale nepovie, lebo s ňou nemá nič spoločné. Takže ju bude bojkotovať, pokiaľ to len koncesionári, parlament a Rada STV strpia. Manažmentská čata totiž nemôže v nijakom prípade chcieť ani dopustiť, aby sa v dohľadnom čase v parlamante alebo niekde inde začala o verejnoprávnosti televízie zmysluplná rozprava, ako to najnovšie navrhli prebudivší sa poslanci parlamentu Zuzana Martináková, Dušan Čaplovič, Dušan Jarjabek a Ľubomír Lintner. Keby totiž manažment STV pripustil, že dotyční poslanci predkladajú rozumný návrh novely zákona, ktorý by ukladal Rade STV povinnosť raz ročne preveriť, či STV realizuje kritériá verejnoprávnosti, musel by jedným dychom spolu s tým pripustiť aj nasledovné: po prvé – že nepozná alebo nemieni rešpektovať Zákon o STV, ktorý definuje verejnoprávnu televíziu ako národnú kultúrnu a vzdelávaciu inštitúciu, z čoho vyplýva konkrétna a záväzná, v zákone vymenovaná programová a organizačná štruktúra STV. A z nej logicky vyplýva a podriaďuje sa obsah pojmu verejnoprávnosť. No a po druhé to najdôležitejšie, čo by mohlo ohroziť súčasné šéfstvo, ktoré na jednej strane naťahuje ruku k verejným peniazom a na druhej hovorí o radikálnych úsporách, ktoré sa sčasti dosiahli práve na úkor verejnoprávnosti: Keďže opakovane trúsi poznámky, že u nás nie je pojem verejnoprávnosť definovaný, muselo by už na začiatku akejkoľvek vážnejšej rozpravy o tomto pojme na pôde parlamentu pod ťarchou jednoduchej logiky uznať, že ono samo nemá nijaké právo inkasovať od diváka daň z verejnoprávnosti, čiže koncesionársky poplatok. Prečo by mal divák kupovať a platiť, čo ponúkajúci nepozná ani natoľko, aby svoj tovar dokázal pomenovať? Dá sa kompetente riadiť verejnoprávny podnik za predpokladu, že sa manažovanie odovzdá ľuďom, ktorí nevedia, čo je verejnoprávnosť, ostentatívne to demonštrujú na obrazovke a opakovane priznávajú? Na úplnom začiatku skutočnej, novej reformy STV asi bude treba vyriešiť odpoveď na hamletovslú otázku – platiť či neplatiť ? Je dosť podivuhodné, že súčasný návrh, aby Rada STV raz ročne (!) diagnostikovala zo zákona mieru verejnoprávnosti na obrazovkách STV, predkladajú práve opoziční poslanci. Podobal by sa skôr na zástupcov vládnych strán, ktorí by objektívne mohli mať záujem, aby sa problémy STV skôr pertraktovali, než riešili. Naťahovali, pripomienkami či hlasovaním zdržiavali, a tak podobne, až do chvíle, keď už to naše najvplyvnejšie elektronické médium budeme (budú) pred voľbami tak veľmi potrebovať. Prečo nie, je to téma atraktívna a všetci jej rozumieme, takže bársčo o STV máva zaručenú aj v parlamente dobrú sledovanosť a patričnú pozornosť pléna. V prvom pláne podivuhodná, avšak v skutočnosti pochopiteľná je v tejto súvislosti aj zmienka člena manažmentu STV Zahradníka, že nevie, či je obvyklé, aby sa predstavitelia politických strán vyjadrovali k programovej skladbe televízie. Akoby nevedel, že u nás nielen taká obyčaj, ale aj zákon: parlament volí Radu STV a tá môže hýbať generálnym riaditeľom, no a ten si zas vyberá svojich blízkych spolupracovníkov. Takže by asi bolo rozumnejšie veľmi sa nespytovať, lebo vysvitne, kedy a komu to vlastne treba odzvoniť.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama
Reklama