Reklama
Reklama

Bezcitný národ, bezcitné Slovensko?

Zatiaľ čo v celom civilizovanom svete ľudia na Silvestra zapaľovali sviečky na pamiatku obetiam hroznej tragédie, v našej verejnoprávnej televízii si puberťáci pospevovali a pripíjali šampanským. Zatiaľ čo inde mimoriadne zasadali vlády, naši ministri pokojne dovolenkovali.
Počet zobrazení: 518

Zatiaľ čo v celom civilizovanom svete ľudia na Silvestra zapaľovali sviečky na pamiatku obetiam hroznej tragédie, v našej verejnoprávnej televízii si puberťáci pospevovali a pripíjali šampanským. Zatiaľ čo inde mimoriadne zasadali vlády, naši ministri pokojne dovolenkovali. Zatiaľ čo iní posielali do Ázie stovky záchranárov, náš minister vnútra povedal, že ich tam netreba. Katastrofa v Indickom oceáne opäť raz ukázala, aký rozdiel je medzi slovenskými a zahraničnými celebritami a politikmi. Slovami rozmer katastrofy v severnom Indickom oceáne nemáme ani najmenšiu šancu opísať, tak to radšej nechajme tak. Aj televízne obrázky, hovoria očití svedkovia, sprostredkúvajú hrôzostrašnú realitu postihnutých oblastí len veľmi obmedzene. Ukazujú spustošené pobrežné mestá a dediny, plážové hotely a turistické centrá zaplavené blatom a pieskom. Sú na nich státisíce až milióny ľudí v záchytných táboroch, zúfalých, pretože zbavených akejkoľvek existencie, často bez rodinných príslušníkov, húfy detí, sirôt, preplnené hromadné hroby alebo mŕtve telá, zavesené na elektrických vedeniach... Jedna obrovská neopísateľná hrôza. Ukazujú realitu, ale pre nás, televíznych divákov, to môžu byť len a len obrázky a nič viac. Aké šťastie... Európa: milióny a miliardy Rovnako obrovská a bezprecedentná ako škody a ľudské tragédie, ktoré vlna priniesla, je aj vlna pomoci, prúdiaca do regiónu z celého sveta. EÚ navýšila svoju pomoc na 1,5 mld. eur, Nemecko sa rozhodlo poslať do oblasti 500 mil. eur. Súkromné zbierky dosiahli v tejto krajine 320 mil. eur. To je 12,8 miliárd slovenských korún zo súkromných peňaženiek, firiem a ľudí! V Holandsku sa za deň vyzbieralo 50 mil. eur. Pomoc však nemá len finančnú a materiálnu podobu. Do regiónu prúdia dobrovoľníci z celého sveta, aby pomohli, kde môžu. Malé deti v školách predávajú namaľované obrázky a nazbierané drobné dávajú na pomoc obetiam katastrofy. Rozsah pomoci a angažovanosť ľudí z celého sveta sú skutočne ohromujúce, namieste je teda otázka, prečo. Po prvé, rozmer katastrofy. Pre nás televíznych divákov je síce nepredstaviteľný, ale všetci tak nejako tušíme, že je... jednoducho obrovský. A to nás mobilizuje na pomoc. Po druhé, médiá. Zahraničné spravodajské televízie už dva týždne nevysielajú nič iné ako zábery z krízovej oblasti. Presne tie isté zákonitosti médií, na ktoré sa často sťažujeme, v tomto prípade plnia svoju kľúčovú úlohu, sprostredkúvajú škody a utrpenie, a tým mobilizujú na pomocnú aktivitu. A po tretie, turisti. Fakt, že tsunami pripravili o život tisíce turistov z celého sveta, spôsobil, že zaangažovanosť vlád a ľudí príslušných krajín je o to vyššia. Slovensko: Nás sa to netýka Už samotné porovnanie objemu pomoci, ale ešte viac porovnanie onej spoločenskej atmosféry zaangažovanosti a nasadenia ľudí v západnej Európe a na Slovensku nás musí viesť k istej miere sebakritiky. A aj sa stalo. Minulý týždeň sme mohli zaregistrovať niekoľko spravodajských reportáží a komentárov na adresu bezcitnosti slovenského národa. Vyznačovali sa však rovnakou skratkovitosťou a povrchným paušalizovaním, ako sme toho v našich pomeroch často svedkami. Pretože rovnako, ako by sme mohli v minúte „rozstrieľať“ slovenský národ za prejav absolútnej bezcitnosti, ignorantstva a nesúcitu, takisto môžeme v tej istej minúte vymenovať viacero pádnych argumentov pre našu zdržanlivosť v pomoci obetiam katastrofy. Od faktu, že väčšina slovenskej spoločnosti jednoducho žije z príjmu, ktorý len tak-tak pokrýva alebo často aj nepokrýva základné životné potreby, a tak dať niečo navyše nie je naozaj ľahké. Nespomínajúc to, že je po Vianociach, na ktoré si Slováci museli požičať 3 mld. korún, a to dokonca v situácii, keď ich od nového roka čakajú ďalšie zvýšenia životných nákladov. Cez fakt, že naša spomalená reakcia mohla byť spôsobená tým, že udalosť sa odohrala v čase, ktorý veľká časť národa trávi v horách, na chatách či u rodín, a tým je jej pozornosť voči dianiu vo svete znížená. Až po všeobecnú nedôveru Slovákov, a teda neistotu, či ich príspevky skončia tam, kde majú. Dôvody, či ak chceme výhovorky, by sa našli. Ale ozajstná podstata je predsa len inde. Tým, kto na Slovensku v súvislosti s ázijskou katastrofou zlyhal v prvom rade, je mienkotvorná obec ako taká. Médiá a súčasne s ňou naše osobnosti, od politických, kultúrnych, spoločenských až po športové. Ak sa vyskytli výnimky, a určite sa vyskytli, všetka česť, hovoríme však o mienkotvornej obci ako celku. Ministri s pokladničkou v uliciach A tak opäť porovnávajme. Po prvé, médiá. Nejde tu len o to, o koľko neporovnateľne viac priestoru téme venujú zahraničné médiá. Ide najmä o to, akú atmosféru v spoločnosti smerom k pomoci postihnutej oblasti vytvárajú. Tak len na porovnanie: rakúska ORF venovala mimoriadny priestor charitatívnej akcii „Sused v núdzi“. Alebo nemecká komerčná SAT1 usporiadala veľký charitatívny večer, počas ktorého sa za aktívnej účasti širokého spektra spoločenských osobností, od politikov, hercov až po športovcov, podarilo vyzbierať okolo 10 mil. eur! Niečo také sme na Slovensku nezaregistrovali ani pri komerčných médiách a od súčasnej STV by sme to v podstate už ani neočakávali. Po druhé, osobnosti. V takejto atmosfére niet divu, že sa na uliciach Berlína v akcii Červeného kríža v úlohe zberateľov príspevkov objaví bezmála polovica vládneho kabinetu, že spolu s ministrom financií prijíma zbierky spolumajiteľka koncernu JOOP. Alebo že v Británii pri balení hygienických potrieb pre obete na Maledivách spolupracujú princovia William a Harry. Vo Švédsku sa musela ministerka zahraničných vecí verejne ospravedlniť za to, že sa nevrátila bezodkladne z dovolenky, a rakúsky minister financií zožal spŕšku kritiky za to, že pokojne pokračoval vo svojej dovolenke na Maledivách. Médiá vytvárajú atmosféru, a tým aj tlak na verejne činné osoby, aby sa správali tak, ako sa to od nich očakáva, ako nasledovaniahodné vzory. Je nesporným faktom, že spoločnosti „západného“ sveta sú neporovnateľne citlivejšie na akékoľvek prešľapy a chyby svojich osobností, v tomto prípade prejavy ignorantstva a bezcitnosti voči obetiam katastrof takýchto rozmerov. Elita je zrkadlo spoločnosti Úlohou mienkotvornej obce a osobností je, aby išli takpovediac pár krokov pred spoločnosťou a nepriamo ju viedli. Tak toto sa u nás v prípade ázijskej katastrofy opäť raz nestalo. Médiá a ostatná mienkotvorná elita majú všetky páky na to, aby vytvorili téme taký priestor, že si ju človek v podstate nemôže nevšimnúť. My sme však nevideli žiadne veľké darcovské podujatia v hlavnom vysielacom čase rozhlasových či televíznych staníc, ani žiadnych politikov, zapojených do zbierok, ani žiadne iné osobnosti či známe celebrity, vyzývajúce ľudí z obrazoviek na pomoc obetiam katastrofy. A tak naše darcovské nadšenie napokon aj vyzerá. Lenže bolo by až príliš jednoduché presúvať celú vinu na mienkotvorcov. Vec sa má totiž aj tak, že tie osobnosti, politici či médiá vyrastajú zo spoločnosti, sú jej neoddeliteľnou súčasťou a do istej miery aj jej zrkadlom. Robia to, čo im ona dovolí alebo čo predpokladajú, že od nich ona očakáva. A tak sa bumerang nepriamo vracia k nám všetkým. A ten nie celkom sympatický stav pomoci Slovenska obetiam ázijskej katastrofy bude predsa len do istej miery obrazom našej duše. Našej (ne)schopnosti, napriek vlastným problémom, vžiť sa do neporovnateľne zúfalejšej situácie iných a schopnosti pomôcť, aj keď sa nás to zdanlivo vôbec, ale vôbec netýka.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama
Reklama