Rok sa s rokom zišiel
A z STV sa pred očami verejnosti, poslancov parlamentu a Rady STV stáva zo dňa na deň televízia stále viac komerčná, akvizičná alebo vysielacia, na nerozoznanie podobná svojim dvom rodným sestrám, Markíze a JOJ. Inými slovami, dosť predražená požičovňa audiovizuálnej zábavy, pri ktorej má väčšina pospolitosti neslobodu výberu, pretože pri súčasnej sledovanosti nepokrýva väčšinový divácky záujem. A je v rozpore s úlohou STV plniť aspoň základné kritériá verejnoprávnosti, medzi ktoré by z dôvodov vecných, ako aj mravných mala patriť, povedzme, podpora a vysielanie charitatívnych relácií – napríklad manažmentom STV odmietnutej Hodiny deťom. Stratu vlastného charakteru paradoxne odhalili práve výsledky peoplemetrových meraní, považované vedením verejnoprávnej kultúrnej inštitúcie za kritérium pravdy: z meraní sledovanosti počas vianočných sviatkov vysvitlo, že komerčná Markíza a JOJ predbehli STV aj v sledovanosti spravodajských relácií, čo sa dá možno obrozprávať, ale nie ospravedlniť. Vysokú sledovanosť si v posledný deň roka udržala ominózna súťaž o superstar celej našej krajinky, ktorej ostro kritizovaná porota sa stala vlastne majiteľom a šíriteľom kultúrneho kódu pre celé Slovensko. Popspevák, predstaviteľka spoločnosti, ktorá licenciu na tento program predala STV (a tá platila verejnými prostriedkami z diváckych koncesií), a redaktor hudobnej relácie nielen s chuťou vysmiali menej šikovných alebo celkom neschopných adeptov, čo by sa dalo považovať za istý spôsob zmluvy medzi ňou a prihlásenými, ale určila, čo je vlastne pre našu kultúru dôležité. Keď aj v súlade s celosvetovým trendom budeme rešpektovať popkultúru ako možnosť pre tých, ktorí z rôznych dôvodov (ešte) nedokážu prijať iný druh zábavy alebo sebavyjadrenia, vážnou chybou poroty superstaru je tolerovanie, ba priamo podpora imitácie známych osobností. Porota v silvestrovskom vysielaní najviac ocenila napodobňovanie, ktoré nemá s tvorivosťou nič spoločné. S búrlivým súhlasom obecenstva, ktoré, samozrejme, má rado a uznáva to, čo už pozná, pochválila dievčinu, lebo „spieva ako Shakira“, mladíka, napodobňujúceho kohosi z britskej U 2, a, samozrejme, absolútneho plagiátora samotného Haberu. Ono to zalichotí a neohrozí, lebo imitátor nie je až taká nebezpečná konkurencia. Pokiaľ viem oceniť nórskeho a medzinárodného víťaza súťaže o svetovú superstar, vzhľadom neatraktívneho Kurta Nilsena, bolo to celkom iné kafe, hodnotil sa hlas a originálny prejav. Dávať mladým ľuďom za vzor netvorivosť a nepôvodnosť je dotyčnej porote vlastné, ale pre kultúru škodlivé. STV tu nielen trafila vedľa ako kultúrna inštitúcia, ale predviedla, že nemá na to, aby pozitívne obohatila kultúrnosť mladých ľudí. V jednom z vlaňajších rozhovorov pre tlač uviedol riaditeľ STV Rybníček, že ak sa mu reforma verejnoprávnej inštitúcie, nepodarí do dvoch rokov, pôjde od toho. Dva roky uplynuli a okrem úspory z drastického prepúšťania, ktoré ohrozilo funkčnosť STV ako verejnoprávej inštitúcie a pochybných akvizícií ako superstar či Svadba snov sa mu nepodarilo nič. Nevyrobila sa jediná televízna inscenácia, ani jeden večerníček pre deti, zdecimovaná je náučná či vzdelávacia tvorba. Zdecimované je celé tvorivé zázemie televízie, ktoré predstavovali umelci, autori, režiséri, hudobníci, architekti. Na adresu tvorivých spolupracovníkov – príkladom za všetky je arogantné zaobchádzanie s režisérom dokumentu Miluj blížneho svojho Dušanom Hudecom –dnes počuť od riaditeľa a jeho blízkych hanlivé poznámky, že im ide o „vlastné pracovné príležitosti“. Avšak podarilo sa mu lavírovať medzi málo dôraznými hlasmi Rady STV, poslancov národnej rady, verejnou mienkou, rôznymi manévrami sa vyzliekať z Radou mu uložených úloh a najmä využívať povestné diery v zákonoch. Takmer pred rokom, napochytro, skôr než vstúpi do platnosti zákon o STV, založil súčasný manažment šesť eseročiek, vďaka ktorým je hospodárenie STV s verejnými prostriedkami ťažko alebo aj vôbec nekontrolovateľné. K niektorým rozhodujúcim dokumentom má prístup iba trojčlenná Dozorná rada, ktorej však softvér dodáva manažment STV. Skutočnosť, že rok 2005 otvára STV v rozpočtovom provizóriu, je ďalším potenciálnym zdrojom zahmlievania a nových spôsobov, blízkych vydieraniu. Podmienkou „finačnej stabilizácie“ je, podľa Rybníčka, zvýšenie limitu na vysielanie reklamy zo súčasných troch na žiadaných desať percent. Nový člen Rady STV Bohumír Bobocký zrátal, že už teraz má reklama vo vysielaní väčší priestor než všetky vzdelávacie a duchovné programy dovedna a podiel programov, vysielaných vo verejnom záujme, ani dnes nedosahuje zákonom stanovenú nadpolovičnú väčšinu.
