Vladimír Gažovič - Litografova jeseň

Dielo Vladimíra Gažoviča patrí k popredným umeleckým zjavom v rámci slovenskej výtvarnej kultúry. Spolu s inými umelcami svojej generácie ( Albín Brunovský, Dušan Kállay a. i.) otvoril cestu imaginatívnej grafike, ktorá sa stala významným fenoménom slovenského umenia druhej polovice dvadsiateho storočia. Práve prebiehajúca výstava Litografova jeseň v komisárskej koncepcii PhDr. Ľuboslava Mozu predstavuje výber z poslednej tvorby umelca. Vladimír Gažovič sa narodil v roku 1939 v Bratislave. Výtvarné vzdelanie získal v rokoch 1961 – 67 na Vysokej škole výtvarných umení u profesora Hložníka. K významným podnetom k ďalšiemu rozvíjaniu umeleckej originality patria jeho dva študijné pobyty v zahraničí – vo Viedni (1969 – 70) a v Amsterdame (1979). Pätnásť rokov pôsobil na bratislavskej VŠVU ako pedagóg. Dnes žije a tvorí v Bratislave. Jeho tvorba je výnimočná predovšetkým svojskými tvarovými štylizáciami a originálnym použitím farby a svetla. Jeho litografické listy sú charakteristické potláčaním výraznej línie v prospech modelácie zrnitou farbou presvietenou prízračným svetlom. Gažovič sa vo svojich dielach venuje predovšetkým povahe človeka a skrytým zákonitostiam prírody. Podľa vlastných slov do svojich obrazov zašifrováva ľudské – a teda i svoje – neresti a slabosti. Ľudskú hriešnosť však zaznamenáva bez zbytočného moralizovania. Jeho obrazy pripomínajú boschovské surrealisticky hrôzostrašné fantázie plné zložitých alegórií, ktoré sú výsledkom geniálnej predstavivosti umelca. Tematické cykly, do ktorých rozdeľuje svoju tvorbu, sú námetovo nesmierne bohaté. Evidentné sú jeho inšpirácie históriou, starým umením či antickou a kresťanskou ikonografiou. Tieto však používa v medziach konfrontácie s vlastnými reálnymi skúsenosťami so svetom, v ktorom žije. V niektorých prácach vidno jeho hĺbavý vzťah k tajomstvám vesmíru a prírodného sveta. Často sa vracia aj k téme telesnosti a žiadostivosti, pre ktoré je mu väčšinou symbolom nahé ženské telo. Jeho figúry nie sú striktne viazané pravidlami anatómie, tvary ľudského tela deformuje, prispôsobuje ich vlastným umeleckým zámerom. Gažovičove fantazijné kompozície v sebe nesú bohaté myšlienkové posolstvá. Typický, až meditatívny vzťah grafika k detailu strieda s veľkými farebnými plochami či tmavým, neutrálnym pozadím kompozície. Jednotlivé predmety nesúce symbolické významy rozkladá po ploche, čím núti oko diváka tieto objekty „vyhľadať“ a prideliť im jedinečný zmysel. Autorským zámerom je predovšetkým nadviazať dialóg s divákovým intelektom, znepokojiť jeho fantáziu a nechať ho hľadať myšlienkové posolstvá svojich obrazov. Výstava je v modranskej galérii Merum a potrvá do 31. januára 2005. Autorka je študentkou vedy o výtvarnom umení