Ministerské súboje o naše dane
Vo vláde prebieha tvrdý boj o milióny, ktorými by mal štát podporiť prezentáciu Slovenska vo svete. Ministerstvo zahraničných vecí chce, aby na tieto účely vznikol osobitný vládny výbor. Podporujú ho aj ďalšie rezorty, až na jeden. Zásadne proti je už vyše roka minister hospodárstva Pavol Rusko. Podľa návrhu by totiž rezorty mali prísť o časť peňazí, ktoré dnes majú pod svojou priamou kontrolou. Slovensko ako jedna z mála krajín vo svete dnes nemá ucelenú stratégiu vlastnej propagácie v zahraničí. Výsledkom je chaos, neefektívne míňanie desiatok miliónov korún a nulový efekt. Stačí si na internete zadať do vyhľadávača názov Slovakia a nestačíte sa čudovať: v ponuke sa objaví niekoľko stránok o Slovensku, ale ani jedna oficiálna, financovaná či podporovaná štátom. Väčšina z nich ponúka informácie rôznej kvality, chýbajú aktuality, často ide iba o všeobecné informácie a čo je najzaujímavejšie, viaceré spravujú Slováci z Kanady. Stránky niektorých štátnych inštitúcií sa objavili až v druhom či treťom rade a stránku Slovenskej agentúry pre rozvoj investícií a obchodu (SARIO) sme nenašli vôbec. „Porozhadzované“ milióny Na prezentáciu Slovenska vo svete pritom daňoví poplatníci každý rok prispievajú nemalou sumou. V roku 2003 to napríklad bolo vyše 160 miliónov a v minulom roku už táto suma prekročila 180 miliónov korún. Tieto peniaze sú však „porozhadzované“ v rozpočtových kapitolách niekoľkých ministerstiev a každé ich míňa, ako sa mu páči. Nikto pritom nemeria výsledný efekt, nikomu sa rezorty nespovedajú, ba dokonca ani navzájom nekomunikujú. Je to až natoľko absurdné, že každé z ministerstiev si napríklad vyrába vlastné prezentačné materiály o Slovensku. Je pritom jasné, že ich spoločná výroba či nákup by boli oveľa lacnejšie. Pred vyše rokom si to konečne uvedomil niekto na ministerstve zahraničných vecí, ktoré má v tejto oblasti predsa len asi najviac práce. Vznikol teda prvý návrh vládneho uznesenia, ktorým mal vzniknúť medzirezortný koordinačný a riadiaci výbor pre prezentáciu Slovenska v zahraničí. Zastúpenie s hlasovacím právom by v ňom mali všetky dôležité rezorty: od diplomacie cez hospodárstvo až po kultúru a školstvo. Okrem nich by vo výbore pracovali agentúry, ktoré majú propagáciu v náplni práce (napr. SARIO či SACR), ale aj zástupcovia samosprávnych krajov a príležitostne reprezentanti médií, mimovládnych organizácií alebo obchodných komôr. Dôležitým momentom je návrh, aby tento výbor rozhodoval aj o financiách a mohol sa minimálne vyjadriť ku všetkému, čo v propagácii Slovenska robia jednotlivé rezorty. Lenže podľa predstáv navrhovateľov by „spoločný balík peňazí“ mal vzniknúť „aj prehodnotením zdrojov z tých rozpočtových programov jednotlivých rezortov, ktoré sú zamerané na prezentáciu SR v zahraničí“. A to je, zdá sa, kameň úrazu. Politika pre peniaze V reči normálnych ľudí to totiž znamená, že niektoré rezorty by prišli o svoje doterajšie bohaté rozpočty. Vzhľadom na súčasné rozdelenie týchto financií je jasné, že by to vážne „postihlo“ aj ministerstvo hospodárstva (MH). Podľa človeka, ktorý priamo pracuje pre jedného z ministrov, sa s tým Pavol Rusko v žiadnom prípade nechce zmieriť. „Bojí sa, že by prišiel o peniaze, o ktorých teraz rozhoduje sám, resp. o nich rozhodujú ľudia, ktorých má pod priamou kontrolou,“ tvrdí zdroj, ktorý si želá zostať v anonymite. Ministrov hovorca Maroš Havran takéto tvrdenia razantne odmieta. Celý problém je podľa neho iba nedorozumením. Na druhej strane len SARIO či Slovenská agentúra pre cestovný ruch mali minulý rok na reprezentáciu SR vo svete k dispozícii približne 66 miliónov korún. A časť z nich by museli presunúť do „spoločného“. Faktom zostáva, že sa práve minister hospodárstva postaral, aby návrh ani na druhý raz vláda neschválila. Prvýkrát ho pritom pripomienkoval už v novembri 2003, v marci a apríli 2004 ho zastupovali experti ministerstva. Zdalo sa, že je všetko v poriadku, ale vláda ho v júli zamietla. Na jeseň sa tak rozbehlo ďalšie kolo rokovaní o pripomienkach a predkladatelia tvrdia, že do návrhu „zapracovali pripomienky prezentované na júlovom rokovaní vlády“. Napriek tomu ho vláda začiatkom decembra úplne stiahla z programu svojho rokovania. Podľa informácií z dôveryhodného zdroja, ktoré nám nepriamo potvrdili aj viacerí oslovení, sa tak stalo po tom, čo návrh Pavol Rusko vetoval. Koaličná zmluva pritom o používaní veta hovorí: „Ak na schôdzi vlády vyjadrí člen vlády nesúhlas svojej strany, predseda vlády stiahne sporný bod z programu schôdze.“ P. Rusko teda musel mať na takýto krok politický mandát vlastnej strany, a tak nešlo o odborné rozhodnutie ministra hospodárstva, ale o politické rozhodnutie príslušných orgánov Aliancie nového občana. Právo veta totiž neznamená výhrady rezortu, ale „nesúhlas strany“. Každý sa stará (iba) o seba Podľa M. Havrana „ministrovi hospodárstva v materiáli chýbalo presnejšie vymedzenie úloh výboru a komplexnosť“. Pavol Rusko z neho nevedel, „čo chce prezentovať vznikajúci vládny výbor“. Problém je podľa neho v tom, že „jednotliví úradníci, predstavitelia sekcií či už na ministerstve zahraničných vecí alebo ministerstve hospodárstva majú vytrvalo odlišný názor“. Je však otázne, prečo potom MH SR nedokázalo predložiť svoje pripomienky v stanovenom termíne. Čosi však naznačuje veta: „Rozporové konanie na úrovni ministrov dňa 12. 1. 2004 s rozhodnutím, že minister hospodárstva vypracuje vlastný doplňujúci návrh riešenia zabezpečenia prezentácie SR v zahraničí.“ Maroš Havran nám napísal, že „na novej koncepcii propagácie SR v zahraničí intenzívne už niekoľko mesiacov pracujú odborníci zodpovedného odboru na ministerstve hospodárstva.“ Lenže „zodpovední pracovníci“ na MZV SR o tom nič nevedia a veselo pracujú na zlepšovaní vlastného návrhu. A rezort diplomacie zatiaľ pokračuje v chabých a formálnych činnostiach, ktoré často reprezentáciou ani nazývať nemožno. Ministerstvo kultúry robí vystúpenia, koncerty, predstavenia a výstavy v zahraničí „po vlastnej linke“ a ministerstvo hospodárstva míňa milióny z daní občanov cez podivuhodné agentúry SARIO a SACR. Jedna podnikateľka v cestovnom ruchu, ktorá nechce byť menovaná týždenníku SLOVO, pritom porozprávala, ako SACR odmietla ísť na prezentačné podujatie do Veľkej Británie. Dotyčná podnikateľka tam teda chcela propagovať Slovensko na vlastné náklady, od agentúry na podporu cestovného ruchu chcela iba prezentačné materiály o našej krajine. Napriek niekoľkým urgenciám však nedostala nič a až po osobnej návšteve jej ponúkli na predaj knihy a brožúrky za komerčné ceny! Handrkovanie sa pokračuje Napriek tomu, že M. Havran tvrdí, že ide o „nedorozumenie“, ktoré „už v januári podľa vzájomnej dohody ľahko vyriešia na ministerskej úrovni obaja zodpovední ministri.“ Ľudia, ktorých sme v tejto súvislosti oslovili, však o tom pochybujú. Je navyše minimálne zvláštne, že naša otázka v prvý pracovný deň nového roka spôsobila na MZV SR takmer paniku. Spočiatku sa k tomu nikto nechcel vyjadriť a v reakciách nechýbali slová o horúcom zemiaku a delikátnom probléme. Odpoveďou na otázku, či hlavným problémom je strata kontroly nad nemalými finančnými prostriedkami bolo iba veľavýznamné mlčanie či významnejšie úsmevy. František Ružička, ktorý je poverený vedením sekcie európskej integrácie, však pripustil, že „medzi dôvody, pre ktoré bol materiál vrátený na prepracovanie, môžeme zaradiť na jednej strane dôvody kompetenčné, na druhej strane dôvody finančné.“ Potvrdil, že jeho ministerstvo chce nový návrh pripraviť v najbližších dňoch, aby sa v druhej polovici januára mohli stretnúť „experti zainteresovaných rezortov k novej verzii materiálu a v prípade dohody predložiť materiál čo najskôr na rokovanie vlády, pokiaľ možno bez vážnejších problémov.“ Takže môžeme očakávať ďalšie handrkovanie sa o to, čo ktorý rezort „pustí“ pre spoločnú vec. Nielen ministri, ale určite ani ich podriadení sa pritom nebudú chcieť vzdať žiadnej zo svojich kompetencií a už vôbec ničoho zo „svojich“ financií. Rezortný egoizmus je známy napríklad z oblasti informatizácie spoločnosti. Výsledkom tak môže byť ďalší bezzubý návrh, ktorý v praxi ničomu nepomôže a vláda ho napokon prijme len tak, aby sa nepovedalo. Alebo budú mať predkladatelia viac odvahy a formálny materiál vláde nepredložia vôbec. Keďže navyše P. Rusko návrh naposledy politicky vetoval, musí o ňom, podľa koaličnej zmluvy, najskôr rozhodnúť koaličná rada. Osud jednej malej reformy, ktorá by mohla priniesť efektívnejšiu reprezentáciu Slovenska vo svete, je tak aj po 16 mesiacoch vo hviezdach. Štátne výdaje na propagáciu SR v zahraničí (v tis. Sk) 2004 2003 MH SR 5 840 2 848 SACR 45 000 48 856 SARIO 21 628 28 278 MZV SR 106 015 85 948 V tomto výpočte chýba informácia za ďalšie ministerstvá, ktoré sa na reprezentácii SR v zahraničí podieľajú tiež, ale s výnimkou ministerstva kultúry už podstatne menším dielom tak práce, ako aj financií. Dominantné z hľadiska kompetencií a výdavkov zo štátneho rozpočtu sú rezorty diplomacie, hospodárstva a kultúry. Údaje za rok 2004 sú predbežné, vychádzajú zo schváleného rozpočtu, ale rezorty predpokladajú, že všetky rozpočtované prostriedky dokázali vyčerpať. V prípade SARIO nie je vyjasnená istá časť financií z fondov EÚ a SARIO nedokázalo presne kvantifikovať rozpočet k výdavkom na propagáciu SR v zahraničí. Zdroj: MF SR Koaličná dohoda medzi SDKÚ, SMK, KDH a ANO II. SÚČINNOSŤ KOALÍCIE Všetky zásadné rozhodnutia a uznesenia vo vláde SR, v NR SR a v koaličnej rade budú prijímané po vzájomnej dohode všetkých koaličných partnerov. Pokiaľ nedôjde k dohode, ani jeden z partnerov nepredloží spornú vec na rokovanie príslušného orgánu, kým nezaujme k veci stanovisko koaličná rada. Ak na schôdzi vlády vyjadrí člen vlády nesúhlas svojej strany, predseda vlády stiahne sporný bod z programu schôdze. Do programu takýto bod zaradí až po tom, ako ho prerokuje Koaličná rada. (právo veta)
