Komentáre
Dočasný riaditeľ SIS vstupuje do tretieho kalendárneho roka svojho pôsobenia. Keď Mikuláš Dzurinda presadil do tejto funkcie sedemdesiatnika, hovorilo sa o prechodnom riešení. Do roka mal po Ladislavovi Pittnerovi nastúpiť mladší a perspektívnejší človek s modernou koncepciou civilnej tajnej služby. Nedočkali sme sa ho a ani predstavy zodpovedných politikov, čo by sa malo v SIS zmeniť, aby sa neopakovali škandály, ktoré ju sprevádzali aj po nastúpení „demokratov“ k moci v roku 1998. Vlani sme však boli svedkami dvoch udalostí, ktoré ponúkajú obraz aspoň o tom, nakoľko premiérovi prekáža zneužívanie tajnej služby vládnucou „skupinkou“. Prvou bolo „omilostenie“ Vladimíra Mečiara. Jeho „spôsob narábania s mocou“ bol pre opozíciu na čele s M. Dzurindom najvážnejším dôvodom neprijateľnosti akejkoľvek spolupráce s ním. Zneužívanie SIS opozícia neustále odhaľovala a odsudzovala, aj v zahraničí. Šéf HZDS sa za to nikdy neospravedlnil, nepripustil zneužívanie tajnej služby, ba obetoval svoj poslanecký mandát, aby chránil Ivana Lexu. Dzurindovi to prestalo prekážať, dokonca plánuje pribrať Mečiara do vlády, a teda sa minimálne s ním podeliť o riadenie SIS i jej vojenských „kolegýň“. Alebo sa môže poradiť s vlastnými ľuďmi, ktorí majú osobné skúsenosti z ešte skoršieho obdobia. Napríklad so štátnym tajomníkom ministerstva výstavby Jánom Hurným alebo poslancom Jozefom Banášom. Kópia zväzku o spolupráci s komunistickou ŠtB toho prvého je už na internete, kópia zväzku toho druhého tam podľa jeho vlastných slov bude onedlho. Mikuláš Dzurinda to nepovažuje za problém. Hurného ani len formálne nevyzval na odchod z funkcie, Banáša dokonca zverboval do svojho poslaneckého klubu. Ľudia, ktorí špehovali a udávali svojich kolegov, známych či susedov, sú, zdá sa, v SDKÚ vítaní. Spolu s Mečiarovými SIS-kármi môžu vytvoriť tandem, z ktorého slušným ľuďom behá mráz po chrbte. Rovnako ako z predstavy, že človek, ktorý ich spojil, je naším premiérom s významným vplyvom na tajnú službu a ešte významnejším na jej riaditeľa.
