Komentáre

Možno si ešte pamätáte, ako sa pred zasadnutím Parlamentného zhromaždenia NATO v Bratislave objavili poplašné správy o stovkách „nebezpečných indivíduí“, ktoré sa k nám chystajú prísť a pripravujú násilné demonštrácie. V televízii sa predvádzali špeciálne policajné jednotky a ich kolegovia obťažovali domnelých organizátorov domnelých protestov. Nakoniec z toho bolo len pár jednotlivcov, ktorí naozaj nikoho nemohli (a najmä nechceli) ohroziť. Prišli len uplatniť svoje občianske právo – vyjadriť vlastný názor. Na konci roka sme sa dozvedeli, že slovenský premiér sa chce trocha zatrblietať v odlesku slávy najmocnejších a pozval na Slovensko amerického prezidenta a jeho ruského kolegu. V televízii sa okamžite znovu objavili zábery trénujúcich špeciálnych jednotiek, zúrivých policajných psov a vyjadrenia predstaviteľov štátnych bezpečnostných zložiek, podľa ktorých boli opatrenia počas Parlamentného zhromaždenia len „cvičením“ oproti tomu, čo sa tu chystá. Účel tohto všetkého je až zarážajúco jasný – zastrašiť. Ale koho? Úlohou bezpečnostných síl by predsa mala byť ochrana verejného poriadku. V liberálno-demokratickej interpretácii to znamená ochranu práv občanov (od práva na život až po vlastnícke právo). Potenciálne najvážnejším ohrozením týchto práv by počas stretnutia G. Busha a V. Putina mohol byť teroristický útok – obaja štátnici dali svojimi rozhodnutiami dosť veľkému počtu ľudí dosť silný dôvod na nenávisť, bez ohľadu na to, či násilnú reakciu považujeme za oprávnenú, alebo nie. Môže však televízna prezentácia moci štátu, akej sme svedkami, zastrašiť potenciálnych teroristov? Aj keby bol nejaký útok pripravovaný, so všetkými prezentovanými opatreniami by iste počítal. A keby nie, po odvysielaní spomínaných reportáží by už musel. Teroristom teda určená nebola. Ďalšou možnosťou je, že mala zastrašiť potenciálnych organizátorov násilných hromadných protestov. Len ťažko možno predpokladať, že by sa na Slovensku udialo niečo podobné ako v Seattli, Janove či Prahe. A keby sa aj násilné demonštrácie pripravovali, platí to isté, čo v predchádzajúcom prípade: ich organizátori by sa políciou predvádzajúcou sa v televízii asi ťažko dali zastrašiť, maximálne by sa mohli poučiť a pripraviť lepšie. Ostáva teda iba posledná, najhoršia alternatíva – že cieľom bolo zastrašiť každého, kto by chcel prísť uplatniť svoje občianske právo a vyjadriť nesúhlas s americkou politikou v Iraku, slovensko-americkým „bratstvom v zbrani“, ruskou politikou v Čečensku či akýmkoľvek iným rozhodnutím ktoréhokoľvek zo zúčastnených štátnikov. A to je už vážne – v tomto prípade by totiž štát prostredníctvom polície a iných silových orgánov nechránil práva svojich občanov, ale sťažoval ich realizáciu. A to ani nehovorím o premiérovi, ktorý protestujúcich vopred označil za zbabelcov.