Pozerám sa moci do očí
Igor Daniš, zakladateľ odborov Papier Podľa dostupných informácií sa konflikt v ružomberských papierňach začal, keď ste petičnou akciou začali žiadať zvyšovanie platov. Prečo ste sa to nesnažili riešiť cez odbory?
- Problém bol v tom, že odbory – Drevo, lesy, voda – žiadali zvýšenie mzdy len o úroveň inflácie plus jedno percento. Ak si vezmeme, že výrobní pracovníci zarobili od 9 000 do 12 – 13 000 korún, tak by bol v budúcom roku nárast skutočne malý. Ak si ten plán porovnáte so životnými nákladmi, je to určite málo. Preto sme tlačili na „staré“ odbory, aby žiadali vyššie zvýšenie. Firma tvrdí, že výplaty v SCP sú v pomere k priemernému platu v regióne dosť dobré... - Jasne, že firma si najprv zistí, do akého regiónu ide, a využíva to vo vlastný prospech. Urobili to veľmi šikovne – v Ružomberku je jedna krachujúca firma – Bavlnárske závody – a my. Povedzte mi – to si mám pýtať zvýšenie platu od krachujúcej firmy? Vyšší plat si predsa pýtam, keď firma prosperuje. Podľa hospodárskych výsledkov, ktoré boli v Trende a sú aj na webstránke, zarobili za pol roka 600 miliónov korún. To bol čistý zisk. A čo hovoríte na tvrdenie Neusiedleru, že musia udržiavať nízke platy a znižovať stavy zamestnancov, pretože ich tlačí konkurencia... - To mňa ako robotníka nemusí zaujímať, že ich tlačí nejaká konkurencia. Ja som tam odviedol maximálny výkon. Ak manažéri nedokážu predávať naše výrobky, nech odídu preč! Prečo sa odbory od vašej požiadaky dištancovali? - Neviem. Naozaj. Oni tvrdia, že sme ich predbehli. V čom? A aj keby to tak bolo – veď to mohli hneď napraviť tým, že by sa boli chopili našich požiadaviek. Namiesto toho sa od nich dištancovali. Už vopred mali pripravené uznesenie, že sa od našej akcie dištancujú a každý pracovník na seba berie právnu zodpovednosť za poškodzovanie dobrého mena spoločnosti, keď sa pod petíciu podpíše. Takto zastrašili svojich členov. Samozrejme, že sme proti takému uzneseniu hlasovali, no na druhý deň si nás podnik zavolal na rokovanie, kde nám bola odovzdaná okamžitá výpoveď.
Čo ste robili po tom, ako ste dostali výpoveď? - Potom sa uskutočnil míting, na ktorom ma ľudia požiadali, aby sme vytvorili nové odbory. Nechali sme sa zaregistrovať, 5. októbra sme boli na ministerstve vnútra zaregistrovaní, a tak sme dúfali, že bude všetko v poriadku. 8. októbra sme mali ustanovujúcu schôdzu, kde sme zvolili predsedníctvo a iné orgány a požiadali sme vedenie podniku, aby akceptovalo vznik novej odborovej organizácie a začalo s ňou rokovať. Bez rokovania im nemôžeme zaručiť sociálny zmier na rok 2005. A boli ochotní? - Podľa zákona s nami mali rokovať, ale ochotní neboli. Doteraz si nenašli čas. A čo ľudia, ktorí sa angažujú v nových odboroch. Boli proti nim vyvodzované nejaké dôsledky? - Samozrejme. Môžem vám ukázať zápisnicu z našej ustanovujúcej schôdze – všetci, čo sú na nej, predseda, podpredsedovia, revízna komisia..., tí všetci boli prepustení. Aká je situácia teraz? Angažujú sa ľudia v nových odboroch? - Máme tristo členov. Bolo by ich viac, no ľudia sú stále neistí. Vedenie spoločnosti žiada, aby sme im ukázali, koľkých ľudí zastupujeme. Dokonca tým podmienili pokračovanie dialógu. Napísal mi to aj podnikový právnik. Pritom majú v zápisnici jasne napísané, kto je vo vedení odborov... Oni chcú vedieť mená všetkých ľudí, aby ich mohli prepustiť. To neurobíme, ani nám to nevyplýva zo zákona. Myslíte si, že správanie sa manažmentu SCP je nejako podmienené tým, že ide o zahraničnú firmu? - Keď tam boli slovenskí manažéri, vždy si našli čas na stretnutie. Dlhé roky som bol funkcionárom odborov. Jano Líška každého prijal a nemal som problém dostať sa k nemu. Snažil sa nájsť kompromis. Títo nám ukázali pravú tvár. Nazvem to tak „vulgárne“ – pravú kapitalistickú tvár, ako držia v rukách moc. Keď mi odovzdávali výpoveď, povedal som im „Práve sa dívam moci do očí. Je mi to ľúto.“ Po výpovedi sme mali desať minút na to, aby sme si šli po veci, a za sprievodu vrátnikov nás vyviedli z podniku. Ako najhorších robotníkov, čo chodia do roboty opití alebo čo. Odprevádzali ma štyria vrátnici. Povedal som im „Ešte mi putá dajte!“ a spieval som si pesničku od Kryla. Vtedy mi jeden z vrátnikov povedal: „Toto je najhoršia služba, akú som zatiaľ zažil.“ On sám bol naštvaný... Totalitné praktiky rakúskych manažérov... Máte nejaké kontakty so zamestnancami firiem Neusiedleru v zahraničí? - Áno. V rakúskej firme sú silné kresťanské odbory, ktoré majú veľký záujem o spoluprácu. Chceli by sme vytvoriť európsku odborársku radu, kde by boli aj Rakúšania a iní. No budeme robiť len to, aké sú požiadavky ľudí, a potom im vysvetľovať, čo z toho sme boli schopní dokázať. Nebudeme jednať o nich bez nich. Odbory, ktoré sa riadia zvrchu a nie odspodu, nemajú zmysel A čo ľudia z Ružomberka? Podporujú vás? - Ľudia nám držia palce. Zo začiatku sme videli väčší entuziazmus, no teraz sa ľudia trochu stiahli. Zakryté tváre, ktoré sa objavili na našej demonštrácii, hovoria samy za seba. Tie fotografie obleteli médiá. Vtedy nás tajne fotili spoza okna, od redaktora TASR skúpili všetky fotky, aby zistili, kto bol na mítingu... Veď to sú totalitné praktiky, proti akým som bojoval pred rokom 1989. Dnes to robia rakúski manažéri... To je hanba. Na začiatku sa ukazovali v peknom svetle, že budú komunikovať, no teraz sa správajú vyslovene arogantne. Budete sa snažiť vstúpiť do KOZ? - V žiadnom prípade sa do Saktorových odborov nebudem chcieť zaradiť. Neurobili pre nás vôbec nič. Za sedemnásť rokov k nám ani raz neposlali z odborového zväzu Drevo, lesy, voda na našu konferenciu nikoho. Poslal som im list, ani sa neozvali. Závodný výbor schválil, že sa máme pokúsiť spojiť s nezávislými kresťanskými odbormi. Tak uvidíme. Podobný názor ako vy mala aj Zuzana Cingeľová, s ktorou rozhovor sme uverejnili v našom týždenníku nedávno – aj podľa nej nezastupovali terajšie odbory dostatočne záujmy zamestnancov. Čo si myslíte, prečo je to tak? - Pozrite sa – mnohí odborárski predáci nebudú robiť dovtedy, pokiaľ im budú kolektívne zmluvy zo zamestnávateľom zaručovať dobré platy. Napríklad u nás má predseda závodného výboru v kolektívnej zmluve zabezpečený dvojnásobok priemerného platu. Za taký plat sú tíško skrytí a starajú sa o seba. Mali by mať taký istý plat ako obyčajný robotník a ak chcú mať väčší, nech oň bojujú. V „oficiálnych“ odboroch sa predsa konajú voľby, tak treba kandidovať a zmeniť to... - Tvrdo sme nad tým uvažovali, aj na dielenskom výbore som hovoril o možnosti „rozbiť to zvnútra“. No o to sme sa pokúšali niekoľko rokov. Písal som články do našich novín, kandidoval som na predsedu závodného výboru a snažil som sa predložiť im moju vlastnú predstavu o odboroch... No tam boli vybratí delegáti, ktorí presne vedeli, koho majú zvoliť. Dnes im závodný výbor záhadným spôsobom schvaľuje sociálne výpomoci. U nás, v nových odboroch, to bude inak. Každý člen má právo voliť, nielen delegáti. Zhováral sa Radovan Geist
