Turecko 2004 – Záhrada náboženstiev? (1.)
Dňa 8 decembra 2004 sa konal v turistickej oblasti Antalya, prezývanej Turecká riviéra, nezvyčajné podujatie: sprístupnenie troch chrámov troch svetových náboženstiev na jednom mieste a v jednom čase. Moslimská mešita, židovská synagóga a kresťanský kostol vedľa seba a otvorené pre všetkých – tolerantných – veriacich, to je správa, ktorá v sebe nesie pečať senzačnosti. Nielen skeptickejšie naladený účastník podujatia by mohol povedať – tolerancia v znamení turistickej atraktívnosti. Urážka? Nie. Turistika, turistický ruch boli naozaj hlavnou témou otváracích vystúpení. Záleží však, v akej súvislosti. Tušíte správne: akcia financovaná ministerstvom kultúry a turistiky bola tiež o vstupe Turecka do EÚ. Poďme po poriadku: Turistika potrebuje náboženský zmier Antalya je prezývaná rajom golfových hráčov. Iba v okolí mesta Belek sa nachádza 37 ubytovacích zariadení s kapacitou 35 tisíc lôžok, 7 golfových klubov s patričným množstvom prvotriedne udržiavaných ihrísk. Len v našom hoteli Robinson Club Nobilis, kde sa vlastne hovorí iba po nemecky, sa ich v plnej sezóne ubytuje, stravuje, konzumuje celá tisícka. Ak dovolenka v tomto rozmere, potom spravidla na štyri týždne. Golf sa tam hraje takmer po celý rok. S decembrovou teplotou okolo 2O stupňov celzia sa niet čomu diviť. Slovo turistika neznamená v Turecku dovolenku, ale prvotriedne a masovo organizovaný biznis. Len minulý rok navštívilo túto krajiny 14 miliónov ľudí. Tento rok ich už v novembri bolo takmer 17 miliónov. Ak prirátate vianočne sviatky a Silvester, neprekvapí údaj ministra kultúry a turistiky Erkana Mumcu. Vo svojom prejave uviedol, že ich počet prekročí hranicu 17,5 milióna ľudí do konca roku 2004. V roku 2005 sa očakáva počet 21 miliónov turistov pri ročnom prírastku 25 %. Turecko má tak druhé najvyššie príjmy z turistiky v Európe – okolo 12 miliárd amerických dolárov ročne. Radšej nerátajte na koruny. Takáto turistika potrebuje vybudovanú infraštruktúru, patrične zriaďovaný servis, a tým aj mentalitou, jazykovým vzdelaním a kvalitou oplývajúci personál. Podľa ináč neoverovaného údaja jedného z domorodcov, 10 miliónov turistov v oblasti Antalya poskytuje živobytie približne 15 miliónom Turkom. Či už je to prehnaný údaj, alebo nie, faktom zostáva, že rozvoj turizmu je mohutným hospodársko-sociálnym faktorom rozvoja tureckej ekonomiky. V tejto perspektíve je naozaj vzťah turistiky a rešpektu k odlišnému vierovyznaniu (turistov) všetkým iným, len nie lacnou turistickou atrakciou. Predstava, že by tento sektor zasiahla hrozba terorizmu, znamená skutočnú katastrofu pre väčšinu tých, ktorí sa v Turecku živia cestovným ruchom. Prvý uzáver: Revolučný islam straší turistické Turecko. Potrebuje turecká vláda náboženskú toleranciu? Samozrejme, že turistika internacionalizuje, učí racionálne kalkulovať, ale, ako poznamenal vo svojom prejave predseda „Turistického zväzu v Beleku“ (BETUYAB) Tank Pekkan: „Akokoľvek, aj keď sme dosiahli medzinárodnú kvalitu a pritiahli pozornosť medzinárodnej verejnosti, neznamená to, že sme integrovaní vo svete.“ Inými slovami tak naznačil ústrednú myšlienku z prejavov predstaviteľov rozličných náboženských komunít, ktorá najsilnejšie zarezonovala vo vystúpení pátra Alfonsa T. Sammuta, vatikánskeho predstaviteľa Katolíckej cirkvi: ak nezdieľate univerzálne duchovné hodnoty, ktoré platia v globálnom svete, a ak neodstránite prekážky v oblasti tolerancie iných názorov a presvedčení, nemôžete sa ani uchádzať o svoje miesto v globálnom svete. Tri chrámy v Beleku sa objavili teda aj ako dôležitý politický symbol tolerancie, rešpektovania ľudských práv v hlavnom prejave ministerského predsedu Recepa Tayyipa Erdodzana. V ňom sa turistický aspekt tolerancie premenil na historický exkurz do selektívne pochopených dejín náboženskej tolerancie v tureckej histórii. Zaujal ma predovšetkým jedným aspektom, zdôraznením sekulárnej tradície moderného tureckého štátu; ak je reč o sekularizácii, potom treba hovoriť o modernizačných procesoch. V Turecku je náboženstvo prísne oddelené od štátu. Jeho hlavnou a dominantnou silou bola donedávna turecká armáda. V boji o jej dominantné postavenie s civilnou vládou pomáha hrozba radikálneho islamu: pri svojom 17 % z HDP čerpajúcom rozpočte je to v spoločnosti silne ukotvená sekulárna sila. Táto sila sa cíti ohrozovaná nástupom radikálneho islamu – a súčasne posilnená v nároku pri uplatňovaní svojho monopolu na násilie. (Pokračovanie v budúcom čísle)
