Jeden za všetkých

"Zidia, Cigáni, to je najväčšia háveď pod slnkom, pamätajte si, pokiaľ tí budú na svete, poriadok nebude“. Tak znie veta, vyslovená starším obyvateľom súčasných Topoľčian na kameru v 79. minúte televízneho dokumentu Dušana Hudeca Miluj blížneho svojho.
Počet zobrazení: 1424

"Zidia, Cigáni, to je najväčšia háveď pod slnkom, pamätajte si, pokiaľ tí budú na svete, poriadok nebude“. Tak znie veta, vyslovená starším obyvateľom súčasných Topoľčian na kameru v 79. minúte televízneho dokumentu Dušana Hudeca Miluj blížneho svojho. Diváci STV si ju vypočuli na premiére pravdepodobne najlepšieho premiérového pôvodného dokumentu, aký v tomto roku ponúkla STV divákom, 24. mája tohto roku a následne na dvoch reprízach. Od tých čias je verejnosť podchvíľou svedkom pokračujúceho, stále otvoreného sporu medzi autorom filmu, generálnym riaditeľom STV a dnes už aj Radou STV, či možno považovať dokument za ukončený a reprízovať ho. Spor sa začal okolo údajne inkriminovanej vety, citovanej v úvode tohto textu, ktorú uložili autorovi vystrihnúť, lebo by vraj mohla byť v rozpore so zákonom, čo režisér striktne odmieta. Výsledkom je okrem iného aj situácia, že autor doposiaľ nedostal od generálneho riaditeľa STV vyrozumenie, ku ktorému ho zaviazala uznesením Rada STV. Podľa tohto uznesenia mal takýto list oficiálne a nezvratne autorovi potvrdiť, že generálny riaditeľ STV pokladá dokument Miluj blížneho svojho za dokončený a vyhovujúci a nebráni jeho samostatnému uvádzaniu, ako aj ospravedlnenie autorovi za prieťahy okolo diela. Nič také sa nestalo, naopak STV, v týchto dňoch opakovane porušila autorský zákon, keď bez Hudecovho vedomia a spolupráce s ním dala vyrobiť podľa režiséra nekvalitnú anglickú verziu filmu Miluj blížneho svojho a poslala ju koprodukčnému partnerovi Transfax Film Production v Izraeli. Podľa Hudeca vznikla „zlátanina, ktorá musí odradiť každého záujemcu o film.“ Bol to azda zámer ? S požehnaním Rady STV, ktorá sa rozhodla k veci „neotvárať diskusiu“, sa stalo, prvý raz od zrušenia partajnej cenzúry vo verejnoprávnej STV, že autorovi nariadili z už schválenej vezie dokumentu vystrihnúť vetu. Konkrétne práve autentický výrok o Židoch a Cigánoch ako „hávedi“, ktorý do istej miery korunuje príbeh o topoľčianskom pogrome. Nejde o autorský rozmar, lebo obsahom dokumentu Miluj blížneho svojho je fakt, že pogrom na Židov sa odohral nie za fašistického slovenského štátu, ale po vojne. A čo je podstatné – pretlmočenie názoru súčasného obyvateľa Topoľčian informuje, že pogrom na zbedačených ľudí, ktorí sa ledva vrátili z koncentračných táborov alebo úkrytov, má aj dnes v meste svojich sympatizantov. Hudec doviedol históriu mesta, kde teraz, podľa výroku niekdajšieho Topoľčanca zo spomenutého dokumentu, už nežije nijaký Žid, až po dnešok. Tým sprítomnil dejiny a ich odkaz o udalosti asi nič netušiacim mladým ľuďom, možno aj skinhedom. Dôsledný, takmer disidentský postoj Dušana Hudeca sa dá považovať za „pars pro toto“, za časť z celku reality takú významnú, aby mohla zastupovať myšlienkové a občianske postoje kultúrnej obce. Ide o dávny spor slobodného tvorivého myslenia so spupnosťou nadradenej moci, Zweigovou metaforou vyjadrený ako obrana svedomia proti násiliu. Reprezentatívny je v tomto zmysle Hudecov komentár k výroku generálneho riaditeľa že „umelec si nemôže robiť čo chce“. „Tento film“– bráni sa režisér – „ som predsa nerobil pre seba, ani pre STV, ale pre divákov, ktorí majú otvorené srdcia a túžbu zmeniť svet k lepšiemu.“

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984