Knihy

Iľja Iľf je jedným z najvýznamnejších ruských prozaikov 20. storočia. V autorskej dvojici s Jevgenijom Petrovom vytvoril nielen legendárnu románovú dilógiu 12 stoličiek a Zlaté teľa, ale aj množstvo poviedok, fejtónov a filmových scenárov. Od prvopočiatkov svojej literárnej dráhy až do smrti na tuberkulózu v roku 1937, najkrvavejšom roku stalinského teroru, si Iľf viedol denníky, do ktorých zaznamenával nielen svoje postrehy z každodenného života v porevolučnom Rusku, ale aj portréty svojich súputníkov, krátke fejtóny, poviedky a námety. Zápisníky (L.C.A) Iľju Iľfa sú brilantným literárnym dielom, nielen ako dokument doby a svedectvo o myslení skvelého glosátora a humoristu. Jevgenij Petrov sa o posmrtne vydaných Zápisníkoch svojho priateľa a spolutvorcu nezabudnuteľného Ostapa Bendera vyjadril, že ide o dielo pochmúrne, ale nesmierne poetické. Zápisníky Iľju Iľfa, denníkové záznamy, ktoré sa svojím obsahom a formou môžu smelo prirovnať k denníkom Franza Kafku, vychádzajú po slovensky po prvý raz v preklade Ivany Kupkovej s edičnými poznámkami dcéry Iľju Iľfa Alexandry. Christophe Charle (1951), profesor súčasnej histórie na parížskej univerzite a na Ústave pre modernú a súčasnú históriu, patrí k popredným predstaviteľom francúzskej historiografie od druhej polovice 80. rokov 20. storočia. V tradíciách školy Annales sa zaoberá sociálnymi javmi, no nie v duchu ekonomického determinizmu, ale v súvislosti so svetom kultúry. Vo svojich prácach sa zaoberá predpvšetkým hľadaním spoločenského pozadia kultúrneho diania, podmienkami, v ktorých žijú umelci a intelektuáli, možnosťami uplatnenia kultúrnych fenoménov v spoločnosti i politickými tlakmi, ktoré podporujú či obmedzujú kultúrne dianie. V knihe Intelektuálové v Evropě 19. století (CDK) napísanej formou porovnávacej monografie, ktorá sa dočkala už dvoch vy-daní, rekonštruoval dejiny intelektuálneho života, pričom sa neobmedzil na západoeurópske reálie, ale pokúsil sa preniknúť i do sveta strednej Európy. Čitateľov v nej môže zaujať originálna typológia intelektuálov, periodizácia európskeho intelektuálneho života a charakteristika jednotlivých významných postáv – od konzervatívcov po revolucionárov. Publikácia predstavuje hlboký a prenikavý prienik do sveta, ktorý formuje i našu súčasnosť. Vysvetľuje príčiny i dôsledky výnimočného postavenia intelektuálov, ktoré v európskej kultúre zastávajú už od dôb osvietenstva. Najnovšie číslo časopisu Profil (2/04) prináša mozaiku textov, ktoré z rôznych aspektov skúmajú fenomén maľby – jej hypotetického konca (Yve-Alain Bois), problematického návratu (Zuzana Štefková), ale aj permanentnej závislosti od politiky a ideológie (exkluzívny dôkazový materiál je súčasťou bloku príspevkov k výstave Berlín – Moskva, 1950 – 2000). Napriek tomu, že na otázky o povahe súčasnej maľby neexistujú ani jednoduché ani jednoznačné odpovede, predložený materiál môže byť dobrým východiskom pre diskusiu o situácii na Slovensku, ktorú Profil pripravuje do budúceho čísla. Okrem tejto nosnej témy prináša časopis súčasného výtvarného umenia aj tradičný blok recenzií (Cena Oskára Čepana, Metro, festival Ars Electronica 2004, Binderfresh).