Otvorené oči

Nevädze, kúkoľ, vlčie maky... Človek je taký. (Ján Kostra)
Počet zobrazení: 1014
17-m.jpg

Nevädze, kúkoľ, vlčie maky... Človek je taký. (Ján Kostra) Ako predstaviť knižku aforizmov? Najlepšie azda aforizmom. Môže však recenzent vymýšľať miesto recenzií aforizmy? V zásade môže, no to by sa neposlušne vzbúril všetkým recenzentským pravidlám. Ale vlastne, zakazuje mu to niekto? Nie. Čitateľ by mu to však možno „nezhltol“. Preto mením načatú taktiku. Ešte raz od začiatku... Ako predstaviť knižku aforizmov? Najlepšie siahodlhou recenziou. Vtedy recenzovaná knižka aforizmov vyjde v porovnaní s recenziou víťazne, pretože na to, aby vyslovila „veľké veci“ jej stačí zopár písmen, nepotrebuje niekoľko normovaných strán, kým dôjde k záveru. Ale poďme k veci. Tomáš Janovic Je taký. Stručný. Výstižný. Prefíkaný. Dvojzmyselný. Vtipný. Smutný. Nazlostený. Ironický. Skrátka, aforický. Pred skupinou nekonečných pre-mejkapovaných súvetí uprednostňuje takmer holú, ľahko zaodetú vetu. Pohráva sa s ňou, zvýrazňuje jej krivky, pochvaľuje jej šmrnc, aby potom obďaleč sledoval jej rozvíjajúcu sa silu, nebadane ukrytú pod rúškom jemného šatstva. Janovicove vety sú istým spôsobom skutočne ako ženy. Rafinované a zvodné. Vábia, lákajú a keď prídete bližšie, zhodia mejkap a naplno odhalia svoju skutočnú tvár. Možno tým veľa riskujú, avšak v tomto prípade je zisk niekoľkonásobný. Pár správne zoskupených slov môže podnietiť celý prúd myšlienok. Aforizmus je úsečný skutočne len na prvý pohľad. Za ním sa skrýva celý vodopád slov. Avšak vodopád súkromný, ukrytý v rezervácii čitateľovho myslenia. Kto však nazbiera odvahu a skočí doň, bude odmenený bohatým prívalom asociácií, konfrontácií a prirovnaní, ponorí sa do hlbokých, občas bolestivých, inokedy radostnejších úvah, prepláva pomedzi viacero riskantných prúdov, ale po vynorení dostane hneď chuť na ďalší skok. Sila Janovicových aforizmov niekedy ľaká. Koľko pravdy možno vlastne ukryť do troch veršov? Slobodný svet umožňuje / slobodne šíriť myšlienky / proti slobodnému svetu. (Slobodný svet, s. 78) Koľko smiechu a koľko trpkosti naraz? Február August November / sú naše dejiny – / a koľko mesiacov je ešte v talóne! / Máme sa na čo tešiť (Pri káve s Milanom Lasicom, s. 13) Napodiv dosť. „Na vystihnutie prostých právd netreba veľa, iba talent a otvorené oči,“ hovorí Tomáš Janovic. Dôležité je naozaj to správne uchopenie slova, výstižné použitie metafory, dobré načasovanie pomlčky, presné vpísanie zátvorky. Pointa sa tak dostaví aj sama. Čo povie / moja žena / to platí(m). (Čo povie, s. 41) No najmä treba byť pozorným pozorovateľom. Nie nevšímavým nevedomcom. Knižka Je taký uzatvára (a možno aj nie) „aforistickú“ trilógiu Tomáša Janovica (Nikoho nezabije – 2003, Dostal rozum – 2001). Hovorím možno, pretože ľudská existencia je zdrojom neustávajúcich zápletiek, drobných zakopnutí, zábavných prerieknutí, nevraživých pohľadov, skrytých pokarhaní, nemých pokrikov, hlasných načúvaní, trpkých úsmevov i falošných podaní rúk. A tieto naše rôznorodosti možno reflektovať v podstate bez prestania. Mnohorakým spôsobom. Napríklad rozvláčnym, nezrozumiteľným, obaleným takým množstvom vaty, že podstata reflektovaného sa stáva neodhaliteľnou. Alebo takým, aký používa Tomáš Janovic. Dobrá myšlienka totiž nie vždy potrebuje čiarky, život je niekedy lepšie žiť, ako o ňom veľa filozofovať. No nech robíme čokoľvek, napokon aj tak všetci dospejeme k tej istej otázke ako Janovicov Jajkele: Pane nemáš pre mňa lepší džob, ako byť človekom? (Tomáš Janovic: Je taký. L.C.A., Levice 2004, ilustrátor: Dušan Polakovič)

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984