Postup v povolebnom čase

Slovensko patrí ku krajinám koaličných vlád, kde spravidla žiadna politická strana nezíska nadpolovičnú väčšinu poslaneckých kresiel, a tak sú i tie najsilnejšie nútené hľadať podporu u parlamentných kolegov. Preto má čas po vyhlásení výsledkov volieb do Národnej rady SR na politickej scéne atmosféru zvláštneho napätia a očakávania, kde sú občas možné i prekvapenia.
Počet zobrazení: 2440
25-010-22_ilustracna foto-www vaticanbank com-m.jpg

Slovensko patrí ku krajinám koaličných vlád, kde spravidla žiadna politická strana nezíska nadpolovičnú väčšinu poslaneckých kresiel, a tak sú i tie najsilnejšie nútené hľadať podporu u parlamentných kolegov. Preto má čas po vyhlásení výsledkov volieb do Národnej rady SR na politickej scéne atmosféru zvláštneho napätia a očakávania, kde sú občas možné i prekvapenia. Postup ústavných činiteľov a čiastočne i politických strán v tomto čase upravuje niekoľko článkov Ústavy SR a paragrafov zákona o voľbách do NR SR a rokovacieho poriadku parlamentu. Voľbami rozhodli občania o rozložení politických síl na ďalšie štyri roky. Začala nimi aj séria krokov verejných činiteľov smerujúca k ustanoveniu novej NR SR a vlády. Tridsať dní po vyhlásení výsledkov Ústredná volebná komisia vyhlásila výsledky volieb, čiže hlavne to, ktoré strany získali koľko hlasov a kto menovite zasadne do poslaneckých lavíc. Jej nasledujúcou a poslednou úlohou je odovzdanie osvedčení o zvolení poslancom národnej rady. Do tridsiatich dní od vyhlásenia výsledkov sa zíde novozvolený parlament na svojej ustanovujúcej schôdzi, ktorú zvolá prezident Slovenskej republiky. Jej rokovanie vedie najprv doterajší predseda NR SR, ktorého funkcia sa skončí až momentom zvolenia jeho nástupcu. Národná rada overí platnosť mandátov poslancov. Zvolí si svoje orgány (v prvom rade výbory) vrátane nového predsedu. Priebeh ustanovujúcej schôdze podobne upravuje tretia časť Rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky. Podľa čl. 117 ústavy vláda podá po ustanovujúcej schôdzi NR SR demisiu. V duchu doterajšej ústavnej praxe tak urobí v ten istý deň ihneď po skončení schôdze. Svoju funkciu však vykonáva do vytvorenia novej vlády, čo však vzhľadom na obvyklý sled udalostí môže znamenať len niekoľko desiatok minút. Vymenovanie nového premiéra Slovenská právna úprava nepozná inštitút poverenia zostavením novej vlády. Hlava štátu však po vyhlásení výsledkov parlamentných volieb neraz rokovala s významnými politikmi a niektorého z nich i „poverila“ pokusom o zostavenie nového kabinetu. Takéto poverenie predstavuje viac politický ako právny krok, ale prezident môže aj takto prispieť ku včasnému vytvoreniu vlády. Ani pri starostlivom výbere nového premiéra sa osobe poverenej zostavením vlády nemusí podariť získať podporu parlamentnej väčšiny a hlave štátu oznámi, že si nepraje, aby ju vymenovala za predsedu/níčku vlády. Žiadny občan nemá právnu povinnosť prijať túto ani inú ústavnú funkciu. Treba rozlišovať poverenie rokovaním o zostavení novej vlády od vymenovania niekoho na post predsedu vlády. Pri vytváraní novej vlády musí prvý právne relevantný krok urobiť prezident tým, že vymenuje jej predsedu (čl. 110 ods. 1 ústavy). Pri svojom výbere má zdanlivo skoro úplnú voľnosť, veď do tejto ústavnej funkcie môže vymenovať ktoréhokoľvek občana Slovenskej republiky voliteľného do NR SR. Nemusí teda vybrať predstaviteľa žiadnej, ani najsilnejšej politickej strany. Ústava však v čl. 101 ods. 1 ukladá prezidentovi, aby svojím rozhodovaním zabezpečoval riadny chod ústavných orgánov. Súčasťou riadneho chodu ústavných orgánov je fungovanie stabilnej vlády, teda vlády majúcej podporu parlamentnej väčšiny. Národná rada môže vláde aj jej jednotlivému členovi kedykoľvek vysloviť nedôveru a nová vláda musí do 30 dní od svojho vymenovania predstúpiť pred parlament s programovým vyhlásením a požiadať o vyslovenie dôvery. Na jej získanie potrebuje podporu nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov, čiže 76 hlasov. Rýchle odovzdanie moci Prezident teda má ústavnú povinnosť poveriť zostavením vlády politika, o ktorom možno rozumne predpokladať, že ním vedenú vládu podporí prinajmenšom 76 poslancov. Keď hlava štátu vymenuje predsedu vlády, tak je jeho návrhmi viazaná pri vymenovaní jej ďalších členov a popri tom i pri poverení na vedenie toho-ktorého ministerstva (čl. 111 ústavy). Patrí k dobrým ústavným tradíciám Slovenskej republiky, že nová vláda je vymenovaná ihneď po demisii tej predchádzajúcej. V praxi sa teda v ten istý deň zíde NR SR na svojej ustanovujúcej schôdzi. Doterajšia vláda podá demisiu do rúk prezidenta, ktorý vzápätí vymenuje novú vládu. Slovensko bolo s výnimkou roku 1994 ušetrené obdobia neistoty s „odstúpenou“ vládou a čakaním na novú exekutívu. V Prezidentskom paláci je na 30. deň po vyhlásení výsledkov parlamentných volieb obvykle rušno. Najprv sa čaká na ukončenie ustanovujúcej schôdze NR SR, ktorá nevyhnutne trvá do poobedňajších hodín. Potom prezident vymenuje nového premiéra a na jeho návrh ostatných členov vlády. Večer už krajine vládne nový kabinet. Táto rýchlosť výmeny vlád predpokladá rozsiahle politické rokovania. Treba dúfať, že sa ju podarí zopakovať aj o niekoľko týždňov. Piliere politickej kultúry Ak novomenovaná vláda nezíska podporu parlamentu, tak proces začína znova a prezident vymenuje za premiéra iného politika. Právomoc Národnej rady SR neschváliť programové vyhlásenie novej vlády je síce neobmedzená, ale čl. 112 ods. 1, písm. d) ústavy akoby nabádal k jej uvážlivému využitiu. Prezident môže rozpustiť parlament a tým vyvolať nové voľby, ak do šiestich mesiacov od vymenovania vlády neschváli jej programové vyhlásenie. Uvedené ústavné ustanovenie pripúšťa odlišné výklady. Ide o povinnosť NR SR „rozhodnúť“ o programovom vyhlásení vlády jeho schválením alebo neschválením alebo o jej povinnosť prijať „pozitívne“ schvaľovacie rozhodnutie? V oboch prípadoch ide o opatrenie majúce za cieľ včasné vytvorenie novej vlády. V praxi zatiaľ nenastala situácia predvídaná v čl. 112 ods. 1, psím. d) ústavy a tak nie je jasné, ku ktorému výkladu by sa priklonila hlava štátu. Stručnosť a rámcovosť právnej úpravy striedania vlád sa doposiaľ osvedčili. Slovensko sa možno aj vďaka nim zaradilo medzi štáty, kde sa výsledok volieb relatívne rýchle premietne do zloženia vlády. V prúde kritiky všetkého domáceho a domácej politiky zvlášť zanikajú ako samozrejmosti korektnosť a nespochybniteľnosť parlamentných volieb i usporiadané a rýchle striedanie vlád. Možno tu postupne vznikajú ústavné obyčaje ako základné piliere politickej kultúry. Treba dúfať, že najbližšie dni potvrdia toto optimistické tušenie. Ani jeho nenaplnenie však nebude tragédiou. V mnohých demokraciách je obvyklé, že zostavenie novej vlády trvá niekoľko mesiacov. Autor pôsobí v Ústave štátu a práva SAV

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984